Veľa ľudí z môjho okolia mi často kladú tú istú otázku: " Prečo stále fotíš? Prečo stále cestuješ? ". Odpoveď je stále rovnaká - pretože ma to baví. Ale kde to vlastne všetko začalo? Prečo mám teraz techniku, akú mám? Prečo mi po čase nestačí to, čo mám, a chcem viac? Prečo chcem vidieť viac a viac zo sveta?
Samozrejme, ako každé dieťa som aj ja cestovala na výlety zo školy, s rodičmi po Slovensku, hrady, zámky, lesy, lúky... Ale určitý zlom nastal v roku 2012, kedy nastalo moje "prvýkrát". Prvýkrát som sa odhodlala ísť na dovolenku - do Tuniska. Finančne mi to vtedy vychádzalo najlepšie – samozrejme, išla som cez cestovku (MM travel s.r.o., za čo im pekne ďakujem). Všetci ma varovali, že idem do krajiny, kde unášajú ženy - aj keď som vtedy cestovala s priateľom, krajina to je arabská a väčšina môjho okolia sa toho bála. No ja som sa rozhodla a ako ma všetci poznajú, keď sa rozhodnem, nič ma nezastaví. Bez rodičov, bez znalosti jazyka, bez toho, aby som vôbec vedela, ako to na dovolenke chodí :) Nasadla som na lietadlo a tu bolo ďalšie moje "prvýkrát" - letela som. Zážitok to bol úžasný, ani zima v lietadle mi nevadila. Cesta trvala zhruba dve hodinky a vystúpili sme v Monastiri. Monastir je krásne letovisko, bývali sme v hoteli priamo oproti letisku. Mnohým by to vadilo, ale ja som bola šťastná. Ležanie na pláži a nado mnou zlietavali lietadlá - ďalšie prvýkrát. Ale ako to už u mňa býva, ležať na pláži ma bavilo asi len pol dňa. Čiže bolo načase niečo vymyslieť. Informovali sme sa o výletoch, ktoré bolo možné absolvovať, a začali sme plánovať. Prvý plán bola jazda na štvorkolkách. Samozrejme, bála som sa - čiže som bola len spolujazdec. Po chvíľke som sa odhodlala a vymenila si miesto - "prvýkrát" som jazdila na štvorkolke. Tento zážitok bol taký silný, že na druhý deň sme sa museli vrátiť a ísť znova. Jazdiť po trase na to prispôsobenej, v pustatine medzi veľkými kaktusmi, sem tam bordel od domorodcov, kopce a hlboké jamy, po ktorých sme jazdili, bolo pre mňa niečo oslobodzujúce. Toľkej slobody a pritom to nie je nič zvláštne. Fotiť pri tom, ako som jazdila, sa veľmi nedalo, no keď sme išli pomalšie, bola som rada, že som niečo cvakla. Po tomto zážitku sme sa vrátili na hotel. Išla som pozrieť fotky a bola som nemilo prekvapená. V tej dobe foťák za 50€ - čo bolo pre mňa dosť, nespravil vôbec pekné fotky. Zrnitosť, rozmazanosť - no bol to otras. Vtedy som si ešte na nejaké extra fotky a ich upravovanie nepotrpela, no po tomto čude, čo som videla, som o tom začala vážne uvažovať. Bol čas hodiť to za hlavu. Zaplatili sme si cestu na SAHARU. 2 dňový výlet po Sahare (krížom-krážom po Tunisku) - krásnej púšti, ktorá sa rozprestierala, kam len oko dovidelo. Začali sme v mestečku El Jem, kde ráno o 9.00 hod bolo už 38 stupňov. V tomto mestečku sme navštívili koloseum, ktoré bolo zatiaľ najkrajšie, aké som kedy videla. Myslím, že je to tretie najväčšie koloseum v rímskom svete ( po rímskom a neapolskom, ktoré sa myslím nedochovalo). Koloseum sme si mohli sami preliezť po všetkých 4 poschodiach, videli sme aj miesta, kde