Kréta v kocke
Pre tých, ktorý tento článok nebudú čítať celý, uvediem aspoň pár faktov z praxe, ktoré reflektujú naše osobné skúsenosti počas 11 dní :
Ukážka z minimum záberov čo som tam nakrútil : http://www.vimeo.com/26021054
- Na našom hoteli upratovačka každý deň presne o 12:00 nechala otvorený balkón kvôli vetraniu. Vzhľadom na fakt, že sme mali izbu v úrovni zeme sa dalo ísť zvonku cez balkón do izby. Každý deň o 12:05 som chodil zatvárať balkónové dvere aby mi náhodou niekdo neukradol fototechniku. Aj keď Gréci nekradnú (je to proti ich hrdosti) na hoteloch sú ubytovaný rôzny turisti. Do trezoru vôjdu len malé objektívy.
- Na Kréte sa jazdí aj v odstavnom pruhu a to isté sa čaká od Vás
- Jazda a predbiehanie cez 2 pruhy nie je žiadny problém a vraj policajti nerobia problém ani po jednom poháriku
- Každý deň od cca. 13 tej do 17 tej majú Siestu a všetko je zavreté (okrem bežných marketov).
- V utorko je v niektorých mestách zavreté všetko okrem bežných marketov s napr. potravinami (v našom prípade to bolo bývalé hlavné mesto Chania)
- Gréci majú všade slabý tlak vody a tenké potrubia. Po veľkej potrebe toaleťák putuje do smetného koša. Obkladanie misy a hladiny v záchode je ťažký prepych :-)
- Cesty v horách sú úzke, bez zvodidiel s kaňónmi po strane. Bacha pre ustráchancov.
- Na skoro všetkých najkrajších plážach zvykne fúkať agresívny vietor plný piesku, ktorý ohrozuje fototechniku. Vopred s tým rátajte.
- Keď sa budete pred odjazdom na dovolenku baliť, v kufri si nechajte váhovú rezervu. Naspäť pôjdete pravdepodobne ťažší o Grécke olivové oleje, Raki, Ouzo a
iné suveníry. Aj keď na Slovensku prejdete aj s nadváhou, v Grécku je malá šanca, že presiahnete povolenú váhu bez platenia v súčasnosti 8 EUR za Kg.
- Ku každému požičaniu auta dostanete mapu s highlightami ostrova, nemusíte tak kupovať svoju, resp. ani GPS sa nám na ostrove vôbec neosvedčilo. Mapa rulez.
- Miestne Raki chutí ako domáca pálenka a pre tých, ktorým nechutí pelendrekové ouzo je super náhrada pri prípadnom prípitku s domácimi. Pozvanie sa neodmieta !
- Domáci Vám ochotne poradia na všetky otázky. Nie vždy však to, čo poradia platí. Napríklad časy odchodov lodí atď. Majú veľké medzery v informáciách o svojich pamiatkach atď.
- Cesty v horách sú úzke mierne cez šírku osobného auta, pri strete s iným vozidlom treba veľký skill v cúvaní do krkolomných zákrut niekedy aj stovky metrov.
- Zákruty sú miestami aj 270 stupňové a zákonite za ne nevidno. Pred zákrutou sa vždy výstražne trúbi.
- V požičanom aute každých 10 kilometrov stratíte signál nudných rádií, pred odchodom na Krétu vypaľujte audio CD, výnimočne natrafíte na MP3 rádio.
Vypáliť CD s hudbou na Kréte nám trvalo 3 dni.
- Na jeden skúter sa v mestách po Kréte bez problémov vmestí celá 5 členná rodinka na čele s 3 mesačným deckom, buďte ostražitý.
- Skútre sa pripájajú sprava, zľava, šoférujú ich aj malé deti a jazdia štýlom, kde sa vmestím, tam je cesta.
- Cez leto môžete na vrcholkoch kopcov vidieť aj sneh.
- Autobusy majú vždy prednosť, to je zákon.
- Gréci sa kvôli histórii neznášajú s Turkami, pýtať si v kaviarni turka je hriech.
- V mestách nie sú na cestách jazdné pruhy a jazdí sa aj do zákazu odbočenia. Toto som tam zatiaľ nepochopil.
- Ak Vás na ceste dobieha húkajúci policajt, nezastavujte. Počas jazdy podľa zákona musia mať zapnuté sirény. Vraj tak zdôrazňujú autoritu a zvyšujú bezpečnost na cestách.
- Na Kréte nezvyklo pršať od Júna do Septembra (z info domácich), toto sa však pomaly mení vplyvom globálneho otepľovania.
- V zime je na Kréte 3 stupne nad nulou a majú vraj aj lyžiarske stredisko.
- Ak budete počuť prapodivné krákanie pripomínajúce plač malých hladných vtáčať zo stromu, je to maskovaná 10 centimetrová cikáda, sú všade a zbadať ich je umenie.
- Pri požičaní auta sa vypĺňa formulár kde sa uvádza hlavný šofér. Pridanie sekondárneho šoféra stojí ďalšie 2-3 Eurá. Šoféri môžu byť maximálne dvaja.
- V mori je neskutočne málo živočíchov a rýb. Pobehali sme veľkú časť Kréty z rôznych strán a okrem malých rybičiek sme skoro nič nevideli.
- Čapák Mythos (celkom dobré pivo) stojí v turistických oblastiach 3-4 Eurá, Frapé okolo 3 Eurá, Gyros v placke okolo 2.50, Cigarety od 4 EUR.
- Akonáhle sa dostanete mimo hotelové areály, všetko je rázom o polovicu lacnejšie, hlavne prenájmy áut.
- Benzín 95 stojí 1.90 EUR a tankovanie prebieha formou : odstavíte, poviete sumu, podáte peniaze z okna a vyrážate.
- Tovar, ktorý stojí v obchode 10 EUR môže hneď vo vedľajšom obchode stáť o polovicu menej ?
- Ceny sa spravidla nedajú zjednávať a ak len veľmi striedmo napr. pod podmienkou kúpy viac vecí. Nám sa nepodarilo zjednať okrem požičania auta nič.
- Pri požičaní auta na viac dní kontinuálne je oveľa lepšia cena za deň.
- Kréťania obľubujú mačky, ktoré sú skoro všade. Psi v porovnaní s nimi trú biedu (vidno hlavne na dedinách).
- Väčšina azúrových pláží, ktoré na prvý pohľad lákajú na kúpanie má nečakane studenú vodu :-) Neostante zaskočený.
- Vďaka silným teplotám sa dosť potíte, ale vďaka silnému vetru sa pot okamžite odparuje. Bacha na dehydratáciu.
- Lístky na autobusy kupujete v stánkoch podľa času jazdy. Časy odjazdov a príjazdov, alebo dĺžky trvania nikde nenájdete. Pri príchode autobusu mávajte, inak nezastaví.
Denník fotografa, smer Kréta
Už počas záverečného letu z Kréty som bez rozmýšlania dospel k záveru, že návšteva tohto malebného ostrova si zaslúži článok. Možno Vám tak uľahčí prípadnú foto-prípravu pred Vašou dovolenkou.
Balenie fototechniky - Podľa leteckej spoločnosti v našom prípade TRAVEL SERVICE je možnosť zbaliť 20 Kg do kufra a 5 Kg do príručnej batožiny. Každé ďalšie kilo navyše bolo spoplatnené, myslím 8 EUR za Kilogram. Nech som rátal akokoľvek, vždy mi príručná batožina (t.j. fotobatoh) vychádzal nad 5 Kilogramov.
Vyriešil som to nasledovne :
Do kufra putovali všetky doplnky, štetce, balónik, handričky, slnečné clony, nabíjačka, ministatív Giottos, dve baterky pre moje 7D, kruhové filtre a iné doplnky. Do príručnej batožiny v mojom prípade pomerne ťažkej National Geographic Medium som vmestil 7D telo, Canon 50mm 1.4, Sigma 10-20mm 4-5.6, Canon 100 F2.8 II L a Canon 70-200 F4 L. V kabelke mojej
polovičky skončil Tatonka obal s objektívom Canon 24-70 L. Vzhľadom na jej výraz kvôli váhe kabelky, preťaženému ramenu a taktiež bezpečnosti objektívu :-) som ho neskôr radšej preložil k sebe do batohu. Ešte litrová whisky Tullamore Dew za 12 EUR (no nekúp to) v Duty free shope a šup šup na Krétu.
Cesta a prvý deň stručne [Cesta, Únava, Späť?]
Dve hodiny na letisku, ďalšiu hodinu delay letu, 20 minút nástup, 2.5 hodiny let, 20 minút výstup, 20 minút čakanie na batožiny (moja ako vždy na páse posledná) a konečne prvá Krétska cigaretka. Hodina cesty autobusom do hotela a sme tu. 7 hodín v princípe nudnej cesty. Potom už všetko nabralo rýchly spád - prehliadka hotela, jedlo, ubytko, stretnutie s kamošmi, ktorí nás na Kréte už čakali, otvorenie whisky, fľaša vypitá, rozostrený pohľad, točáky, posteľ, ráno :-)
Deň druhý [Mraky, Nuda, Šeď]
Hneď po prebudení mi klesla nálada. Svetlo ako na jeseň na Slovensku, šeď. Sklamaný som sa potuloval po hoteli, spoznával som princípy a systém, akým to tam funguje. Nejaké to pivečko za 3,80 EUR a kávu za 3 EURÁ. Kamaráti ktorý nás na Kréte čakali nám zamlčali fakt, že
barmanka je Slovenka a kým my sme objednávali po anglicky "One coffee with milk and sugar" lámavou angličtinou plnou breptov kamoši objednávali štýlom "Jedno Jahodové Mochito a môžeš také sladšie". Za spomenutie tiež stojí fakt, že sme si to prvotne vôbec neuvedomili :-) Po občerstvení sme vyrazili mapovať okolie a síce Krétsku odnož Benátok - mestečko
Rethymno. Od Nášho hotela bolo Rethymno vzdialené ako sme neskôr zistili nudnú hodinku pešo sprevádzanú nekonečným pásom turistických marketov s brakovým tovarom a pri mori prezmenu kaviarňami, pubmi a reštauráciami. Cestou som spravil asi 10 fotiek a okamžite som zistil, že lokalita v ktorej sa nachádzame nie je ničím zaujímavá teda aspoň v mierkach fotografa striktne nefotogenická. Rethymno už malo viac čo ponúknuť, pohľady podobné benátskym zátokám,
maják, prístav a pirátsku loď v ňom ukotvenú. Atmosféru umocňoval aj nespočet úzkych uličiek preplnených obchodíkmi s rozličným, žiaľ tiež brakovým turistickým tovarom. Svetlo stále pretrvávalo typické jesenné Bratislavské, svoj 7D som teda zbalil do batohu s myšlienkou,
že to nebol len prvý márny deň s batohom na chrbte, ale akási fyzická predpríprava chrbtice na aktívny fototýždeň. Po návšteve Rethymna návrat na hotel, otvorenie whisky s kamošmi, rozostrený pohľad, točáky, posteľ, ráno :-) Druhý pokus ?
