Na pobreží Dunaja stretávam zohranú partičku starých morských vlkov, ktorí čo to vedia povedať o toku, ťažbe, ťažkých životoch. Nie je divu veď tu nejeden z nich strávil cez 30 rokov života. Čas tu zastal ako tie rypadlá, ktoré nie a nie spojazdniť - poznamená jeden z nich nad hromadou káblov trčiacich z trupu ľode sťa chobotnica. Po polhodine skúmania a pokladania "hlúpych" otázok plavidlo opúšťam. Prichádzajúca kontrola už toľko porozumenia pre civilistu bez oprávnenia vstupu na súkromný pozemok nemá. Lúčim sa s drsnými, no vnútorne bohatými "skalami Dunaja" ako som túto partičku neskôr nazval. Nech im ruky slúžia.
moc pekne si to ... ; potešilo; takto vnímam fotografiu