Hore


Aljaška v Starohorských vrchoch

Konečne prestalo pršať. Iba na chvíľu. Dôležité je, že prestalo. Zobudenie do rána druhého dňa Majstrovstiev Európy pretekov psích záprahov na stredné a dlhé trate dávalo nádej. Nádej na pekné zážitky a typické pohľady na havkáčov v plnom nasadení s dlhými vyplazenými jazykmi. Prvý deň pretekov bol zadaždený, voda sa liala potokmi po trati aj mimo nej. Ako sa hovorí, ani psa by na trať nik nevyhnal... Aké typické pre túto zimu. Každé ranné zobudenie však v živote prináša novú nádej, a prinieslo aj tentoraz. Tam hore bol iný svet. Našťastie. Taký biely, zimný. Ale poďme pekne po poriadku.

Presne pred rokom sme boli na Európskom pohári psích záprahov na Králikoch. Mala to byť generálka na tohtoročné Majstrovstvá Európy. Vtedy bolo krásne mrazivé počasie, davy návštevníkov a preteky v úžasnej atmosfére. Správa, ktorá teraz prišla len pár dní pred pretekmi niekoho potešila, niekoho nie. Preteky preložili z Králikov na Šachtičky, na trate smerom na Donovaly. Skvelé! Povedal som si. Táto akcia bola jedna z viacerých, ktorú som mal túto zimu v kalendári. "Vďaka" počasiu aj jediná, ktorú som videl. Trate, ktoré mám zjazdené nespočetne mnoho krát, či už na biku, bežkách alebo len tak napešo poznám dokonale. Poznám tam doslova každú zákrutu, každý strom. Záprahy v tomto regióne majú tradíciu. Či už Donovaly, Králiky, Šachtičky...Pamätám na donovalské podujatia s desaťtisícovými davmi divákov. To je už ale minulosť. Takéto megakomerčné podujatia veľmi nemusím. Aj keď..nafotil som pekné zábery aj tam. Dôležité je nájsť vhodné miesto. Nedávno som čítal zaujímavý rozhovor so známym bystrickým fotografom Miškovičom, prezývaným Mišiak. Stretávam ho na veľa podujatiach po okolí a dobre si ho pamätám aj z donovalských záprahov. V článku písal ako našiel jedno zaujímavé miesto, kde fotil z podhľadu v zákrute a psy pri behu vyzerali, akoby lietali. V duchu som sa pri čítaní usmieval, lebo viem o čom to je. Podobné miesta som vyhľadával tiež, presúvaním po trati a skúmaním terénu som trávil veľa času. Ale poďme naspäť do Starohorských vrchov...

