Cez Mariánove fotografie som sa prehnal už pred vyše rokom, keď ma poprosil napísať pár slov k jeho tvorbe. Dnes sa opäť vraciam k nemu aby som posúdil možný progres...
Väčšinu fotografií v Mariánovej galérií tvoria portréty. Zdá sa že táto oblasť fotografie bude tvoriť ťažisko jeho záľuby. Dobrý portrét je zobrazenie objektu podľa estetických pravidiel vo vedomí diváka na ktorom sa podieľa vnímanie, myslenie, predstavivosť, fantázia a cit zainteresovaného diváka. Čiže z tohto vidieť že dozretie estetického prežitku je za bežnými hranicami reálneho vnímania. Ak sa nám podarí preniesť diváka za túto hranicu máme vyhraté. O to viac je preto potrebné kladenie zvýšeného dôrazu na detaily samotnej fotografie. Každá maličkosť môže rozvlniť krehkú hranicu medzi percepčným vnímaním (zmyslovým), kognitívnym spracovaním (poznávacím) a prežívanými emóciami.
VŠEOBECNÉ POVŠIMNUTIA
Povšimnutie prvé
Ak som si zvolil v jeho profile malý náhľad na fotografie všimol som si jednu zaujímavú vec: kompozícia je skoro na všetkých snímkach ladená tak aby oči boli umiestnené v strede fotografie!
Tento charakteristický prvok sa stáva poznávacím znamením čo odporúčam rýchlo zmeniť. Nevravím úplne zavrhnúť. Len porozmýšľať aj o iných kompozičných riešeniach. Tu ma napadá príčina tohto faktu, že používaš stredový ostriaci bod a že nevieš o možnosti prekomponovania po zaostrení. Takže do budúcna: zostriť na oči, prekomponovať (pohnúť fotoaparátom na iné miesto aby sme oči dostali zo stredu fotografie), dotlačiť spúšť.
Povšimnutie druhé
- agresívny, alebo žiadny postproces. Postprocesom sa myslí tá časť práce s fotografiou kedy dodatočne po vzniku fotografie, upravujeme jej niektoré časti , poprípade fotografiu celú v grafickom editore. V prípade Mariána narážam na najcitlivejšiu časť úpravy portrétnej fotografie a to úpravu pleti. Tá je ako som už spomínal zasiahnutá až príliš silnými úpravami čo pôsobí neprirodzene až esteticky neprijateľne. Na druhej strane fotografie ktoré neupravil mi prídu estetickejšie zaujímavejšie no aj tie si žiadajú aspoň minimálny zásah.
Na internete sa dá nájsť a pozrieť nepreberné množstvá spôsobov pre úpravu pleti od zásuvných modulov do grafických programov ako Portraiture 2 (http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/editacia-fotografii/portraiture-2/ ), cez jednoduché návody v pár minútach, až po niekoľko hodinové práce profesionálných retušerov ktorí sa hrajú doslova s každým pórom na tvári ako napríklad Natalia Taffarel a Vitaly Druchinin ( http://www.digitalphotoshopretouching.com/ ).
Výsledok z tejto fázy práce s fotografiou by sa nemal vzďaľovať od prirodzeného naturelu pokožky. Necitlivé zaobchádzanie z rôznymi pomocnými pluginmi môže skôr uškodiť ako pomôcť. Myslím že toto bude aj náš prípad.
Povšimnutie tretie
- pri portrétnej fotografii je jasný ústredný motív - tým je portrétovaná osoba, ale nemenej dôležité je zobrazené okolie vôkol tejto osoby. To môžeme rozdeliť na popredie a pozadie. Na Mariánových fotografiách kedy sa zameriava na portrét tváre, alebo pol postavu má najväčší význam pozadie. To by malo byť bez rušivých prvkov, tzn. nemalo by príliš odpútavať pozornosť od ústredného motívu. Minimálne by malo byť neutrálne, ešte lepšie keď sa nám podarí vhodne zladiť toto pozadie s portrétovanou osobou. Zladením myslím to, že pozadie dopĺňa informáciu o portrétovanej osobe, alebo sním ladí farebne, štrukturálne... Tu vidím veľké rezervy pri výbere vhodného pozadia pre portrétovanú osobu.