Den tretí [Slabé kone, Hyperaktívna poľka, Nebeská pláž, všadeprítomný Piesok a zmeškaný záber života :-)]
Slnko ? Svetlo ako na Sahare, radosť :-) Raňajky s kamošmi, konzultácia dňa a vytýčenie cieľa.
Požičanie 7 miestneho auta, target : jedna z najkrajších pláží na západe Kréty "Elafonissi beach". Už na Slovensku som čítal, že šoférovanie na Kréte je jedna z najzaujímavejších aktivít, tak som sa ešte neprebudený vedľa prenajatého VW CADDY s miernou opicou a zošpúlenou zadnicou sústredil na fakt, že idem šoférovať v cudzích vodách s grupou mojich najlepších kamošov. Pár suchých prehltnutí, ideme.
Po pár prvých kilometrov som zistil, že sa to dá zvládnuť, ale nuda to rozhodnie nie je. Šoféri na Kréte jazdia aspoň podľa mojich skúseností pomaly v priemere okolo 90 - 100 Km/h, a podľa svojich vlastných pravidiel. Keď dobiehate auto, automaticky sa Vám Kréťan uhne do odstavného pruhu v ktorom pokračuje až kým ho nepredbehnete a to sa samozrejme očakáva aj od Vás. Jazdí sa bez blinkrov, cez dve plné čiary, skútre Vás obiehajú zprava, zľava podľa toho kde je miesto a hlavne v mestách Vás niekedy obklopia tak, že neviete čo ďalej. Paradoxne im tento systém funguje a jediný, kto na Krétskych cestách spôsobuje chaos sú turisti v prenajatých autách.
Keď som sa adaptoval na ich cesty, okamžite som mal chuť zošliapnuť pedál aspoň na Slovenských 130 km/h ako som zvyknutý.
Po mojom zistení, že s motorom objemu odhadujem 1.0 :-) navyše so šiestimi ľuďmi v aute s výkonom odhadom 40 koní rýchlejšie ako 100 nepôjdem možno ani dole kopcom, nehovoriac o spotrebe. Keď k tomu pridáte fakt, že Vás neraz z ktorejkoľvek strany predbieha predpotopný skúter, ktorého šofér je 11 ročný chlapec, alebo dokonca celá 5 členná rodina počínajúc matkou s cca. 3 mesačným dieťaťom na rukách, prehodnotíte svoje postoje. Pri pomyslení, že by ste zrazili jednu motorku a vyhladili tak celú grécku rodinku Vás prejde chuť na experimenty. Pumpy ? Odstavíte auto, poviete sumu, majiteľ prakticky vždy rodinnej pumpy Vám natankuje, podáte mu peniaze z okna a môžete pokračovať v ceste, veget.
Kvality dialnice a horské cesty : Dialnica - kľukatá občas dvoj občas štvor-prúdovka s prudkými ákrutami v ktorých sú skoro vždy zhluky burín, kvetín a oleandrov, nasadených zrejme s cieľom liminovať Váš výhľad za zákrutu na odstavný prúd, kde sa určite nachádza spomínaná rodinka na skútri :-) Občas dialnicu lemujú prudké kopce zložené prevažne z bridlíc a kameňov, ktoré tam držia len silou vôle. Kvalita dialnice - cesty ako takej je ale určite o dve triedy vyššia ako na Slovensku bez jám, trhlín a skokanov. Dialnicu skoro stále kopíruje more imho pre Slováka-fotografa farebné atraktívne pohľady lákajúce na už saturovanú retušovanú panorámu bez ďalšej námahy.
Akonáhle sa ocitnete v horách, očaria Vás tie najkrajšie výhľady, aké ste možno ešte v živote nevideli. Keby som to mal zrhnúť pripadalo mi to tak, že Kréta je jeden veľký kopec, ktorý miestami vyzerá ako naše Tatry vo vyprahnutom prevedení navyše obklopené morom. Extrémne kľukaté zákruty s veľkým sklonom bez možnosti výhľadu za zákrutu občas až 250 stupňové a samozrejme - bez zvodidiel. Keď k tomu prídáte fakt, že čím vyššie sa nachádzate tým užšia je cesta, ostáva Vám pred každou zákrutou brzdiť, s motorom 1.0 podradiť za jedna a trúbiť aby Vás možný šofér za zákrutou počul.
Ak sa stretnete s autobusom vzhľadom na šírku cesty rátajte občas aj s kilometrovým cúvaním s tým, že po Vašej strane je kaňon, alebo kotlina. Navyše na požičanom aute sa teda preverí Vaša schopnosť cúvať pod tlakom, autobus má na Kréte vždy prednosť. Cúva sa až po prvé odstavné miesto, kde je buď nahrnutá hlina alebo niečo podobné. Napriek všetkým týmto vlastnostiam cesty hodnotím šoférovanie ako veľmi zábavné v prostredí najkrajších výhľadov a scenérií navyše plné napätia vyžadujúc istú dávku adrenalínu. Pre zaujímavosť : Moja snúbenka mala celú cestu zavreté oči vzhľadom na strach z výšok a povedala, že tam už nikdy nevkročí. :-) Keď pôjdete na výlet cez hory, rozhodne do plánovaného času jazdy rátajte nejakú tú hodinku s neustálym zastavovaním kvôli krásnym panorámam, na čo vopred upozornite Vašich kamarátov nefotografov.
Kauza Poľka - Na úplnom vrchole pred klesaním na pláž sme sa zastavili v bufete, ktorý mal už z diaľky viditeľnú drevenú terasu s lavičkami ponad priepasť. Keď som to videl, striktná pauza. Ponúkala sa mi možnosť odfotiť celý horizont v plnej stabilite a komforte previsu, ktorý terasa ponúkala. Po príchode sme si objednali Frappé a medzi rečou nás barmanka identifikovala ako Slovákov. Bola to extrémne akčná poľka, ktorá sa priženila k majiteľovi bufetu. Frapé bolo lepšie než na pláži a s vedomím, že sme skoro jej krajania nám ako druhú rundu uliala štamprlík miestneho páleného raki. Na fakt, že som šofér reagovala, "ty nestrachuj, nie kontrola, slabe". Keď zbadala môjho Canona, okamžite ho schmatla a na manuále nastavenom na horizont vyváženom
na denné svetlo nás všetkých chcela cvaknúť v tieni. Hneď som vedel, že z fotiek nič nebude. Keď som jej chcel prepnúť automatiku, povedala mi "nechaj, ja viem", hneď som pochopil, že lepšie bude keď sa presunieme na výhľad, na ktorý som mal nastavené svetlo. Mal som pravdu, vyšlo aspoň niečo. Keď sme sa jej pýtali ako ďaleko to je na pláž, odvetila "Ja néviem zda ty šumacher i šlimák", takže sme sa znova nič nedozvedeli.
Kauza životný záber zmarený ? Z celej dovolenky za 10 dní mi unikol jediný záber, čo ma bude mrzieť ešte veľmi dlho práve tu v tomto bufete. Počas vychutnávania kávy som relaxoval s najlepším pocitom, aké mám pekné panorámy a s nasadeným širokáčom som si prezeral svoju robotu. V tom momente priletel orol s rozpätím krídiel cez dva metre využívajúc stúpajúce prúdy vzduchu kopírujúce kopec. V jednom momente zastal v dokonalom uhle asi na 8 sekúnd na
jednom mieste bez pohybu a levitoval možno 15 metrov od nás s roztiahnutými krídlami a upreným pohľadom presne na Nás. Pozrel som na telo s širokáčom a jediné,
čo ma napadlo okrem toho, že 70-200 už vymeniť nestíham je fakt, že si to vychutnám aspoň naživo. V sprievode pokrikov "FOŤ FOŤ" z úst mojich kamarátov nechápajúcich rozdiely medzi ohniskami som len nemo pozeral na toho majestátneho tvora uvedomujúc si, že to je "ten záber". Priateľka potom skonštatovala jednu svätú pravdu, že pri tých peniazoch čo som do techniky investoval nedokážem spraviť ani jednu fotku orla pár metrov vzdialeného, že taký foták by mohla ....
Back to Mydlo ? Už sa k tomu nebudem vracať :-) Btw. orla som cvakol aspoň z diaľky z princípu tak schutnajte ten obrys :-)
Elafonissi beach, náš cieľ - Prekrásna prírodná pláž neskutočne zfarbená, biely piesok, ultračistá voda, ktorá je miestami studená ako v našich jazerách a o pár metrov ďalej teplá ako v jacuzzi. Túto krásu snáď kazia iba kvantá rozkysnutých turistov, ktorí na toto vyhľadávané miesto putujú vylehovať po stovkách, alebo ak máte smolu ostrý vietor ktorý Vás núti držať rovnováhu. Na margo vetra musím vyzdvihnúť fakt, že sa tam zgrupujú do 10 metrovej výšky skákajúci windsurferi so šarkanmi, čo určite ocení fanúšik športovej fotografie. Dlhé ohnisko podmienka. Aby som ďalej
priblížil toto miesto, spomeniem len fakt, že ešte pred príchodom na Elafonissi nám pár iestnych povedalo, že tu nakrúcali Hollywoodske výjazdy scény do filmov á lá "Piráti z Karibiku". Keď už budete na tejto pláži, rozhodne sa nenechajte obamalutiť polovičkami, nelahajte si na deku ak za tým nevidíte niečo viac ako opaľovanie :-) Tričko dole, aparát na krk a pochodiť celé okolie je proste nevyhnutnosť. Voda na pláži je zväčša nízka okolo 10-20 centimetrov a tiahla aj stovky metrov. Nie je preto problém s Vašim miláčikom na krku robiť zábery priamo od hladiny.
Piesok na brehu je kvôli jeho špecifickému zloženiu ružový s prechodom do bielej, more azurovo modré, obloha gradient belasá až tmavomodrá v pozadí s úchatnými vrcholkami majestátnych kopcov. S kvalitným polarizákom fotíte zákonite hotové pohľadnice a užitočný je určite každý objektív čo máte v batohu. Čo poviete, Dokonalá idylka ? Skoro...
