Koncom februára uverejnila americká koncepčná fotografka Jenna Martin na svojom blogu zaujímavý príspevok, ktorý by si možno nárokoval stať sa manifestom slobodného umelca. Fotografka odhaľuje ideové pozadie svojho zaoberania a snaží sa naň strhnúť pozornosť svojho auditória, vysvetľujúc svoje prístupy a dodávajúc umeleckej platforme reálnu spoločenskú vážnosť. Jednotlivými heslami svojho listu-manifestu volá po uznaní a rešpekte umelca a jeho práce, nenásilnými prirovnaniami sa snaží priblížiť postavenie umelca v spoločnosti a prisúdiť mu pevnú a nescudziteľnú pozíciu. Hľadá podporu, snaží sa ju postaviť na pevné princípy vnímania umeleckej práce ako validného zamestnania.
V ďalšom citujem, resp. parafrázujem autorku v snahe vystihnúť celkový ráz jej riadkov (pre detail pozri originálny text).
Rešpektujte našu prácu.
Umelecké povolanie je povolaním ako každé iné. Umelci potrebujú vynakladať čas a energiu na sebazdokonaľovanie rovnako ako ostatní zamestnaní ľudia. Umeleckú prácu nemožno znevažovať na úroveň detskej hry s tvrdením, že pri troške času by ho zvládol každý. Každé povolanie má svoju krivku nadobúdania zručností, podobne aj práca umelca.
Toto je naša SKUTOČNÁ práca
Skutočným je akékoľvek zamestnanie, ktoré prinesie skutočné peniaze a skutočné jedlo na stôl. Rôzni umelci sa zaoberajú rôznymi aktivitami, súvisiacimi s ich umeleckým záberom. Podstatné však je, že týmito aktivitami dokážu materiálne zabezpečiť seba aj svoje rodiny.
Ak aj nerozumiete, je to v poriadku
Vieme, že sme “iní”. Ak by sme neboli, boli by sme nudní a všední. Nesnažíme sa vám vysvetliť proces našej tvorby a všetky prvky, ktoré podnecujú našu imagináciu a kreativitu. Len chceme, aby ste pochopili, že všetky tie čudné veci potrebujeme pre tvorivý proces v nás. Neodsudzujte nás ako čudákov, mnohí z nás sa pokúšali byť spoločensky “vyhovujúcejšími”, no nefungovalo to.
Nežiadajte nás, aby sme pracovali zadarmo
Vkladáme rovnaký kus seba, svojej energie, prostriedkov a času do každého nášho diela, či je platené alebo nie. Požiadavka práce grátis nás uvádza do veľmi nepríjemnej situácie.
Šírte našu prácu
Aj keď si nekúpite žiadne z mojich diel, aspoň šírte informácie o nich. Zdieľanie mojej práce na sociálnych sieťach je tým najľahším spôsobom ako mi pomôcť.
Spoznajte našu prácu
Dôvod prečo podporiť umelca je zväčša zastretý nedostatočnou informáciou o jeho remesle. Málokto nezasvätený dokáže poňať, čo všetko sa skrýva v procese prípravy dokonalej fotografie, ktorú si niekto zavesí na stenu v obývačke. Prijmite fakt, že umenie je v mnohom stotožniteľné s remeslom a podobne aj umenie má svoje kariérne postupy práve tak, ako akákoľvek iná práca.
Pochopte, že naša práca sa vyvíja
Mnohí umelci začínajú ako remeselníci. Fotograf začne fotením svadieb a akcií a postupne prechádza ďalšími stupňami zaoberania, ktoré súvisia s fotografiou, no posúvajú ju na nové a nové úrovne. Umelec zároveň priberá ďalšie a ďalšie súvisiace aktivity. Vyvíja sa, zdokonaľuje sa.