V sobotné doobedie nasadám do autobusu kyvadlovej dopravy plnom ľudí rôzneho vekového zloženia. Hore sa inou dopravou dostať ani nedá. Chvíľu som sa ešte pohrával s myšlienkou, že použijem svoje nohy a v rámci naberania kondičky tých pár kilometrov urobím, no neskôr som kyvadlovú dopravu ocenil, lebo tých pár kilometrov som mohol urobiť po tratiach pretekov. Autobus vo mne vyvolal niekoľko otáznikov, či sa hore vôbec vyštverá. Plynový pedál na podlahe, zavíjanie motora, posiľovanie rúk pri držaní celého tela rukami v najstrmšom úseku a....boli sme v inom svete. Takom zimnom, aký by mal v polovici februára byť. Mierim si to rovno na trate, na ktorých predpokladám, že budú behať chlpáči. Nechávam za sebou všetko komerčné, čo k takémuto podujatiu patrí...stánky, pódiá, kapely, vone klbás, vareného vína, pukancov či cukrovej vaty. Prišiel som hlavne voňať les a pokúsiť sa o záber lietajúcich psov. Prešla polhodina, hodina... po psoch a mašéroch ani slychu. Volím taktiku návratu do východiskového komerčného bodu s tým, že si aspoň pozriem miesto štartu a cieľa. Podľa rozpisu už mali preteky prebiehať skoro dve hodiny. Dúfam, že deň predtým všetkých dážď nespláchol niekam do dolín. Po čase sa na trati zjavili dva skútre, akýsi predvoj začiatku pretekov. Gratulujem si v duchu, že som nič nezmeškal. Zberám sa teda na trate, niekoľko kilometrov od štartu. Počasie je premenlivé, miestami slnko, neskôr však začína jemne snežiť. Kým okolo mňa prebehne prvý pretekár začínam byť stuhnutý a premrznutý. Ešteže je čaj v termoske horúci. Prví pretekári idú takzvanú pulku - jazdca na bežkách ťahá pes, miestami aj opačne :) Postupne prebiehajú mašéri s rôznym počtom psov v záprahu. Rasy ako malamuty, samojedy, husky sibírske alebo aljašské, grónske psy...Daktoré rasy poznám, daktoré len tipujem. Láska na prvý pohľad, to sú havkáči s neromantickým názvom rasy - samojed. Dlhá hustá biela srsť a výzor ako plyšák s hračkárskeho obchodu. Pretekári sú z rôznych štátov Európy, počuť rôzne jazyky, rôzne pokriky v rámci záprahu, reč a pokyny mašérov, ktorej ako laik nerozumiem. Jedno však majú všetci spoločné, úsmev a radosť z toho, čo robia. Šport a pohyb produkuje endorfíny, hormóny šťastia. Úsmevy sa rozdávajú ľuďom okolo trate, fotografom, zdravíme sa gestami či rôznymi jazykmi. Ležiac priamo na snehu vo výške psov hľadám cez objektív zaujímavé momentky z pretekov.

Nastal čas pohnúť sa do priestoru štartu a cieľa. Keďže trate sú obojsmerné, cestou budem mať ešte dosť pretekárov na zvečnenie. Aj počasie sa začalo usmievať, slnko rozjasnilo okolité kopce. Podmienky na fotenie sa radikálne zmenili. Kým prídem úplne na koniec, ešte sa to niekoľkokrát otočí. Cestou objavím úžasné miesto, ktoré by sa páčilo aj už spomínanému Mišiakovi. Ukazovateľ stavu baterky však mení moje rozhodnutia čakať na ďalších pretekárov. Presuniem sa do priestoru cieľa, urobím ešte jeden spomienkový záber na celý areál a baterka nadobro končí. Najvyšší čas nastúpiť na kyvadlovku. Cestou dole si vypočujem rozhovor podobných návštevníkov s batohmi plnými fototechniky.  Snáď desať záberov zo všetkých nafotených bude stáť za to, hovorí jeden z nich. Tiež to vidím nejak podobne. "Odpad" bude určite veľký. Treba však byť nekompromisný a mazať, čo sa nepodarilo.

Znovu začalo pršať. Tretí deň pretekov je tam hore zasypaný množstvom vločiek, tu dole dážď klopká na okná a strechy. Ideálny čas na úpravu a výber fotiek. Aspoň pár sa snáď podarilo. Veď posúďte sami. Mám za sebou pekný deň plný zážitkov, určite sa na podobné podujatie ešte vrátim.

Fotenie beriem ako záľubu, relax a vášeň. Je to niečo, čo ma napĺňa a ženie vpred.

profil autora

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Martin Školiak
2016-03-11 21:02:33
Záber č.6 je perfiš.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2016-03-12 10:36:57
Krasna akcia aj fotecky.
 
Robson65
2016-03-21 19:34:33
Fajn článok Peťo, keď som to už zmeškal, tak aspoň takto som si vychutnal atmo pretekov
 
juve16
2016-03-21 21:42:24
príspevok od: Robson65
Fajn článok Peťo, keď som to už zmeškal, tak aspoň takto som si vychutnal atmo pretekov
nabuduce ti dam vediet, ze sa chystam. Kvoli pocasiu to bolo neiste.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia