Ochtinská aragonitová jaskyňa

      Do Ochtinskej aragonitovej jaskyne som sa vybral v jeden augustový, upršaný deň s výletachtivou posádkou v aute. Za Revúcou sme zbadali tabuľu s odbočkou ku starej vysokej peci v obci Sirk a keďže sme mali trošku viac času a chuť zablúdiť na nepoznané miesta, tak sme tam bez váhania zamierili. Cez obec Turčok sme sa dostali do zabudnutého, ale prírodnými scenériami krásneho kúta našej krajiny .

     Sirk je bývalá banícka obec, ktorá sa po zatvorení baní premenila na hladovú dolinu. Keďže pršalo, tak sme sa v obci pohybovali len v aute, s nádejou, že vysokú pec nájdeme. Po dlhšom blúdení , sme nič nenašli a sklamaní sme sa vydali ďalej. Vysokú pec sme tam hľadali márne. Síce sa nachádza v katastri obce, ale leží mimo nej. My sme mali šťastie a nakoniec sme ju náhodou našli, totižto zle som odbočil. Namiesto na Jelšavu som išiel na Ratkovú a po ľavej strane sme zrazu pec zbadali ( GPS 48°36'15.4"N 20°06'32.1"E ). Ak by ste sa chceli zastaviť pri peci, tak si treba dať pozor na veci, keďže sa táto pamiatka sa nachádza pri osade.

Zostatky vysokej pece v obci Sirk Nikon D90  Nikon 18-105mm f/3.5-5.6G ED AF-S DX VR ISO 200 f5,6 1/800

     Po prezretí, pofotení sa pri peci a konečne po správnom odbočení :) , sme pokračovali cez Jelšavu do nášho cieľa Ochtinskej aragonitovej jaskyne.

       Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom Rudohorí. Do jaskyne sa dá dostať dvomi cestami, buď od Jelšavy alebo od Štítnika. Cesta z obidvoch miest je fajn, ale po odbočení k samotnej jaskyni to chce už offroad . Takú zlú cestu som už dlho nezažil a to posledné roky brázdim Slovensko krížom, krážom. Na jednej strane chceme prilákať turistov a na druhej k turistickým miestam nemáme dobré príjazdové cesty. Parkovisko je v pohode aj, keď platí sa tam ak si dobre pamätám 1-2€. Síce je to symbolická cena, ale na druhú stranu nechápem za čo sa to platí a to isté platí aj o fotografovaní v jaskyni, tam bola pálka o niečo vyššia ( o sume budem písať neskôr) . Od parkoviska k vstupu do jaskyne to je cca 300m asfaltovou cestičkou. My sme prišli akurát 5 minút po vstupe, tak sme mali čakať podľa rozpisu hodinu. Na naše šťastie sa nazbieralo dosť ľudí, a kvôli zvýšenej návštevnosti v lete zvyknú púšťať skupiny do jaskyne aj mimo oficiálnych vstupov.

      Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu vJelšave. V roku 1955 si ju prevzali pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m. Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m. V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko dm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky veľké 2 až 4 mm. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 7,2 až 7,8 °C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. % vody), pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať.

Ešte sa vrátim k tomu vstupnému. Vstupné do jaskyne je :

   Nedá mi, ale podotknúť k vstupnému 10 € za fotenie, ešte k tomu bez statívu je dosť. Pochopil by som nejakú symbolickú cenu, ale toto je dosť vzhľadom na to, že vstup pre dospelého je 6€. Táto cena je, ale vo všetkých jaskyniach. Tu sa mi to nestalo, ale inej jaskyni, som si chcel aj pofotiť dačo bez ľudí a  surovo mi zhasli, a že " prehliadka pokračuje ďalej". Pri tej sume by som prijal zvlášť vstup pre fotografov aj so stavtívmi. Čiže všetky publikované fotky sú fotené len z ruky s Nikonom D90, objektívom 50 f1/8 , ISO som mal nastavené celý čas na 1000 a čas, aký vyšiel, taký bol :) .

  Celkový dojem z jaskyne, okrem  príjazdovej cesty a poplatku za fotenie,  je dobrý. Pri jaskyni sa nachádza aj hotel Hrádok, kde by sa malo dať najesť, ale tam sme sa už nezastavili. My sme obedovali až v Rožňave a odtiaľ sme sa ponáhľali do Betliara, kde sme chceli stihnúť ešte  posledný vstup. K tomu ale niekedy nabudúce...

Zdroj:

http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/12-ochtinska-aragonitova-jaskyna