Prestaňte si z nás robiť srandu
Pokiaľ chcete podporiť umelca, nezdieľajte častý a neopodstatnený pohľad na jeho prácu, ktorý je často prepletený rôznymi spôsobmi uťahovania si z jeho práce, či z neho samotného. Umelci si tieto prístupy “užívajú” denne a z najrozličnejších strán a môžu byť veľmi demoralizujúce a demotivujúce. Človek, ktorý chce podporiť, by mal zároveň vyjadriť vážnosť.
Otvorte komunikačné linky
Predovšetkým v začiatkoch je veľmi náročné pokryť svoje životné potreby umením. Je mnoho chvíľ, kedy sa umelec potrebuje porozprávať s človekom z inej oblasti, možno len pre púhy necielený brainstorming, ktorý pomôže prekonať nejaký aktuálny problém. Neodhovárajte nás od našich cieľov, nemiešajte svoje postoje s emóciami. Buďte vecní a konštruktívni.
Činy hovoria jasnejšie, než slová
Futbal ma príšerne nebaví, ale ak ty ako povedzme tréner chceš, aby som prišiel na zápas tvojho tímu, budem tam. Síce nerozumiem tomu, čím sa zaoberáš, ale ak chceš, budem tam. A nebudem dávať najavo nudu, či znechutenie. Budem tam, lebo si vážim teba, aj tvoju prácu. Urob to aj ty pre mňa…
Hovorme o mojej komunite
Všetci tí ľudia, ktorí chodia na moje akcie, nie sú mojimi priateľmi, či klientmi, no sú pre moju prácu veľmi potrební. Čokoľvek si nich myslíš, dúfaj, že ich bude stále viac a viac. Pamätaj, že aj ja som súčasťou tejto komunity, takže ak dehonestuješ ich, dehonestuješ aj mňa.
Viete, že vás pri sebe potrebujeme
Ste dôležitejší, ako si myslíte. Chceme k vám prísť s prvým veľkým úspechom, chceme vás mať pri sebe v našich frustrovaných a demotivačných chvíľkach. Väčšinu času o sebe pochybujeme, takže mať niekoho, kto pri nás stojí, je pre nás veľmi-veľmi dôležité. Zdravá podpora nám umožní tvoriť lepšie umenie. Tak podporte svojich umelcov a my budeme svetu navracať stále lepšie a lepšie diela.
Po prečítaní Jenninho otvoreného listu sa človek nevie ubrániť dojmu nutnej pesimistickej subjektivity, prameniacej hádam z autorkinej osobnej negatívnej skúsenosti. I keď je viac než isté, že s niektorými uvedenými bodmi sa viacerí fotografi identifikujú, predovšetkým poznámky o vnútorných pochybnostiach sa nemôžu stotožniť so sebareflexiou väčšinového fotografa-profesionála, predovšetkým po tom, ako prehlási svoje zaoberanie za reálne zamestnanie. Pokiaľ svoju materiálnu existenciu opierame o isté zaoberanie, nemožno toto zaoberanie v ďalšom dychu spochybniť, ale skôr akceptovať so všetkými plusmi a mínusmi ako jeden z pevných základov našej existencie. V zásade ani nemá zmysel uvažovať nad jeho pozitívami, či negatívami, jednoducho by to mal byť pevný štartovací bod, pojatý en bloc. Taktiež nemožno náhodných okolostojacich, či sústredené auditórium primäť pár slovami k tomu, aby nás milovalo. Mali by sa k tomu rozhodnúť po zhliadnutí výsledkov našej práce. Tak ako v každom inom zamestnaní. Bežný človek nemá poňatia o tom, čo je náplňou práce a aké sú pracovné postupy napr. zdravotnej sestry, či učiteľa alebo požiarnika. No svoju vážnosť získajú hneď po tom ako zdravotná sestra zachráni pacientovi život, učiteľ naučí svojich žiakov a požiarnik uhasí rozsiahly požiar. Bežný človek nepotrebuje vedieť ako to urobili, dôležité je, že to urobili. A vtedy majú svoje pevné a nescudziteľné miesto. A aj Jenna by bola presvedčivejšia, keby všetko to, čo napísala, povedala obrazom. Je predsa fotografka.