FOTOGRAFIA domka
Táto fotografia konkretizuje všetko čo som spomínal vo všeobecnom pohľade na Mariánovu galériu. Nie príliš zaujímavé umiestnenie oči v strede fotografie a z toho vyplývajúci vznik zbytočného miesta nad hlavou modelky. Ja som sa pokúsil spraviť nápravu kompozície dodatočným pre niekoho radikálnym rezom. Odrezaná bola časť hlavy. Väčšinou začiatočníci držiaci sa striktne klasických zásad komponovania portrétovanej osoby to ťažko prežívajú. Pred očami majú len formulky a čo nie je podľa písma im rozoznie alarm. V módnej fotografii nič nezvyčajné. Osobne sa riadim podľa svojho vnútorného pocitu a často úmyselne a nekompromisne orežem časť tela tak aby som zdôraznil čo potrebujem.
Červeným som označil vo fotografii miesta ktoré sú problematické a zbytočne buď odpútavajú pozornosť alebo kazia výsledný dojem. Šperky - náušnice sú krásna vec, ale buď ich ukážem oba, alebo ich nedávam. Divný mi príde svetlý pás pod bradou. Nejak si jeho pôvod neviem vysvetliť. Určite tam však nemá čo robiť. Z dvoch ramienok na pleci aspoň spraviť jedno vhodným prekrytím pod seba.
Zeleným som zase označil čo bolo treba vidieť cez hľadáčik pri komponovaní. Je to veľmi efektné a pritom jednoduché vytvorenie harmonizujúcich farebných plôch žlto-zelená listov vs. medená farba vlasov.
Pleť je moc vyžehlená a nepôsobí prirodzene. Bielka v očiach detto. Ubrať prosím...
FOTOGRAFIA lubka
Znovu oči v strede, ale keď pozerám ďalej stáva sa to tým menším problémom. Farebné zladenie očných tieňov a farby rúžu, no dajme tomu, ale tam to končí. Keď fotografiu vnímam komplexne začne divákovi vadiť hádam všetko. Kaštieľ v pozadí, aj keď je mierne odrušený malou DOF, stále agresívne zasahuje do portrétu. Pozriem na oblečenie – tričko a neviem sa ubrániť dojmu že sa táto fotografia absolútne nepripravovala. Medvedici? To snáď nie. A pokračujeme ďalej: hodinky na jednej ruke, gumičky do vlasov na druhej. Všetko nadbytočné. Mám pocit že sa jedná o náhodnú momentku a nie pripravený portrét.
FOTOGRAFIA sunny day
Táto fotografia je ako predchádzajúca cez kopírak, len s inou modelkou. Pozadie však už nemôžem povedať že je rušivé, ale v tomto prípade je príliš fádne, nezaujímave. Hodinky, náramok strieborný, náramok čierny, zelená šatka cez fialové tričko, slnečné okuliare, dve naušnice v uchu... ach, je tam toho veľa. Chýba jednoduchosť, možno aj ústredná myšlienka. Znova mám pocit že si ju ovešal všetkým čo bolo po ruke, vyšli kúsok za dedinu a tam ste to spáchali. Mala to byť módna fotografia? Mňa osobne zaujali krásne, vlnité a ryšavé vlasy modelky. Tam by som začal pri plánovaní portrétu ja. Tak aj vždy začínam. Zdôrazňovaním prednosti a potlačovaním nedostatkov.
FOTOGRAFIA Kika
O stredovom umiestnení už nemusím pri Mariánovi ani hovoriť . Tento krát však tvár v strede sa mi páči pretože dáva vyniknúť úžasným vlnkám z vlasov modelky ktoré sa vytvorili vôkol nej. Avšak kompozične by som využil rameno aby tvorili jednu z diagonál. Tak by som dostal aj lakeť do jedného z rohov a vyhol by som sa tak odrezaniu.
Čierno biele prevedenie fotografie nás ešte viac upriamuje na vnímanie línií. Pokrčená biela látka so svojimi tieňmi na ktorej leží vhodne dopĺňa tieto línie z vlasov. A potom príde do zrakového poľa prstienok na ruke a náušnica. Ak by bol len prstienok bolo by jasne definované čo chcel fotograf povedať aj keď výraz modelky by musel byť v tom prípade veselší. V prípade oboch šperkov už len pokrčím plecami. Reklama na novú kolekciu to tiež nebude. To by nesmeli prvom rade upútať pozornosť vlasy. Takže celkovo rozpačité dojmy z výsledného posolstva.