(Platí pre všetky západné pláže na Kréte) : Je všade, je ho veľa, mokrý suchý. Výhodou sú tu teleobjektívy s väčším rozsahom, výmeny totiž treba eliminovať kvôli všadeprítomnému "piesku". Keď sa rozhodnete meniť objektív, nájdete si vhodné miesto, vyčistíte ruky, oprášite telo a v bezvetrí dáte dole objektív. V tom momente príde nečakaný náraz vetra presýteného pieskom a s fotenímí ste skončili. Reakciu mokrého piesku a skla taktiež spomínať nemusím. Aby som priblížil aký tam je vietor, spomeniem len, že sa mi piesok dostal aj do zazipsovaných častí batohu, ktoré som tam vôbec neotváral. Čistenie Vám vôbec nepomôže, brať ho nemusíte, nemá to význam. Po krátkom čase som našiel útočisko, objektívy som menil stojaci vo vode podľa možnosti v závetrí skál. Paradoxne bolo menšie riziko že mi padne niečo do vody, ako že mi fúkne piesok do bajonetu pri menení objektívu. Po asi hodine fotenia s minimálnymi výmenami objektívov som nasadil Canon 24-70L a pri ňom som ostal až do návratu na hotel. Po návrate som pri čistení zistil, že mi škrípe ostrenie. Piesok sa mi dostal pod ostriaci prstenec napriek tomu, že som si dával maximálny pozor. Toto však neovplyníte. Čistenie 4 objektívov, tašky a aparátu mi trvalo niečo málo cez hodinu. Keď som vyklepal tašku na balkóne, na dlažbe som založil svoju vlastnú pláž elafonissi :-) Jedinou výhodou agresívneho pieskovania snáď bola len jemnejšia pleť našich prefúkaných polovičiek, čo vždy poteší :-) Večer som už len narýchlo prebehol fotky popri poháriku whisky s pocitom, že som konečne nafotil materiál po ktorý som na Krétu skutočne prišiel. Rady na záver ? Štuple do uší, veľký uterák, šlapky a polarizačné okuliare. A hlavne, pripomínam toho orla... Nikdy neviete.
Deň štvrtý [Relax a Jašterica]
Raňajky, pláž, more, makro, šnorchel, frappé, prechádzka s obedom, pláž, makro, večera, objednanie auta na ďalší deň, bar, balkón a whisky. So zaujímavostí snáď spomeniem len
nález kamaráta a síce mŕtvu jaštericu, ktorá vyzerala ako živá, akurát jej chýbali nohy a oči. Nohy som zahrabal do piesku, a jaštericu cvakol. Na slovensku som dorobil oči, a mám celkom solídnu fotku.
Deň piaty [Zasa smola, Šoférovanie vo Veľkomeste, tie ich Utorky]
Raňajky, vytýčenie cieľa výlet na pevnosť Gramvousa a pláž Balos plavbou na lodi. Prvým prekvapením pri rannom preberaní auta bol fakt, že namiesto Hyundai Getz nám doviezli pred hotel Hyundai Tucson. Táto skutočnosť nás potešila, Tucson je dva krát väčší ako Getz, navyše s otváracou strechou. Ako zaujímavosť tiež spomeniem, že pri preberaní auta okrem štandardných vyplňovačiek vypĺňate aj hlavného šoféra a pokiaľ chcete uviesť ďalšieho šoféra, za doplatok
2 - 3 Eurá je tak možné urobiť. Aj keď v praxi to asi nikdy nebude potrebné, viac ako dvoch šoférov sme vybaviť nedokázali. Pokiaľ šoféruje vodič, ktorý v dokumente o prenájme nefiguruje, policajti budú robiť problémy. S mapami Kréty si starosti nerobte, ku každému prenájmu vozidla dostanete mapu Kréty s vyznačenými lokalitami ako sú Pamiatky, Pláže, Reštaurácie, Kempy a iné. Mapa je celkom presná a GPS sme už ďalej nemuseli zapínať.
Dávajte si tiež pozor na názvy miest. Na tabuľách počas cesty sú vždy najskôr názvy v Gréčtine podobnej azbuke a po pár metroch v angličtine. Veľa miest na Kréte má podobný názov, nenechajte sa zmiasť. Naše letovisko sa volalo Platanes, cestou na Gramvousu sme ďalej videli Platanos a Platanias :-) Cesta z hotela do prístavu Gramvousa trvala asi hodinu a pól. Porovnám to ako trasu z Bratislavy do Žiliny, akurát viac kľukatú a samorezjme malebnejšiu. Dorazili sme o cca. 10:30 s tým, že pri okienku predaja lístkov na loď sa na nás usmievala Kréťanka s pripravenou hláskou "loď odchádza o 10:20 a lístky je možné zakúpiť do 10:00". Loď sme teda zmeškali, čo ďalej ? Bežal som na breh na malú potrebu a nestačil som sa diviť, aké krásne miesta dokáže príroda vytvoriť. Hovorím samozrejme o miestach, ktoré nie sú turisticky významné a ani domáci ich nespomínajú.
Pobrežie s azurovým morom a korálmi, lávovým brehom s kameňmi ostrými ako britvy, nič pre šlapky a slabé povahy. Toto ma len utvrdilo v tom, že na Kréte sa treba pohybovať v rovnakej miere spontánne bez vopred plánovaných trias a lokalít. Zmarenú cestu bez očakávaného výletu sme využili putovaním späť do nášho letoviska, tentokrát však po vedľajšej ceste kopírujúc more. Cestu nám totiž krížila pláž Platanias a bývalé hlavné mesto Chania.
Na pláži Platanias sme si vizuálne vybrali atraktívne miesto, odparkovali auto a ľahli si na prázdne lehátka, ktoré sa jagali na konci pláže. More azurové, voda krásna čistá, žltý piesok a v určitých častiach vody tupé obliaky. Po asi 30 minútach dobehla mladá fešanda, ktorá sa starala o spoplatnenie lehátok. Každý zaplatil svojich 2,50 EUR plus sme si navyše objednali kávičku. Medzi rečou sa mladá slečna priznala, že je Gabika z Košíc (ktorú týmto pozdravujem) a že na Krétu prišla pred troma dňami a len sa zoznamuje s okolím. O ostrove sme tým pádom vedeli viac než ona a riešili sme skôr osobné dojmy a diskusie, čo rozoberať nebudem. Z Plataniasu sme sa presunuli do Chanie, kde sme sa chystali na nákupy v shoppingoch, ktoré nie sú primárne určené pre turistov. Chceli sme niečo značkové z Grécka :-) V Chanii sa šoféruje skutočne zmatočne :-)
Tentokrát vyšla karta na kamaráta a ja som sa mohol venovať foteniu a krúteniu jazdy. Skútre sa na Vás valia zo všetkých strán a pojem pravidlá cestnej premávky tu nič neznamenajú. Slovo Orientácia v tomto meste naberá nový význam. Zákazy vjazdu, zákazy odbočenia cez ktoré smelo všetci jazdia atď. Jazdné pruhy v Chanii proste neexistujú, autá a skútre sú odstavené rôzne po ceste a jediné, čo tu zrejme funguje sú semafóry. Zaparkovali sme auto a potulovali sa po pustých uliciach, v ktorých kľud a ticho narušovali len desiatky skútrov. Putovali sme smerom do centra, ale ani po asi hodine sme centrum nenašli. Pod pojmom centrum sa tu myslí hodne veľká oblasť čo nás zmiatlo. My sme hladali veľké námestie, konkrétny bod. Omyl. Po príchode na pláž sme videli ako dovolenkujú domáci. Plná pláž Grékov, deciek hrajúcich plácačky, skákajúcich do vody atď. Sadli sme si na ďalšiu kávu a spýtali sa barmana, kde sa to centrum nachádza. Trasu do centra nám síce vysvetlil, ale zároveň spomenul fakt, vďaka ktorému sa nám tam ani neoplatí ísť. Prečo ?
Kauza siesta a utorky. Gréci všeobecne sú neskutočne vegeťácky ľudia. Ráno káva káva káva, potom veget, potom káva, potom hodinka práce, ľahký obed a už je 13:00. Tým pádom začína siesta, lebo je najväčšie teplo a tak treba ísť do taverny, kde len sedia, klábosia, čítajú noviny a samozrejme pijú kávu. Siesta končí okolo 17:00 kedy začínajú pracovať. Podľa mňa však v robote dajú zopár káv a už je fajront :-) Zhrniem to asi takto - Čo slovák zvládne v robote za deň robia piati Gréci celý týždeň a potom to ďalší týždeň oslavujú :-) Toto však nestačí a teraz nadväzujem na záver predošlého odstavca. Okrem siesty majú Gréci v Chánii v utorok fajront celý deň, a shoppingy a obchody (okrem základných) sú tam celý deň zavreté. Vzdávame to, ideme na hotel. Po návrate na hotel večera, čistenie techniky od piesku, whisky, americký faraón a spánok.
Deň šiesty
Proste relax.
Deň siedmy [Požičovňa z downtownu, Hipisáci, Vrátenie auta]
Opätovný pokus - cieľ - Gramvousa plavba loďou, ktorú sme premeškali deň piaty. Auto sme mali zajednané na 8:30 s tým, že za hodinu aj 20 minút by sme mohli stihnúť prísť do prístavu a vyraziť tak na premeškaný výlet. Delegátka nám však auto nezabezpečila pochybením firmy s prenájmom áut. Napriek iným riešeniam sme tak nemali šancu loď stihnúť, náhradný plán ? Rozhodli sme sa napriek varovaniu delegátky, že si môžeme požičať auto z neoverenej autopožičovňe len na vlastné riziko kvôli poisteniu pre pouličnú autopožičovňu. Vystupovanie zamestnanca super, komunikácia super, cena zjednaná zo 49 na 40 EUR za nový Volkswagen Polo. Cieľ ? Behajúc prstom po mape sme zvolili pláž Matala beach, ktorá má povesť styčného miesta počas púte hipisákov na Káthmandú.