boli gladiátori držaní. Bolo to moje ďalšie "prvýkrát". Aj tu sme fotili všetko, čo sme mohli. Niektoré fotky sa vydarili, no náš foťáčik Olympus FE230/X790 niektoré moje nároky nezvládal. Po dopoludní v tomto skvoste sme sa presunuli do prímorskej osady Gabes, oblasti Matmata. Tu sme si pozreli tzv. troglodické obydlia s typickou berberskou rodinou. Obydlia vyzerali ako vydlabané diery do kopcov, domorodci tu chovali rôzne kozy, dokonca aj morské prasiatka, ktoré jedli. Boli väčšie a vykŕmenejšie ako sú u nás, možno aj preto, že u nás sa chovajú ako domáci maznáčikovia. Samozrejme tam nechýbala ani malá ťava :) Súčasťou našej cesty bola aj jazda po pieskových dunách na štvorkolkách... Síce to už nebolo prvýkrát, ale stále to bolo pre mňa niečo zvláštne. Ja som celkom ľahká osoba, čiže štvorkolka so mnou doslova lietala. Pokračovali sme cestou, až sme prišli k ďalšiemu skvostu Tuniska - soľné jazero Chott el-Djerid. Po našom príchode sa nám naskytol pohľad - ako na pole, bolo široko ďaleko (len bolo biele). Jazero bolo vyschnuté kvôli vysokým horúčavám cez leto, ale pre turistov tam bola vykopaná diera do hĺbky, aby sme to videli na vlastné oči. Soľné jazero je najväčšie na Sahare a v celej Severnej Afrike. Leží pri mestečku Tozeur. Bolo to ďalšie "prvýkrát". Vidieť jazero, na okraji ktorého je samá soľ vo veľkosti kameňov, bolo naozaj niečo nevídané. Jazero bolo použité na nakrúcanie niekoľkých hviezdnych vojen, zvlášť na tie, kde tvorcovia potrebovali dlhú rovinatú krajinu s nezvyčajným povrchom. Ubytovaní sme boli v púšti na Sahare, kde bol ale lepší hotel, ako sme mali zaplatený v Monastiri :) Ďalším programom bola jazda na terénnych autách po veľkých pieskových dunách. Tieto džípy nás viezli z púštneho mesta Tozuer do horských oáz Chebika a Tamerza s kaňonmi a kaskádami. Doviezli nás aj na miesta, kde sa nahrávali Hviezdne vojny - Mos Eisley. Tu nám domorodci ukázali chytanie jedovatých hadov do fľaše, popozerali sme si toto miesto a vydali sme sa smerom do pohoria Atlas, ktoré tvorí prírodnú hranicu s Alžírskom. Pohorie Atlas bolo pre mňa najúžasnejšie, čo som kedy videla. Bola tam krásna príroda a výstup na pohorie nám zabezpečil bezkonkurenčný výhľad. Oáza uprostred tohoto pohoria bola naozaj krásna. Vodopád, zeleň a palmy uprostred ničoho. Naozaj nádherné. Tu sa končila naša cesta po Sahare. Prišli sme na hotel, ešte sme absolvovali menšie výletíky do okolitých miest, vykúpali sme sa v mori a išli na lietadlo smer domov.
Po príchode domov som,samozrejme, chcela všetkým ukázať moje fotky. No len čo som ich otvorila na pc, bolo mi hneď jasné, že to nebudú tie moje vysnívané. Samá zrnitosť, nedobré svetlo a o rozmazanosti ani nehovorím. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi sa mi spoznávanie inej krajiny, kultúry a národných zvykov zapáčilo. A bola smola, že z toľkých fotiek som polovicu musela vyhodiť. Bol čas začať šetriť a vybrať niečo lepšie.
Takže presne toto bola tá pohnútka - dovolenka v Tunisku, po ktorej som si zaumienila cestovať, no prvoradé bolo mať kvalitnejší fotoaparát.
