Hore

Spôsoby videnia-3.časť

Ďalšiu kapitolu venuje Berger veľmi detailne olejomaľbe a jej spoločenskej pozícii a funkcii. Podľa Bergera olejomaľba nie je len výtvarná technika, ale odnož umenia sama o sebe. Olejomaľby často zobrazovali veci, reálne veci, ktoré sa dali kúpiť. No vec namaľovaná na plátne sa výrazne odlišovala od veci púho kúpenej. Objednávateľ si nekúpil len maľbu so zobrazenou vecou, ale aj pohľad, či náhľad autora na vec samotnú.

Olejomaľba bola po prvýkrát použtá v severnej Európe v 15. storočí, no plne sa rozvinula až v 16. storočí a stala sa najpoužívanejšou technikou európskej maľby. Súmrak tohto obdobia predznamenal impresionistický odklon od tradičných pohľadov a ich kubistické odvrhnutie. Navyše sa na začiatku 20. storočia masovejšie objavuje fotografia, ktorá vzápätí preberá úlohu principiálneho zdroja vizuálna. Aj keď je teda možné približne vymedziť prítomnosť olejomaľby v európskom umení letopočtami 1500-1900, v istých formách a konceptoch je prítomná dodnes.

Plátna maľované touto technikou zobrazovali objekty, častokrát bežné veci, ktoré sa dali nadobudnúť, či kúpiť. Plátno dodalo objekt spolu s unikátnym pohľadom autora. Takto sa samotné plátno stalo objektom, ktorý bol kúpený a vlastnený. Jeho vlastník bol týmito plátnami/objektami obklopený, na rozdiel od hudby, či básní. (Aj) V tom tkvela a tkvie jedinečnosť vizuálneho umenia.

Čo je tým prvkom, ktorý odlišuje olejomaľbu od ostatných maliarskych techník, či ostatných druhov umenia? Je to jej schopnosť vyjadriť hyper-realitu. Absolútne verne zobraziť povrchy, textúry, svetlo. Olejomaľba definuje realitu v medziach, ktoré sa dajú napriek dvojrozmernosti až takmer uchopiť.

 

 

Umenie každej doby je poplatné vládnucej vrstve. Nie inak tomu bolo aj v období rokov 1500-1900, ktoré bytostne súviselo s novou silou kapitálu. Spôsob videnia sveta, ktorý bol absolútne definovaný novými postojmi voči majetku a jeho premenám, si našiel svoj najjasnejší odraz práve v olejomaľbe.

Olejomaľba urobila s vizuálnym umením to, čo kapitál so sociálnou sférou – všetko zredukovala na úroveň objektov/vecí. Celá realita sa stala mechanicky merateľnou vďaka matérii. Olejomaľba prinášala víziu absolútnej exteriority. Tu Berger stavia do opozície majstrov-umelcov predmetného obdobia voči väčšinovým autorom tvrdiac, že umelci ako Rembrandt, či El Greco boli výnimkami svojho obdobia, nakoľko tradícia, ako bola naznačená vyššie, bola postavená na stovkách tisíc diel tzv. „radových“ autorov. Berger sa tento rozdiel snaží ilustrovať ako rozdiel medzi obsahom matérie a obsahom duchovna v obrazoch. Súčasnosť si z tohto obdobia bude pamätať práve velebených Rembrandtov a El Grecov, či Vermeerov, ale treba mať podľa Bergera na pamäti, že títo neboli reprezentatívnou vzorkou autorov svojho obdobia. Väčšina „tradičných“ plátien sa nedochovala do súčasnosti a z dochovaných kúskov je len málo takých, ktoré by boli v súčasnosti vnímané ako umenie.

 

/prvý diel anotácie na tomto linku/

/druhý diel anotácie na tomto linku/

/štvrtý diel anotácie na tomto linku/

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované

Newsletter

Chcete byť informovaný o novinkách portálu ePhoto.sk? Prihláste sa k odberu newslettera.