Pláž je v tvare písmena U kde po oboch stranách je akoby pieskovcový kopec. Po ľavej strane je malá spleť obchodíkov a reštaurácií, a po pravej kvantum jaskyní. Napriek pôvodným informáciám, že vstupy do jaskýň sú spoplatnené nikdo vstupy nekontroloval a dvere boli dokorán. Zaujímavosťou je fakt, že jaskyne boli dotvarované ručne práve spomínanými hipisákmi. Tvary postelí, okienok, stolíkov a sedátok priamo do kameňa vo mne zanechávali otázky typu, koľko tam museli byť a koľko im to muselo trvať. Voda na pláži je pomerne studená a búrlivá. Vietor, na ktorý sme už boli zvyknutý z predchádzajúcich dní nás len utvrdil v domnienke, že plávať a polehávať sa dnes neoplatí. Po odhadom 1,5 hodinovej ceste sme boli hladní a tak sme sa rozhodli vyskúšať miestnu kuchyňu v najposlednejšej reštaurácii na ľavej časti pláže. Varila tam miestna starenka a musíme všetci uznať, že nám skutočne chutilo. Kamarát si dal swordfish a básni o ňom ešte dodnes. Ja som si dal miestne Souvlaki (ktoré budem spomínať celý ďalší deň :-) s Gréckym šalátom a baby myslím Mousaku. Po obede sprevádzanom doternou podviživenou odnožou Gréckej mačky som sa vybral s aparátom na breh. Proste nádhera. Vlny azurového príboju o biely breh vyšplechovali do výšky miestami až 8 metrov. Panorámy, momentky, na výšku, na šírku, so mnou, s kamošom, páry, mix, strávili sme tam dve hodiny.
Cestou späť ešte niekoľko fotografií s ľoďkami a na hipisáckej ulici plnej obchodíkov s talizmanmi a vôbec všetkým, čo má niečo spoločné s hipís a zmena lokality. Smer pamiatky Festos a Agia Triada. Už po chvíli sme zistili, že v 35 stupňoch nemáme chuť prechádzať sa po starých pamiatkach a monumentoch, nafotil som teda pohľady a pobrali sme sa na náhodu do pobrežného mestečka, ktoré sme tiež náhodne vybrali na mape s nič nehovoriacim názvom Albani. Mestečko zívalo kľudom a pripadalo mi ako rybárske mesto plné lodiek a posedávajúcich rybárov. V miestnej reštaurácii sme ochutnali zmrzlinové poháre a s priateľkou som sa pobral na útes, kde stáli sochy bájneho Daidalosa a Ikarosa. Ak túto báju nepoznáte, preštudujte si ju, je to hardcore :-) Potom už návrat do požičovňe s cieľom vrátiť auto. 10 km pred požičovňou sme si uvedomili, že v aute nám ostala viac ako polovica natankovaného benzínu. Skrsla nám myšlienka, že si požičanie tohto auta predĺžime ešte o jeden deň a na druhý deň nebudeme musieť toľko tankovať a tak sme aj urobili. Kréťan v požičovni nerobil problémy. Priateľka sa snažila vyjednať ešte lepšiu cenu, ale vzhľadom na môj vstup do diskusie nám väčšiu zľavu nedal. Ponaučenie ? Nechajte zjednávať ženy. Pýtaly sme sa ho tiež na neustále strácanie signálu v autorádiu. Okamžite vytiahol lepšiu anténu a namontoval nám ju s presviedčaním, že toto všetko zmení. Zároveň sme videli, že má v počítači napalovačku a poprosili ho o vypálenie obsahu z nášho USB na CD. Ochotne súhlasil, skočili sme kúpiť čisté cd a keď sme sa vrátili už taký nadšený nebol. Pichol USBčko a nenašlo ho. Argumentoval tým, že náš miniUSB kľúč je určený výhradne pre laptopy. Po chvíli snahy mu vysvetliť, že trebe somarinu sme sa na to vykašlali. Sekondárneho šoféra sme už dnes nedoplácali, lebo som sa ponúkol, že ďalší deň znova odšoférujem ja, aj keď bol na rade kamarát. Potom už večera, hotel, whisky, karty, spánok.
Deň ôsmy [To snáď nie]
Raňajky, a tretí pokus, už je to trápne - cieľ - Gramvousa plavba loďou. Auto stálo pred hotelom, čas sme mali dobrý, dnes to už vyjde. Ešte veľká potreba pred odjazdom a ... A sakra, mal som hnačku a bolo to dosť dosť zlé. Redšiu som asi ešte nikdy nemal, čize Endiex. Samozrejme krútenie brucha, akoby mi naštartovali práve raňajky. V duchu si hovorím, keď už dnes nespravíme tú Gramvousu, tak už asi nikdy. Naštval som sa ideme. Celú hodinu a pól šoférovania ma krútilo, vŕzganie, vzdušnosť bez možnosti uľavenia :-). Návaly potu, proste ďas. Prístav v dohľade, parkujeme, kupujeme lístky, bežíme na loď, nachádzame voľné miesta s výhľadom a s dobrým
pocitom konštatujeme "smer Gramvousa". Kým kamaráti tento fakt oslavovali pomocou lahodného frapé, ja som šiel opätovne na veľkú a znova a znova. S hnačkou na uzavretom záchode počas kymácania lode, idylka. Zápasil som s psychikou, a samozrejme s fyzičkou na ktorej mi nepridávalo ani celotýždenné vláčenie skoro 10 kilového batohu. Návrat ku kamošom. Oni sa občerstvovali, ja som unavený zúril. Zmáknem to.
Pripravil som foťák, nasadil krajinu a po chvíli sa zjavil pohľad na pevnosť a prekrásnu pláž Gramvousa. Prešla ma únava aj nechuť, nastavil som svetlo a spravil som dve panorámy. Po vylodení sa 95 % turistov rozbehlo na pevnosť, 4 % sa rozbehli na pláž a to percento sa rozpŕchlo po okolí. Vzhľadom na môj stav a fakt, že som mal šlapky, pridal som sa k tomu poslednému percentu. Prašno-skalná cesta na pevnosť bola navyše extrémne strmá rozhodne vyžadujúca trekingovú obuv, ktorú sme nemali. Zobral som to prechádzkou po pláži. Na pobreží prapodivné kaktusy s niekoľko metrovými výrastkami, vo vode stroskotaná loď, to všetko sprevádzané farbami, ktoré sa do True Color tabuľky určite nevmestia. Panoráma za panorámou, detail, výrez, zoom. Po chvíli sme zabočili na opačnú stranu pláže ďaleko od ostatných turistov.
Pomedzi lávovými skalami sme sa prebojovali s kamošom až na pobrežie, kde nás prekvapili zelenožlté jazierka, ktoré boli výsledkom vysokého prílivu a extrémne slanej presušenej vody. Po bližšom preštudovaní a realizácii kvantum fotografií sme objavili v jazierku pre nás neznáme červené hríby?, alebo aj farebnú rybku viz fotografie. Komplic dokonca zbadal pravdepodobne veľkého kraba v jednom z jazeriok. Báli sme sa "to" chytiť, keďže sme si neboli istý, či je to krab. Snažili sme sa teda nájsť nejakú palicu, na Gramvouse palicu nenájdete :-) Nechali sme ho tak. Prvá časť plavby bola za nami a vybrali sme sa späť na loď. Čakala nás ešte pláž Balos, ktorá mala byť podľa očakávaní niečo podobné ako Elafonissi, teda garantovaná krása.
Po nalodení som šiel opätovne na záchod a potom som už ostal zlikvidovaný. Slnko, 35 stupňov, a mne bola zima ? Po dorazení na pláž som síce vnímal krásu daného miesta, dokonca sa mi z batohom podarilo dostať doprostred pláže. Vzhľadom na svoj stav a nulovú silu napriek dobrej kondičke z tenisu som nebol schopný aparát vytiahnuť z batoha a spraviť zábery. Všade boli ľudia a dobrý záber by si vyžadoval náročný pohyb v plytkej vode a piesku po celej lokalite. Krásne fotky tu spravíte prakticky z každého miesta a uhlu, najkrajšiu však z kopca. Vedľa pláže je asi 300 metrový kopec s cestičkou až na vrchol, dokonalý záber ? Nemal som silu. Baby si uvelebili na uteráky a začali sa opalovať, ja som si asi prvý krát počas celej dovolenky ľahol k nim a zaspal som až do návratu na loď. Tam som opätovne zaspal a spal som až po návrat k autu, proste mŕtvy. Som presvedčený, že práve vďaka spánku ma najviac mrzí premeškaná fotka orla z cesty na Elafonissi. Som teda rád, že som nebol schopný vidieť o čo prichádzam. Cestou späť už šoféroval môj kamarát, napriek tomu, že nebol v zozname povolených vodičov, ja by som zaspal :-) Pár metrov pred požičovňou sme si presadli a tých 20 metrov som prešiel sám. Auto som odovzdával v mumlavom delíriu a Grék si musel myslieť, že som ožratý. Po návrate na hotel všetci na večeru, ja do postele, endiex, paralen a spal som ďalších 12 hodín.
Ďalšie dni
Hotel, Okolie, Pláž, Sucháre, Nákupy, Postupné pridávanie šunky, ryže a čiernej kávy a iné diéty. Fotenie detailov, makra a iné drobnosti.
Posledný deň [Nožík pri kontrole]
Vyhodenie z hotela, celý deň pláž, principiálne poplávanie v bazéne (tenkrát poprvé), zbieranie hostí z hotelov na buse. Musím vzdať hold miestnym autobusárom, ako šoféri jazdia s maximálnym kľudom a odhadom a to v extrémne úzkych uličkách v pomerne svižnom tempe s odhadom na centimeter. Neskutočné. Príchod na letisko, 2 hodiny čakačka, ďalšie 2 hodiny delay letu. Potom omylom pristihnutý pri pašovaní zatváracieho nožíka Fallkniven za skoro 300 EUR v príručnej batožine a následné spracovávanie kontroly o jeho nevyhodení do smetí. Podarilo sa nám to vybaviť tak, že priateľka presypala obsah svojej kabelky ku mne do batohu, a do jej kabelky
dala len nožík. Toto potom zaniesla naspäť na check-in a prehovorila ich nech tú batožinu tiež naložia. Chvalabohu, ten nožík milujem. Ďalej už let do BA, nekonečné čakanie na batožiny a o 5 ráno po 20 hodinách na nohách konečne v BA. Jediná svetlá stránka tohto dňa bol fakt, že som konečne konzumoval aspoň bagety so šunkou a drobnou zeleninou. Napriek únave som nevedel zaspať a tešil som sa ako nahrám fotky do kompu a napíšem postupne tieto zážitky.