(pokračovanie nabudúce)
Soľné jazerá v Tunisku a Chott el-Djerid - Tunisko a Djerba - cestovateľské stránky o Tunisku, zaujímavosti, fotky, mestá
Samozrejme, ako každé dieťa som aj ja cestovala na výlety zo školy, s rodičmi po Slovensku, hrady, zámky, lesy, lúky... Ale určitý zlom nastal v roku 2012, kedy nastalo moje "prvýkrát". Prvýkrát som sa odhodlala ísť na dovolenku - do Tuniska. Finančne mi to vtedy vychádzalo najlepšie – samozrejme, išla som cez cestovku (MM travel s.r.o., za čo im pekne ďakujem). Všetci ma varovali, že idem do krajiny, kde unášajú ženy - aj keď som vtedy cestovala s priateľom, krajina to je arabská a väčšina môjho okolia sa toho bála. No ja som sa rozhodla a ako ma všetci poznajú, keď sa rozhodnem, nič ma nezastaví. Bez rodičov, bez znalosti jazyka, bez toho, aby som vôbec vedela, ako to na dovolenke chodí :) Nasadla som na lietadlo a tu bolo ďalšie moje "prvýkrát" - letela som. Zážitok to bol úžasný, ani zima v lietadle mi nevadila. Cesta trvala zhruba dve hodinky a vystúpili sme v Monastiri. Monastir je krásne letovisko, bývali sme v hoteli priamo oproti letisku. Mnohým by to vadilo, ale ja som bola šťastná. Ležanie na pláži a nado mnou zlietavali lietadlá - ďalšie prvýkrát. Ale ako to už u mňa býva, ležať na pláži ma bavilo asi len pol dňa. Čiže bolo načase niečo vymyslieť. Informovali sme sa o výletoch, ktoré bolo možné absolvovať, a začali sme plánovať. Prvý plán bola jazda na štvorkolkách. Samozrejme, bála som sa - čiže som bola len spolujazdec. Po chvíľke som sa odhodlala a vymenila si miesto - "prvýkrát" som jazdila na štvorkolke. Tento zážitok bol taký silný, že na druhý deň sme sa museli vrátiť a ísť znova. Jazdiť po trase na to prispôsobenej, v pustatine medzi veľkými kaktusmi, sem tam bordel od domorodcov, kopce a hlboké jamy, po ktorých sme jazdili, bolo pre mňa niečo oslobodzujúce. Toľkej slobody a pritom to nie je nič zvláštne. Fotiť pri tom, ako som jazdila, sa veľmi nedalo, no keď sme išli pomalšie, bola som rada, že som niečo cvakla. Po tomto zážitku sme sa vrátili na hotel. Išla som pozrieť fotky a bola som nemilo prekvapená. V tej dobe foťák za 50€ - čo bolo pre mňa dosť, nespravil vôbec pekné fotky. Zrnitosť, rozmazanosť - no bol to otras. Vtedy som si ešte na nejaké extra fotky a ich upravovanie nepotrpela, no po tomto čude, čo som videla, som o tom začala vážne uvažovať. Bol čas hodiť to za hlavu. Zaplatili sme si cestu na SAHARU. 2 dňový výlet po Sahare (krížom-krážom po Tunisku) - krásnej púšti, ktorá sa rozprestierala, kam len oko dovidelo. Začali sme v mestečku El Jem, kde ráno o 9.00 hod bolo už 38 stupňov. V tomto mestečku sme navštívili koloseum, ktoré bolo zatiaľ najkrajšie, aké som kedy videla. Myslím, že je to tretie najväčšie koloseum v rímskom svete ( po rímskom a neapolskom, ktoré sa myslím nedochovalo). Koloseum sme si mohli sami preliezť po všetkých 4 poschodiach, videli sme aj miesta, kde boli gladiátori držaní. Bolo to moje ďalšie "prvýkrát". Aj tu sme fotili všetko, čo sme mohli. Niektoré