Pleťovka podľahla silným úpravám, ale stále na hranici pozerateľnosti.
BONUSOVÝ KOMENTÁR
Nick na ephoto: kucerawa (Janka Sviteková)
http://www.ephoto.sk/fotoscena/rozhovory/jana-svitekova/
Ak sa na všetky fotografie pozriem komplexne, majú spoločnú črtu - najviac mi prekáža príliž vyžehlená pleť. To sú veci, s ktorými treba zaobchádzať veľmi citlivo. Aj keď veľa z tých, čo objaví čaro retuše, žehlí prehnane, lebo pleť je krásna a hladká...ale bohužiaľ nemá nič spoločné so skutočnosťou. Najviac to bolo cítiť na fotografii "Úsmev", kde moju pozornosť najviac zaujali oči a ten hlavný - úsmev - zaniká v svetlej a prežehlenej tvári. Rovnako aj obočie a všetky detaily. Niekedy je obyčajná retuš klonovacou pečiatkou a retušovacím štetcom oveľa viac ako rozostrovacie filtre.
Ďalšia vec sú kompozičné nedostatky. Veľa priestoru nad hlavou (posledné 3 fotografie v galérií) je niekedy fajn ale nie pri kompozícii zvolenej tak, ako pri väčšine fotografií. Skús niekedy tesnejší orez a možno sám uvidíš, že fotografia pôsobí lepšie a nie je zbytočne veľa hluchého priestoru.
Dovolila by som si kritiku ešte na jeden nedostatok (alebo v tomto prípade prebytok :)) a tým je veľa zbytočných doplnkov pri portrétoch. Ak nefotíme produktovú fotografiu pre e-shop so šperkami, je vhodnejšie obmedziť takéto doplnky, zbytočne odpútavajú pozornosť hlavne ak sú aj nevhodne zakomponované (náušnica "vyrastajúca" z brady a pod.). Prílišná prekombinovanosť v tomto smere robí fotografiu zložitou a uniká zámer fotografa a výraz modelky.
Chcem však pochváliť autorovu prácu so svetlom, lebo vidím, že využíva prirodzené aj umelé svetlo, takže ak sa bude snažiť a trénovať prácu so svetlom, popracuje na výraze modeliek (prirodzenosť, uvoľnenosť, emócie, nie strnulé úsmevy), je na dobrej ceste. Želám dobré svetlo a nápady! :)
Väčšinu fotografií v Mariánovej galérií tvoria portréty. Zdá sa že táto oblasť fotografie bude tvoriť ťažisko jeho záľuby. Dobrý portrét je zobrazenie objektu podľa estetických pravidiel vo vedomí diváka na ktorom sa podieľa vnímanie, myslenie, predstavivosť, fantázia a cit zainteresovaného diváka. Čiže z tohto vidieť že dozretie estetického prežitku je za bežnými hranicami reálneho vnímania. Ak sa nám podarí preniesť diváka za túto hranicu máme vyhraté. O to viac je preto potrebné kladenie zvýšeného dôrazu na detaily samotnej fotografie. Každá maličkosť môže rozvlniť krehkú hranicu medzi percepčným vnímaním (zmyslovým), kognitívnym spracovaním (poznávacím) a prežívanými emóciami.
VŠEOBECNÉ POVŠIMNUTIA
Povšimnutie prvé
Ak som si zvolil v jeho profile malý náhľad na fotografie všimol som si jednu zaujímavú vec: kompozícia je skoro na všetkých snímkach ladená tak aby oči boli umiestnené v strede fotografie!
Tento charakteristický prvok sa stáva poznávacím znamením čo odporúčam rýchlo zmeniť. Nevravím úplne zavrhnúť. Len porozmýšľať aj o iných kompozičných riešeniach. Tu ma napadá príčina tohto faktu, že používaš stredový ostriaci bod a že nevieš o možnosti prekomponovania po zaostrení. Takže do budúcna: zostriť na oči, prekomponovať (pohnúť fotoaparátom na iné miesto aby sme oči dostali zo stredu fotografie), dotlačiť spúšť.