Záver
Tento fotoreport reflektuje všetko, čo sme zažili na Kréte počas necelých 11 dní. Enjoy ! Keďže je to pár strán textu, možno som porobil rôzne chybičky, ak by ste si niečo všimli - nevšímať :-)
Pre tých, ktorý tento článok nebudú čítať celý, uvediem aspoň pár faktov z praxe, ktoré reflektujú naše osobné skúsenosti počas 11 dní :
Ukážka z minimum záberov čo som tam nakrútil : http://www.vimeo.com/26021054
- Na našom hoteli upratovačka každý deň presne o 12:00 nechala otvorený balkón kvôli vetraniu. Vzhľadom na fakt, že sme mali izbu v úrovni zeme sa dalo ísť zvonku cez balkón do izby. Každý deň o 12:05 som chodil zatvárať balkónové dvere aby mi náhodou niekdo neukradol fototechniku. Aj keď Gréci nekradnú (je to proti ich hrdosti) na hoteloch sú ubytovaný rôzny turisti. Do trezoru vôjdu len malé objektívy.
- Na Kréte sa jazdí aj v odstavnom pruhu a to isté sa čaká od Vás
- Jazda a predbiehanie cez 2 pruhy nie je žiadny problém a vraj policajti nerobia problém ani po jednom poháriku
- Každý deň od cca. 13 tej do 17 tej majú Siestu a všetko je zavreté (okrem bežných marketov).
- V utorko je v niektorých mestách zavreté všetko okrem bežných marketov s napr. potravinami (v našom prípade to bolo bývalé hlavné mesto Chania)
- Gréci majú všade slabý tlak vody a tenké potrubia. Po veľkej potrebe toaleťák putuje do smetného koša. Obkladanie misy a hladiny v záchode je ťažký prepych :-)
- Cesty v horách sú úzke, bez zvodidiel s kaňónmi po strane. Bacha pre ustráchancov.
- Na skoro všetkých najkrajších plážach zvykne fúkať agresívny vietor plný piesku, ktorý ohrozuje fototechniku. Vopred s tým rátajte.
- Keď sa budete pred odjazdom na dovolenku baliť, v kufri si nechajte váhovú rezervu. Naspäť pôjdete pravdepodobne ťažší o Grécke olivové oleje, Raki, Ouzo a
iné suveníry. Aj keď na Slovensku prejdete aj s nadváhou, v Grécku je malá šanca, že presiahnete povolenú váhu bez platenia v súčasnosti 8 EUR za Kg.
- Ku každému požičaniu auta dostanete mapu s highlightami ostrova, nemusíte tak kupovať svoju, resp. ani GPS sa nám na ostrove vôbec neosvedčilo. Mapa rulez.
- Miestne Raki chutí ako domáca pálenka a pre tých, ktorým nechutí pelendrekové ouzo je super náhrada pri prípadnom prípitku s domácimi. Pozvanie sa neodmieta !
- Domáci Vám ochotne poradia na všetky otázky. Nie vždy však to, čo poradia platí. Napríklad časy odchodov lodí atď. Majú veľké medzery v informáciách o svojich pamiatkach atď.
- Cesty v horách sú úzke mierne cez šírku osobného auta, pri strete s iným vozidlom treba veľký skill v cúvaní do krkolomných zákrut niekedy aj stovky metrov.
- Zákruty sú miestami aj 270 stupňové a zákonite za ne nevidno. Pred zákrutou sa vždy výstražne trúbi.
- V požičanom aute každých 10 kilometrov stratíte signál nudných rádií, pred odchodom na Krétu vypaľujte audio CD, výnimočne natrafíte na MP3 rádio.
Vypáliť CD s hudbou na Kréte nám trvalo 3 dni.
- Na jeden skúter sa v mestách po Kréte bez problémov vmestí celá 5 členná rodinka na čele s 3 mesačným deckom, buďte ostražitý.
- Skútre sa pripájajú sprava, zľava, šoférujú ich aj malé deti a jazdia štýlom, kde sa vmestím, tam je cesta.
- Cez leto môžete na vrcholkoch kopcov vidieť aj sneh.
- Autobusy majú vždy prednosť, to je zákon.
- Gréci sa kvôli histórii neznášajú s Turkami, pýtať si v kaviarni turka je hriech.
- V mestách nie sú na cestách jazdné pruhy a jazdí sa aj do zákazu odbočenia. Toto som tam zatiaľ nepochopil.
- Ak Vás na ceste dobieha húkajúci policajt, nezastavujte. Počas jazdy podľa zákona musia mať zapnuté sirény. Vraj tak zdôrazňujú autoritu a zvyšujú bezpečnost na cestách.
- Na Kréte nezvyklo pršať od Júna do Septembra (z info domácich), toto sa však pomaly mení vplyvom globálneho otepľovania.
- V zime je na Kréte 3 stupne nad nulou a majú vraj aj lyžiarske stredisko.
- Ak budete počuť prapodivné krákanie pripomínajúce plač malých hladných vtáčať zo stromu, je to maskovaná 10 centimetrová cikáda, sú všade a zbadať ich je umenie.
- Pri požičaní auta sa vypĺňa formulár kde sa uvádza hlavný šofér. Pridanie sekondárneho šoféra stojí ďalšie 2-3 Eurá. Šoféri môžu byť maximálne dvaja.
- V mori je neskutočne málo živočíchov a rýb. Pobehali sme veľkú časť Kréty z rôznych strán a okrem malých rybičiek sme skoro nič nevideli.
- Čapák Mythos (celkom dobré pivo) stojí v turistických oblastiach 3-4 Eurá, Frapé okolo 3 Eurá, Gyros v placke okolo 2.50, Cigarety od 4 EUR.
- Akonáhle sa dostanete mimo hotelové areály, všetko je rázom o polovicu lacnejšie, hlavne prenájmy áut.
- Benzín 95 stojí 1.90 EUR a tankovanie prebieha formou : odstavíte, poviete sumu, podáte peniaze z okna a vyrážate.
- Tovar, ktorý stojí v obchode 10 EUR môže hneď vo vedľajšom obchode stáť o polovicu menej ?
- Ceny sa spravidla nedajú zjednávať a ak len veľmi striedmo napr. pod podmienkou kúpy viac vecí. Nám sa nepodarilo zjednať okrem požičania auta nič.
- Pri požičaní auta na viac dní kontinuálne je oveľa lepšia cena za deň.
- Kréťania obľubujú mačky, ktoré sú skoro všade. Psi v porovnaní s nimi trú biedu (vidno hlavne na dedinách).
- Väčšina azúrových pláží, ktoré na prvý pohľad lákajú na kúpanie má nečakane studenú vodu :-) Neostante zaskočený.
- Vďaka silným teplotám sa dosť potíte, ale vďaka silnému vetru sa pot okamžite odparuje. Bacha na dehydratáciu.
- Lístky na autobusy kupujete v stánkoch podľa času jazdy. Časy odjazdov a príjazdov, alebo dĺžky trvania nikde nenájdete. Pri príchode autobusu mávajte, inak nezastaví.
Denník fotografa, smer Kréta
Už počas záverečného letu z Kréty som bez rozmýšlania dospel k záveru, že návšteva tohto malebného ostrova si zaslúži článok. Možno Vám tak uľahčí prípadnú foto-prípravu pred Vašou dovolenkou.
Balenie fototechniky - Podľa leteckej spoločnosti v našom prípade TRAVEL SERVICE je možnosť zbaliť 20 Kg do kufra a 5 Kg do príručnej batožiny. Každé ďalšie kilo navyše bolo spoplatnené, myslím 8 EUR za Kilogram. Nech som rátal akokoľvek, vždy mi príručná batožina (t.j. fotobatoh) vychádzal nad 5 Kilogramov.
Vyriešil som to nasledovne :
Do kufra putovali všetky doplnky, štetce, balónik, handričky, slnečné clony, nabíjačka, ministatív Giottos, dve baterky pre moje 7D, kruhové filtre a iné doplnky. Do príručnej batožiny v mojom prípade pomerne ťažkej National Geographic Medium som vmestil 7D telo, Canon 50mm 1.4, Sigma 10-20mm 4-5.6, Canon 100 F2.8 II L a Canon 70-200 F4 L. V kabelke mojej
polovičky skončil Tatonka obal s objektívom Canon 24-70 L. Vzhľadom na jej výraz kvôli váhe kabelky, preťaženému ramenu a taktiež bezpečnosti objektívu :-) som ho neskôr radšej preložil k sebe do batohu. Ešte litrová whisky Tullamore Dew za 12 EUR (no nekúp to) v Duty free shope a šup šup na Krétu.
Cesta a prvý deň stručne [Cesta, Únava, Späť?]
Dve hodiny na letisku, ďalšiu hodinu delay letu, 20 minút nástup, 2.5 hodiny let, 20 minút výstup, 20 minút čakanie na batožiny (moja ako vždy na páse posledná) a konečne prvá Krétska cigaretka. Hodina cesty autobusom do hotela a sme tu. 7 hodín v princípe nudnej cesty. Potom už všetko nabralo rýchly spád - prehliadka hotela, jedlo, ubytko, stretnutie s kamošmi, ktorí nás na Kréte už čakali, otvorenie whisky, fľaša vypitá, rozostrený pohľad, točáky, posteľ, ráno :-)
Deň druhý [Mraky, Nuda, Šeď]
Hneď po prebudení mi klesla nálada. Svetlo ako na jeseň na Slovensku, šeď. Sklamaný som sa potuloval po hoteli, spoznával som princípy a systém, akým to tam funguje. Nejaké to pivečko za 3,80 EUR a kávu za 3 EURÁ. Kamaráti ktorý nás na Kréte čakali nám zamlčali fakt, že
barmanka je Slovenka a kým my sme objednávali po anglicky "One coffee with milk and sugar" lámavou angličtinou plnou breptov kamoši objednávali štýlom "Jedno Jahodové Mochito a môžeš také sladšie". Za spomenutie tiež stojí fakt, že sme si to prvotne vôbec neuvedomili :-) Po občerstvení sme vyrazili mapovať okolie a síce Krétsku odnož Benátok - mestečko
Rethymno. Od Nášho hotela bolo Rethymno vzdialené ako sme neskôr zistili nudnú hodinku pešo sprevádzanú nekonečným pásom turistických marketov s brakovým tovarom a pri mori prezmenu kaviarňami, pubmi a reštauráciami. Cestou som spravil asi 10 fotiek a okamžite som zistil, že lokalita v ktorej sa nachádzame nie je ničím zaujímavá teda aspoň v mierkach fotografa striktne nefotogenická. Rethymno už malo viac čo ponúknuť, pohľady podobné benátskym zátokám,
maják, prístav a pirátsku loď v ňom ukotvenú. Atmosféru umocňoval aj nespočet úzkych uličiek preplnených obchodíkmi s rozličným, žiaľ tiež brakovým turistickým tovarom. Svetlo stále pretrvávalo typické jesenné Bratislavské, svoj 7D som teda zbalil do batohu s myšlienkou,
že to nebol len prvý márny deň s batohom na chrbte, ale akási fyzická predpríprava chrbtice na aktívny fototýždeň. Po návšteve Rethymna návrat na hotel, otvorenie whisky s kamošmi, rozostrený pohľad, točáky, posteľ, ráno :-) Druhý pokus ?