fotky sa vydarili, no náš foťáčik Olympus FE230/X790 niektoré moje nároky nezvládal. Po dopoludní v tomto skvoste sme sa presunuli do prímorskej osady Gabes, oblasti Matmata. Tu sme si pozreli tzv. troglodické obydlia s typickou berberskou rodinou. Obydlia vyzerali ako vydlabané diery do kopcov, domorodci tu chovali rôzne kozy, dokonca aj morské prasiatka, ktoré jedli. Boli väčšie a vykŕmenejšie ako sú u nás, možno aj preto, že u nás sa chovajú ako domáci maznáčikovia. Samozrejme tam nechýbala ani malá ťava :) Súčasťou našej cesty bola aj jazda po pieskových dunách na štvorkolkách... Síce to už nebolo prvýkrát, ale stále to bolo pre mňa niečo zvláštne. Ja som celkom ľahká osoba, čiže štvorkolka so mnou doslova lietala. Pokračovali sme cestou, až sme prišli k ďalšiemu skvostu Tuniska - soľné jazero Chott el-Djerid. Po našom príchode sa nám naskytol pohľad - ako na pole, bolo široko ďaleko (len bolo biele). Jazero bolo vyschnuté kvôli vysokým horúčavám cez leto, ale pre turistov tam bola vykopaná diera do hĺbky, aby sme to videli na vlastné oči. Soľné jazero je najväčšie na Sahare a v celej Severnej Afrike. Leží pri mestečku Tozeur. Bolo to ďalšie "prvýkrát". Vidieť jazero, na okraji ktorého je samá soľ vo veľkosti kameňov, bolo naozaj niečo nevídané. Jazero bolo použité na nakrúcanie niekoľkých hviezdnych vojen, zvlášť na tie, kde tvorcovia potrebovali dlhú rovinatú krajinu s nezvyčajným povrchom. Ubytovaní sme boli v púšti na Sahare, kde bol ale lepší hotel, ako sme mali zaplatený v Monastiri :) Ďalším programom bola jazda na terénnych autách po veľkých pieskových dunách. Tieto džípy nás viezli z púštneho mesta Tozuer do horských oáz Chebika a Tamerza s kaňonmi a kaskádami. Doviezli nás aj na miesta, kde sa nahrávali Hviezdne vojny - Mos Eisley. Tu nám domorodci ukázali chytanie jedovatých hadov do fľaše, popozerali sme si toto miesto a vydali sme sa smerom do pohoria Atlas, ktoré tvorí prírodnú hranicu s Alžírskom. Pohorie Atlas bolo pre mňa najúžasnejšie, čo som kedy videla. Bola tam krásna príroda a výstup na pohorie nám zabezpečil bezkonkurenčný výhľad. Oáza uprostred tohoto pohoria bola naozaj krásna. Vodopád, zeleň a palmy uprostred ničoho. Naozaj nádherné. Tu sa končila naša cesta po Sahare. Prišli sme na hotel, ešte sme absolvovali menšie výletíky do okolitých miest, vykúpali sme sa v mori a išli na lietadlo smer domov.
Po príchode domov som,samozrejme, chcela všetkým ukázať moje fotky. No len čo som ich otvorila na pc, bolo mi hneď jasné, že to nebudú tie moje vysnívané. Samá zrnitosť, nedobré svetlo a o rozmazanosti ani nehovorím. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi sa mi spoznávanie inej krajiny, kultúry a národných zvykov zapáčilo. A bola smola, že z toľkých fotiek som polovicu musela vyhodiť. Bol čas začať šetriť a vybrať niečo lepšie.
Takže presne toto bola tá pohnútka - dovolenka v Tunisku, po ktorej som si zaumienila cestovať, no prvoradé bolo mať kvalitnejší fotoaparát.
(pokračovanie nabudúce)
Pridaj komentár