Povšimnutie druhé
- agresívny, alebo žiadny postproces. Postprocesom sa myslí tá časť práce s fotografiou kedy dodatočne po vzniku fotografie, upravujeme jej niektoré časti , poprípade fotografiu celú v grafickom editore. V prípade Mariána narážam na najcitlivejšiu časť úpravy portrétnej fotografie a to úpravu pleti. Tá je ako som už spomínal zasiahnutá až príliš silnými úpravami čo pôsobí neprirodzene až esteticky neprijateľne. Na druhej strane fotografie ktoré neupravil mi prídu estetickejšie zaujímavejšie no aj tie si žiadajú aspoň minimálny zásah.
Na internete sa dá nájsť a pozrieť nepreberné množstvá spôsobov pre úpravu pleti od zásuvných modulov do grafických programov ako Portraiture 2 (http://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/editacia-fotografii/portraiture-2/ ), cez jednoduché návody v pár minútach, až po niekoľko hodinové práce profesionálných retušerov ktorí sa hrajú doslova s každým pórom na tvári ako napríklad Natalia Taffarel a Vitaly Druchinin ( http://www.digitalphotoshopretouching.com/ ).
Výsledok z tejto fázy práce s fotografiou by sa nemal vzďaľovať od prirodzeného naturelu pokožky. Necitlivé zaobchádzanie z rôznymi pomocnými pluginmi môže skôr uškodiť ako pomôcť. Myslím že toto bude aj náš prípad.
Povšimnutie tretie
- pri portrétnej fotografii je jasný ústredný motív - tým je portrétovaná osoba, ale nemenej dôležité je zobrazené okolie vôkol tejto osoby. To môžeme rozdeliť na popredie a pozadie. Na Mariánových fotografiách kedy sa zameriava na portrét tváre, alebo pol postavu má najväčší význam pozadie. To by malo byť bez rušivých prvkov, tzn. nemalo by príliš odpútavať pozornosť od ústredného motívu. Minimálne by malo byť neutrálne, ešte lepšie keď sa nám podarí vhodne zladiť toto pozadie s portrétovanou osobou. Zladením myslím to, že pozadie dopĺňa informáciu o portrétovanej osobe, alebo sním ladí farebne, štrukturálne... Tu vidím veľké rezervy pri výbere vhodného pozadia pre portrétovanú osobu.
FOTOGRAFIA domka
Táto fotografia konkretizuje všetko čo som spomínal vo všeobecnom pohľade na Mariánovu galériu. Nie príliš zaujímavé umiestnenie oči v strede fotografie a z toho vyplývajúci vznik zbytočného miesta nad hlavou modelky. Ja som sa pokúsil spraviť nápravu kompozície dodatočným pre niekoho radikálnym rezom. Odrezaná bola časť hlavy. Väčšinou začiatočníci držiaci sa striktne klasických zásad komponovania portrétovanej osoby to ťažko prežívajú. Pred očami majú len formulky a čo nie je podľa písma im rozoznie alarm. V módnej fotografii nič nezvyčajné. Osobne sa riadim podľa svojho vnútorného pocitu a často úmyselne a nekompromisne orežem časť tela tak aby som zdôraznil čo potrebujem.
Červeným som označil vo fotografii miesta ktoré sú problematické a zbytočne buď odpútavajú pozornosť alebo kazia výsledný dojem. Šperky - náušnice sú krásna vec, ale buď ich ukážem oba, alebo ich nedávam. Divný mi príde svetlý pás pod bradou. Nejak si jeho pôvod neviem vysvetliť. Určite tam však nemá čo robiť. Z dvoch ramienok na pleci aspoň spraviť jedno vhodným prekrytím pod seba.
Zeleným som zase označil čo bolo treba vidieť cez hľadáčik pri komponovaní. Je to veľmi efektné a pritom jednoduché vytvorenie harmonizujúcich farebných plôch žlto-zelená listov vs. medená farba vlasov.
Pleť je moc vyžehlená a nepôsobí prirodzene. Bielka v očiach detto. Ubrať prosím...