Den tretí [Slabé kone, Hyperaktívna poľka, Nebeská pláž, všadeprítomný Piesok a zmeškaný záber života :-)]
Slnko ? Svetlo ako na Sahare, radosť :-) Raňajky s kamošmi, konzultácia dňa a vytýčenie cieľa.
Požičanie 7 miestneho auta, target : jedna z najkrajších pláží na západe Kréty "Elafonissi beach". Už na Slovensku som čítal, že šoférovanie na Kréte je jedna z najzaujímavejších aktivít, tak som sa ešte neprebudený vedľa prenajatého VW CADDY s miernou opicou a zošpúlenou zadnicou sústredil na fakt, že idem šoférovať v cudzích vodách s grupou mojich najlepších kamošov. Pár suchých prehltnutí, ideme.
Po pár prvých kilometrov som zistil, že sa to dá zvládnuť, ale nuda to rozhodnie nie je. Šoféri na Kréte jazdia aspoň podľa mojich skúseností pomaly v priemere okolo 90 - 100 Km/h, a podľa svojich vlastných pravidiel. Keď dobiehate auto, automaticky sa Vám Kréťan uhne do odstavného pruhu v ktorom pokračuje až kým ho nepredbehnete a to sa samozrejme očakáva aj od Vás. Jazdí sa bez blinkrov, cez dve plné čiary, skútre Vás obiehajú zprava, zľava podľa toho kde je miesto a hlavne v mestách Vás niekedy obklopia tak, že neviete čo ďalej. Paradoxne im tento systém funguje a jediný, kto na Krétskych cestách spôsobuje chaos sú turisti v prenajatých autách.
Keď som sa adaptoval na ich cesty, okamžite som mal chuť zošliapnuť pedál aspoň na Slovenských 130 km/h ako som zvyknutý.
Po mojom zistení, že s motorom objemu odhadujem 1.0 :-) navyše so šiestimi ľuďmi v aute s výkonom odhadom 40 koní rýchlejšie ako 100 nepôjdem možno ani dole kopcom, nehovoriac o spotrebe. Keď k tomu pridáte fakt, že Vás neraz z ktorejkoľvek strany predbieha predpotopný skúter, ktorého šofér je 11 ročný chlapec, alebo dokonca celá 5 členná rodina počínajúc matkou s cca. 3 mesačným dieťaťom na rukách, prehodnotíte svoje postoje. Pri pomyslení, že by ste zrazili jednu motorku a vyhladili tak celú grécku rodinku Vás prejde chuť na experimenty. Pumpy ? Odstavíte auto, poviete sumu, majiteľ prakticky vždy rodinnej pumpy Vám natankuje, podáte mu peniaze z okna a môžete pokračovať v ceste, veget.
Kvality dialnice a horské cesty : Dialnica - kľukatá občas dvoj občas štvor-prúdovka s prudkými ákrutami v ktorých sú skoro vždy zhluky burín, kvetín a oleandrov, nasadených zrejme s cieľom liminovať Váš výhľad za zákrutu na odstavný prúd, kde sa určite nachádza spomínaná rodinka na skútri :-) Občas dialnicu lemujú prudké kopce zložené prevažne z bridlíc a kameňov, ktoré tam držia len silou vôle. Kvalita dialnice - cesty ako takej je ale určite o dve triedy vyššia ako na Slovensku bez jám, trhlín a skokanov. Dialnicu skoro stále kopíruje more imho pre Slováka-fotografa farebné atraktívne pohľady lákajúce na už saturovanú retušovanú panorámu bez ďalšej námahy.
Akonáhle sa ocitnete v horách, očaria Vás tie najkrajšie výhľady, aké ste možno ešte v živote nevideli. Keby som to mal zrhnúť pripadalo mi to tak, že Kréta je jeden veľký kopec, ktorý miestami vyzerá ako naše Tatry vo vyprahnutom prevedení navyše obklopené morom. Extrémne kľukaté zákruty s veľkým sklonom bez možnosti výhľadu za zákrutu občas až 250 stupňové a samozrejme - bez zvodidiel. Keď k tomu prídáte fakt, že čím vyššie sa nachádzate tým užšia je cesta, ostáva Vám pred každou zákrutou brzdiť, s motorom 1.0 podradiť za jedna a trúbiť aby Vás možný šofér za zákrutou počul.
Ak sa stretnete s autobusom vzhľadom na šírku cesty rátajte občas aj s kilometrovým cúvaním s tým, že po Vašej strane je kaňon, alebo kotlina. Navyše na požičanom aute sa teda preverí Vaša schopnosť cúvať pod tlakom, autobus má na Kréte vždy prednosť. Cúva sa až po prvé odstavné miesto, kde je buď nahrnutá hlina alebo niečo podobné. Napriek všetkým týmto vlastnostiam cesty hodnotím šoférovanie ako veľmi zábavné v prostredí najkrajších výhľadov a scenérií navyše plné napätia vyžadujúc istú dávku adrenalínu. Pre zaujímavosť : Moja snúbenka mala celú cestu zavreté oči vzhľadom na strach z výšok a povedala, že tam už nikdy nevkročí. :-) Keď pôjdete na výlet cez hory, rozhodne do plánovaného času jazdy rátajte nejakú tú hodinku s neustálym zastavovaním kvôli krásnym panorámam, na čo vopred upozornite Vašich kamarátov nefotografov.
Kauza Poľka - Na úplnom vrchole pred klesaním na pláž sme sa zastavili v bufete, ktorý mal už z diaľky viditeľnú drevenú terasu s lavičkami ponad priepasť. Keď som to videl, striktná pauza. Ponúkala sa mi možnosť odfotiť celý horizont v plnej stabilite a komforte previsu, ktorý terasa ponúkala. Po príchode sme si objednali Frappé a medzi rečou nás barmanka identifikovala ako Slovákov. Bola to extrémne akčná poľka, ktorá sa priženila k majiteľovi bufetu. Frapé bolo lepšie než na pláži a s vedomím, že sme skoro jej krajania nám ako druhú rundu uliala štamprlík miestneho páleného raki. Na fakt, že som šofér reagovala, "ty nestrachuj, nie kontrola, slabe". Keď zbadala môjho Canona, okamžite ho schmatla a na manuále nastavenom na horizont vyváženom
na denné svetlo nás všetkých chcela cvaknúť v tieni. Hneď som vedel, že z fotiek nič nebude. Keď som jej chcel prepnúť automatiku, povedala mi "nechaj, ja viem", hneď som pochopil, že lepšie bude keď sa presunieme na výhľad, na ktorý som mal nastavené svetlo. Mal som pravdu, vyšlo aspoň niečo. Keď sme sa jej pýtali ako ďaleko to je na pláž, odvetila "Ja néviem zda ty šumacher i šlimák", takže sme sa znova nič nedozvedeli.
Kauza životný záber zmarený ? Z celej dovolenky za 10 dní mi unikol jediný záber, čo ma bude mrzieť ešte veľmi dlho práve tu v tomto bufete. Počas vychutnávania kávy som relaxoval s najlepším pocitom, aké mám pekné panorámy a s nasadeným širokáčom som si prezeral svoju robotu. V tom momente priletel orol s rozpätím krídiel cez dva metre využívajúc stúpajúce prúdy vzduchu kopírujúce kopec. V jednom momente zastal v dokonalom uhle asi na 8 sekúnd na
jednom mieste bez pohybu a levitoval možno 15 metrov od nás s roztiahnutými krídlami a upreným pohľadom presne na Nás. Pozrel som na telo s širokáčom a jediné,
čo ma napadlo okrem toho, že 70-200 už vymeniť nestíham je fakt, že si to vychutnám aspoň naživo. V sprievode pokrikov "FOŤ FOŤ" z úst mojich kamarátov nechápajúcich rozdiely medzi ohniskami som len nemo pozeral na toho majestátneho tvora uvedomujúc si, že to je "ten záber". Priateľka potom skonštatovala jednu svätú pravdu, že pri tých peniazoch čo som do techniky investoval nedokážem spraviť ani jednu fotku orla pár metrov vzdialeného, že taký foták by mohla ....
Back to Mydlo ? Už sa k tomu nebudem vracať :-) Btw. orla som cvakol aspoň z diaľky z princípu tak schutnajte ten obrys :-)
Elafonissi beach, náš cieľ - Prekrásna prírodná pláž neskutočne zfarbená, biely piesok, ultračistá voda, ktorá je miestami studená ako v našich jazerách a o pár metrov ďalej teplá ako v jacuzzi. Túto krásu snáď kazia iba kvantá rozkysnutých turistov, ktorí na toto vyhľadávané miesto putujú vylehovať po stovkách, alebo ak máte smolu ostrý vietor ktorý Vás núti držať rovnováhu. Na margo vetra musím vyzdvihnúť fakt, že sa tam zgrupujú do 10 metrovej výšky skákajúci windsurferi so šarkanmi, čo určite ocení fanúšik športovej fotografie. Dlhé ohnisko podmienka. Aby som ďalej
priblížil toto miesto, spomeniem len fakt, že ešte pred príchodom na Elafonissi nám pár iestnych povedalo, že tu nakrúcali Hollywoodske výjazdy scény do filmov á lá "Piráti z Karibiku". Keď už budete na tejto pláži, rozhodne sa nenechajte obamalutiť polovičkami, nelahajte si na deku ak za tým nevidíte niečo viac ako opaľovanie :-) Tričko dole, aparát na krk a pochodiť celé okolie je proste nevyhnutnosť. Voda na pláži je zväčša nízka okolo 10-20 centimetrov a tiahla aj stovky metrov. Nie je preto problém s Vašim miláčikom na krku robiť zábery priamo od hladiny.
Piesok na brehu je kvôli jeho špecifickému zloženiu ružový s prechodom do bielej, more azurovo modré, obloha gradient belasá až tmavomodrá v pozadí s úchatnými vrcholkami majestátnych kopcov. S kvalitným polarizákom fotíte zákonite hotové pohľadnice a užitočný je určite každý objektív čo máte v batohu. Čo poviete, Dokonalá idylka ? Skoro...
(Platí pre všetky západné pláže na Kréte) : Je všade, je ho veľa, mokrý suchý. Výhodou sú tu teleobjektívy s väčším rozsahom, výmeny totiž treba eliminovať kvôli všadeprítomnému "piesku". Keď sa rozhodnete meniť objektív, nájdete si vhodné miesto, vyčistíte ruky, oprášite telo a v bezvetrí dáte dole objektív. V tom momente príde nečakaný náraz vetra presýteného pieskom a s fotenímí ste skončili. Reakciu mokrého piesku a skla taktiež spomínať nemusím. Aby som priblížil aký tam je vietor, spomeniem len, že sa mi piesok dostal aj do zazipsovaných častí batohu, ktoré som tam vôbec neotváral. Čistenie Vám vôbec nepomôže, brať ho nemusíte, nemá to význam. Po krátkom čase som našiel útočisko, objektívy som menil stojaci vo vode podľa možnosti v závetrí skál. Paradoxne bolo menšie riziko že mi padne niečo do vody, ako že mi fúkne piesok do bajonetu pri menení objektívu. Po asi hodine fotenia s minimálnymi výmenami objektívov som nasadil Canon 24-70L a pri ňom som ostal až do návratu na hotel. Po návrate som pri čistení zistil, že mi škrípe ostrenie. Piesok sa mi dostal pod ostriaci prstenec napriek tomu, že som si dával maximálny pozor. Toto však neovplyníte. Čistenie 4 objektívov, tašky a aparátu mi trvalo niečo málo cez hodinu. Keď som vyklepal tašku na balkóne, na dlažbe som založil svoju vlastnú pláž elafonissi :-) Jedinou výhodou agresívneho pieskovania snáď bola len jemnejšia pleť našich prefúkaných polovičiek, čo vždy poteší :-) Večer som už len narýchlo prebehol fotky popri poháriku whisky s pocitom, že som konečne nafotil materiál po ktorý som na Krétu skutočne prišiel. Rady na záver ? Štuple do uší, veľký uterák, šlapky a polarizačné okuliare. A hlavne, pripomínam toho orla... Nikdy neviete.
Deň štvrtý [Relax a Jašterica]
Raňajky, pláž, more, makro, šnorchel, frappé, prechádzka s obedom, pláž, makro, večera, objednanie auta na ďalší deň, bar, balkón a whisky. So zaujímavostí snáď spomeniem len
nález kamaráta a síce mŕtvu jaštericu, ktorá vyzerala ako živá, akurát jej chýbali nohy a oči. Nohy som zahrabal do piesku, a jaštericu cvakol. Na slovensku som dorobil oči, a mám celkom solídnu fotku.
Deň piaty [Zasa smola, Šoférovanie vo Veľkomeste, tie ich Utorky]
Raňajky, vytýčenie cieľa výlet na pevnosť Gramvousa a pláž Balos plavbou na lodi. Prvým prekvapením pri rannom preberaní auta bol fakt, že namiesto Hyundai Getz nám doviezli pred hotel Hyundai Tucson. Táto skutočnosť nás potešila, Tucson je dva krát väčší ako Getz, navyše s otváracou strechou. Ako zaujímavosť tiež spomeniem, že pri preberaní auta okrem štandardných vyplňovačiek vypĺňate aj hlavného šoféra a pokiaľ chcete uviesť ďalšieho šoféra, za doplatok
2 - 3 Eurá je tak možné urobiť. Aj keď v praxi to asi nikdy nebude potrebné, viac ako dvoch šoférov sme vybaviť nedokázali. Pokiaľ šoféruje vodič, ktorý v dokumente o prenájme nefiguruje, policajti budú robiť problémy. S mapami Kréty si starosti nerobte, ku každému prenájmu vozidla dostanete mapu Kréty s vyznačenými lokalitami ako sú Pamiatky, Pláže, Reštaurácie, Kempy a iné. Mapa je celkom presná a GPS sme už ďalej nemuseli zapínať.
Dávajte si tiež pozor na názvy miest. Na tabuľách počas cesty sú vždy najskôr názvy v Gréčtine podobnej azbuke a po pár metroch v angličtine. Veľa miest na Kréte má podobný názov, nenechajte sa zmiasť. Naše letovisko sa volalo Platanes, cestou na Gramvousu sme ďalej videli Platanos a Platanias :-) Cesta z hotela do prístavu Gramvousa trvala asi hodinu a pól. Porovnám to ako trasu z Bratislavy do Žiliny, akurát viac kľukatú a samorezjme malebnejšiu. Dorazili sme o cca. 10:30 s tým, že pri okienku predaja lístkov na loď sa na nás usmievala Kréťanka s pripravenou hláskou "loď odchádza o 10:20 a lístky je možné zakúpiť do 10:00". Loď sme teda zmeškali, čo ďalej ? Bežal som na breh na malú potrebu a nestačil som sa diviť, aké krásne miesta dokáže príroda vytvoriť. Hovorím samozrejme o miestach, ktoré nie sú turisticky významné a ani domáci ich nespomínajú.
Pobrežie s azurovým morom a korálmi, lávovým brehom s kameňmi ostrými ako britvy, nič pre šlapky a slabé povahy. Toto ma len utvrdilo v tom, že na Kréte sa treba pohybovať v rovnakej miere spontánne bez vopred plánovaných trias a lokalít. Zmarenú cestu bez očakávaného výletu sme využili putovaním späť do nášho letoviska, tentokrát však po vedľajšej ceste kopírujúc more. Cestu nám totiž krížila pláž Platanias a bývalé hlavné mesto Chania.
Na pláži Platanias sme si vizuálne vybrali atraktívne miesto, odparkovali auto a ľahli si na prázdne lehátka, ktoré sa jagali na konci pláže. More azurové, voda krásna čistá, žltý piesok a v určitých častiach vody tupé obliaky. Po asi 30 minútach dobehla mladá fešanda, ktorá sa starala o spoplatnenie lehátok. Každý zaplatil svojich 2,50 EUR plus sme si navyše objednali kávičku. Medzi rečou sa mladá slečna priznala, že je Gabika z Košíc (ktorú týmto pozdravujem) a že na Krétu prišla pred troma dňami a len sa zoznamuje s okolím. O ostrove sme tým pádom vedeli viac než ona a riešili sme skôr osobné dojmy a diskusie, čo rozoberať nebudem. Z Plataniasu sme sa presunuli do Chanie, kde sme sa chystali na nákupy v shoppingoch, ktoré nie sú primárne určené pre turistov. Chceli sme niečo značkové z Grécka :-) V Chanii sa šoféruje skutočne zmatočne :-)
Tentokrát vyšla karta na kamaráta a ja som sa mohol venovať foteniu a krúteniu jazdy. Skútre sa na Vás valia zo všetkých strán a pojem pravidlá cestnej premávky tu nič neznamenajú. Slovo Orientácia v tomto meste naberá nový význam. Zákazy vjazdu, zákazy odbočenia cez ktoré smelo všetci jazdia atď. Jazdné pruhy v Chanii proste neexistujú, autá a skútre sú odstavené rôzne po ceste a jediné, čo tu zrejme funguje sú semafóry. Zaparkovali sme auto a potulovali sa po pustých uliciach, v ktorých kľud a ticho narušovali len desiatky skútrov. Putovali sme smerom do centra, ale ani po asi hodine sme centrum nenašli. Pod pojmom centrum sa tu myslí hodne veľká oblasť čo nás zmiatlo. My sme hladali veľké námestie, konkrétny bod. Omyl. Po príchode na pláž sme videli ako dovolenkujú domáci. Plná pláž Grékov, deciek hrajúcich plácačky, skákajúcich do vody atď. Sadli sme si na ďalšiu kávu a spýtali sa barmana, kde sa to centrum nachádza. Trasu do centra nám síce vysvetlil, ale zároveň spomenul fakt, vďaka ktorému sa nám tam ani neoplatí ísť. Prečo ?
Kauza siesta a utorky. Gréci všeobecne sú neskutočne vegeťácky ľudia. Ráno káva káva káva, potom veget, potom káva, potom hodinka práce, ľahký obed a už je 13:00. Tým pádom začína siesta, lebo je najväčšie teplo a tak treba ísť do taverny, kde len sedia, klábosia, čítajú noviny a samozrejme pijú kávu. Siesta končí okolo 17:00 kedy začínajú pracovať. Podľa mňa však v robote dajú zopár káv a už je fajront :-) Zhrniem to asi takto - Čo slovák zvládne v robote za deň robia piati Gréci celý týždeň a potom to ďalší týždeň oslavujú :-) Toto však nestačí a teraz nadväzujem na záver predošlého odstavca. Okrem siesty majú Gréci v Chánii v utorok fajront celý deň, a shoppingy a obchody (okrem základných) sú tam celý deň zavreté. Vzdávame to, ideme na hotel. Po návrate na hotel večera, čistenie techniky od piesku, whisky, americký faraón a spánok.
Deň šiesty
Proste relax.
Deň siedmy [Požičovňa z downtownu, Hipisáci, Vrátenie auta]
Opätovný pokus - cieľ - Gramvousa plavba loďou, ktorú sme premeškali deň piaty. Auto sme mali zajednané na 8:30 s tým, že za hodinu aj 20 minút by sme mohli stihnúť prísť do prístavu a vyraziť tak na premeškaný výlet. Delegátka nám však auto nezabezpečila pochybením firmy s prenájmom áut. Napriek iným riešeniam sme tak nemali šancu loď stihnúť, náhradný plán ? Rozhodli sme sa napriek varovaniu delegátky, že si môžeme požičať auto z neoverenej autopožičovňe len na vlastné riziko kvôli poisteniu pre pouličnú autopožičovňu. Vystupovanie zamestnanca super, komunikácia super, cena zjednaná zo 49 na 40 EUR za nový Volkswagen Polo. Cieľ ? Behajúc prstom po mape sme zvolili pláž Matala beach, ktorá má povesť styčného miesta počas púte hipisákov na Káthmandú.
Pláž je v tvare písmena U kde po oboch stranách je akoby pieskovcový kopec. Po ľavej strane je malá spleť obchodíkov a reštaurácií, a po pravej kvantum jaskyní. Napriek pôvodným informáciám, že vstupy do jaskýň sú spoplatnené nikdo vstupy nekontroloval a dvere boli dokorán. Zaujímavosťou je fakt, že jaskyne boli dotvarované ručne práve spomínanými hipisákmi. Tvary postelí, okienok, stolíkov a sedátok priamo do kameňa vo mne zanechávali otázky typu, koľko tam museli byť a koľko im to muselo trvať. Voda na pláži je pomerne studená a búrlivá. Vietor, na ktorý sme už boli zvyknutý z predchádzajúcich dní nás len utvrdil v domnienke, že plávať a polehávať sa dnes neoplatí. Po odhadom 1,5 hodinovej ceste sme boli hladní a tak sme sa rozhodli vyskúšať miestnu kuchyňu v najposlednejšej reštaurácii na ľavej časti pláže. Varila tam miestna starenka a musíme všetci uznať, že nám skutočne chutilo. Kamarát si dal swordfish a básni o ňom ešte dodnes. Ja som si dal miestne Souvlaki (ktoré budem spomínať celý ďalší deň :-) s Gréckym šalátom a baby myslím Mousaku. Po obede sprevádzanom doternou podviživenou odnožou Gréckej mačky som sa vybral s aparátom na breh. Proste nádhera. Vlny azurového príboju o biely breh vyšplechovali do výšky miestami až 8 metrov. Panorámy, momentky, na výšku, na šírku, so mnou, s kamošom, páry, mix, strávili sme tam dve hodiny.
Cestou späť ešte niekoľko fotografií s ľoďkami a na hipisáckej ulici plnej obchodíkov s talizmanmi a vôbec všetkým, čo má niečo spoločné s hipís a zmena lokality. Smer pamiatky Festos a Agia Triada. Už po chvíli sme zistili, že v 35 stupňoch nemáme chuť prechádzať sa po starých pamiatkach a monumentoch, nafotil som teda pohľady a pobrali sme sa na náhodu do pobrežného mestečka, ktoré sme tiež náhodne vybrali na mape s nič nehovoriacim názvom Albani. Mestečko zívalo kľudom a pripadalo mi ako rybárske mesto plné lodiek a posedávajúcich rybárov. V miestnej reštaurácii sme ochutnali zmrzlinové poháre a s priateľkou som sa pobral na útes, kde stáli sochy bájneho Daidalosa a Ikarosa. Ak túto báju nepoznáte, preštudujte si ju, je to hardcore :-) Potom už návrat do požičovňe s cieľom vrátiť auto. 10 km pred požičovňou sme si uvedomili, že v aute nám ostala viac ako polovica natankovaného benzínu. Skrsla nám myšlienka, že si požičanie tohto auta predĺžime ešte o jeden deň a na druhý deň nebudeme musieť toľko tankovať a tak sme aj urobili. Kréťan v požičovni nerobil problémy. Priateľka sa snažila vyjednať ešte lepšiu cenu, ale vzhľadom na môj vstup do diskusie nám väčšiu zľavu nedal. Ponaučenie ? Nechajte zjednávať ženy. Pýtaly sme sa ho tiež na neustále strácanie signálu v autorádiu. Okamžite vytiahol lepšiu anténu a namontoval nám ju s presviedčaním, že toto všetko zmení. Zároveň sme videli, že má v počítači napalovačku a poprosili ho o vypálenie obsahu z nášho USB na CD. Ochotne súhlasil, skočili sme kúpiť čisté cd a keď sme sa vrátili už taký nadšený nebol. Pichol USBčko a nenašlo ho. Argumentoval tým, že náš miniUSB kľúč je určený výhradne pre laptopy. Po chvíli snahy mu vysvetliť, že trebe somarinu sme sa na to vykašlali. Sekondárneho šoféra sme už dnes nedoplácali, lebo som sa ponúkol, že ďalší deň znova odšoférujem ja, aj keď bol na rade kamarát. Potom už večera, hotel, whisky, karty, spánok.
Deň ôsmy [To snáď nie]
Raňajky, a tretí pokus, už je to trápne - cieľ - Gramvousa plavba loďou. Auto stálo pred hotelom, čas sme mali dobrý, dnes to už vyjde. Ešte veľká potreba pred odjazdom a ... A sakra, mal som hnačku a bolo to dosť dosť zlé. Redšiu som asi ešte nikdy nemal, čize Endiex. Samozrejme krútenie brucha, akoby mi naštartovali práve raňajky. V duchu si hovorím, keď už dnes nespravíme tú Gramvousu, tak už asi nikdy. Naštval som sa ideme. Celú hodinu a pól šoférovania ma krútilo, vŕzganie, vzdušnosť bez možnosti uľavenia :-). Návaly potu, proste ďas. Prístav v dohľade, parkujeme, kupujeme lístky, bežíme na loď, nachádzame voľné miesta s výhľadom a s dobrým
pocitom konštatujeme "smer Gramvousa". Kým kamaráti tento fakt oslavovali pomocou lahodného frapé, ja som šiel opätovne na veľkú a znova a znova. S hnačkou na uzavretom záchode počas kymácania lode, idylka. Zápasil som s psychikou, a samozrejme s fyzičkou na ktorej mi nepridávalo ani celotýždenné vláčenie skoro 10 kilového batohu. Návrat ku kamošom. Oni sa občerstvovali, ja som unavený zúril. Zmáknem to.
Pripravil som foťák, nasadil krajinu a po chvíli sa zjavil pohľad na pevnosť a prekrásnu pláž Gramvousa. Prešla ma únava aj nechuť, nastavil som svetlo a spravil som dve panorámy. Po vylodení sa 95 % turistov rozbehlo na pevnosť, 4 % sa rozbehli na pláž a to percento sa rozpŕchlo po okolí. Vzhľadom na môj stav a fakt, že som mal šlapky, pridal som sa k tomu poslednému percentu. Prašno-skalná cesta na pevnosť bola navyše extrémne strmá rozhodne vyžadujúca trekingovú obuv, ktorú sme nemali. Zobral som to prechádzkou po pláži. Na pobreží prapodivné kaktusy s niekoľko metrovými výrastkami, vo vode stroskotaná loď, to všetko sprevádzané farbami, ktoré sa do True Color tabuľky určite nevmestia. Panoráma za panorámou, detail, výrez, zoom. Po chvíli sme zabočili na opačnú stranu pláže ďaleko od ostatných turistov.
Pomedzi lávovými skalami sme sa prebojovali s kamošom až na pobrežie, kde nás prekvapili zelenožlté jazierka, ktoré boli výsledkom vysokého prílivu a extrémne slanej presušenej vody. Po bližšom preštudovaní a realizácii kvantum fotografií sme objavili v jazierku pre nás neznáme červené hríby?, alebo aj farebnú rybku viz fotografie. Komplic dokonca zbadal pravdepodobne veľkého kraba v jednom z jazeriok. Báli sme sa "to" chytiť, keďže sme si neboli istý, či je to krab. Snažili sme sa teda nájsť nejakú palicu, na Gramvouse palicu nenájdete :-) Nechali sme ho tak. Prvá časť plavby bola za nami a vybrali sme sa späť na loď. Čakala nás ešte pláž Balos, ktorá mala byť podľa očakávaní niečo podobné ako Elafonissi, teda garantovaná krása.
Po nalodení som šiel opätovne na záchod a potom som už ostal zlikvidovaný. Slnko, 35 stupňov, a mne bola zima ? Po dorazení na pláž som síce vnímal krásu daného miesta, dokonca sa mi z batohom podarilo dostať doprostred pláže. Vzhľadom na svoj stav a nulovú silu napriek dobrej kondičke z tenisu som nebol schopný aparát vytiahnuť z batoha a spraviť zábery. Všade boli ľudia a dobrý záber by si vyžadoval náročný pohyb v plytkej vode a piesku po celej lokalite. Krásne fotky tu spravíte prakticky z každého miesta a uhlu, najkrajšiu však z kopca. Vedľa pláže je asi 300 metrový kopec s cestičkou až na vrchol, dokonalý záber ? Nemal som silu. Baby si uvelebili na uteráky a začali sa opalovať, ja som si asi prvý krát počas celej dovolenky ľahol k nim a zaspal som až do návratu na loď. Tam som opätovne zaspal a spal som až po návrat k autu, proste mŕtvy. Som presvedčený, že práve vďaka spánku ma najviac mrzí premeškaná fotka orla z cesty na Elafonissi. Som teda rád, že som nebol schopný vidieť o čo prichádzam. Cestou späť už šoféroval môj kamarát, napriek tomu, že nebol v zozname povolených vodičov, ja by som zaspal :-) Pár metrov pred požičovňou sme si presadli a tých 20 metrov som prešiel sám. Auto som odovzdával v mumlavom delíriu a Grék si musel myslieť, že som ožratý. Po návrate na hotel všetci na večeru, ja do postele, endiex, paralen a spal som ďalších 12 hodín.
Ďalšie dni
Hotel, Okolie, Pláž, Sucháre, Nákupy, Postupné pridávanie šunky, ryže a čiernej kávy a iné diéty. Fotenie detailov, makra a iné drobnosti.
Posledný deň [Nožík pri kontrole]
Vyhodenie z hotela, celý deň pláž, principiálne poplávanie v bazéne (tenkrát poprvé), zbieranie hostí z hotelov na buse. Musím vzdať hold miestnym autobusárom, ako šoféri jazdia s maximálnym kľudom a odhadom a to v extrémne úzkych uličkách v pomerne svižnom tempe s odhadom na centimeter. Neskutočné. Príchod na letisko, 2 hodiny čakačka, ďalšie 2 hodiny delay letu. Potom omylom pristihnutý pri pašovaní zatváracieho nožíka Fallkniven za skoro 300 EUR v príručnej batožine a následné spracovávanie kontroly o jeho nevyhodení do smetí. Podarilo sa nám to vybaviť tak, že priateľka presypala obsah svojej kabelky ku mne do batohu, a do jej kabelky
dala len nožík. Toto potom zaniesla naspäť na check-in a prehovorila ich nech tú batožinu tiež naložia. Chvalabohu, ten nožík milujem. Ďalej už let do BA, nekonečné čakanie na batožiny a o 5 ráno po 20 hodinách na nohách konečne v BA. Jediná svetlá stránka tohto dňa bol fakt, že som konečne konzumoval aspoň bagety so šunkou a drobnou zeleninou. Napriek únave som nevedel zaspať a tešil som sa ako nahrám fotky do kompu a napíšem postupne tieto zážitky.
Záver
Tento fotoreport reflektuje všetko, čo sme zažili na Kréte počas necelých 11 dní. Enjoy ! Keďže je to pár strán textu, možno som porobil rôzne chybičky, ak by ste si niečo všimli - nevšímať :-)
Pridaj komentár
navyse mi to neni podobne, jop