FOTOGRAFIA lubka
Znovu oči v strede, ale keď pozerám ďalej stáva sa to tým menším problémom. Farebné zladenie očných tieňov a farby rúžu, no dajme tomu, ale tam to končí. Keď fotografiu vnímam komplexne začne divákovi vadiť hádam všetko. Kaštieľ v pozadí, aj keď je mierne odrušený malou DOF, stále agresívne zasahuje do portrétu. Pozriem na oblečenie – tričko a neviem sa ubrániť dojmu že sa táto fotografia absolútne nepripravovala. Medvedici? To snáď nie. A pokračujeme ďalej: hodinky na jednej ruke, gumičky do vlasov na druhej. Všetko nadbytočné. Mám pocit že sa jedná o náhodnú momentku a nie pripravený portrét.
FOTOGRAFIA sunny day
Táto fotografia je ako predchádzajúca cez kopírak, len s inou modelkou. Pozadie však už nemôžem povedať že je rušivé, ale v tomto prípade je príliš fádne, nezaujímave. Hodinky, náramok strieborný, náramok čierny, zelená šatka cez fialové tričko, slnečné okuliare, dve naušnice v uchu... ach, je tam toho veľa. Chýba jednoduchosť, možno aj ústredná myšlienka. Znova mám pocit že si ju ovešal všetkým čo bolo po ruke, vyšli kúsok za dedinu a tam ste to spáchali. Mala to byť módna fotografia? Mňa osobne zaujali krásne, vlnité a ryšavé vlasy modelky. Tam by som začal pri plánovaní portrétu ja. Tak aj vždy začínam. Zdôrazňovaním prednosti a potlačovaním nedostatkov.
FOTOGRAFIA Kika
O stredovom umiestnení už nemusím pri Mariánovi ani hovoriť . Tento krát však tvár v strede sa mi páči pretože dáva vyniknúť úžasným vlnkám z vlasov modelky ktoré sa vytvorili vôkol nej. Avšak kompozične by som využil rameno aby tvorili jednu z diagonál. Tak by som dostal aj lakeť do jedného z rohov a vyhol by som sa tak odrezaniu.
Čierno biele prevedenie fotografie nás ešte viac upriamuje na vnímanie línií. Pokrčená biela látka so svojimi tieňmi na ktorej leží vhodne dopĺňa tieto línie z vlasov. A potom príde do zrakového poľa prstienok na ruke a náušnica. Ak by bol len prstienok bolo by jasne definované čo chcel fotograf povedať aj keď výraz modelky by musel byť v tom prípade veselší. V prípade oboch šperkov už len pokrčím plecami. Reklama na novú kolekciu to tiež nebude. To by nesmeli prvom rade upútať pozornosť vlasy. Takže celkovo rozpačité dojmy z výsledného posolstva.
Pleťovka podľahla silným úpravám, ale stále na hranici pozerateľnosti.
BONUSOVÝ KOMENTÁR
Nick na ephoto: kucerawa (Janka Sviteková)
http://www.ephoto.sk/fotoscena/rozhovory/jana-svitekova/
Ak sa na všetky fotografie pozriem komplexne, majú spoločnú črtu - najviac mi prekáža príliž vyžehlená pleť. To sú veci, s ktorými treba zaobchádzať veľmi citlivo. Aj keď veľa z tých, čo objaví čaro retuše, žehlí prehnane, lebo pleť je krásna a hladká...ale bohužiaľ nemá nič spoločné so skutočnosťou. Najviac to bolo cítiť na fotografii "Úsmev", kde moju pozornosť najviac zaujali oči a ten hlavný - úsmev - zaniká v svetlej a prežehlenej tvári. Rovnako aj obočie a všetky detaily. Niekedy je obyčajná retuš klonovacou pečiatkou a retušovacím štetcom oveľa viac ako rozostrovacie filtre.
Ďalšia vec sú kompozičné nedostatky. Veľa priestoru nad hlavou (posledné 3 fotografie v galérií) je niekedy fajn ale nie pri kompozícii zvolenej tak, ako pri väčšine fotografií. Skús niekedy tesnejší orez a možno sám uvidíš, že fotografia pôsobí lepšie a nie je zbytočne veľa hluchého priestoru.
Dovolila by som si kritiku ešte na jeden nedostatok (alebo v tomto prípade prebytok :)) a tým je veľa zbytočných doplnkov pri portrétoch. Ak nefotíme produktovú fotografiu pre e-shop so šperkami, je vhodnejšie obmedziť takéto doplnky, zbytočne odpútavajú pozornosť hlavne ak sú aj nevhodne zakomponované (náušnica "vyrastajúca" z brady a pod.). Prílišná prekombinovanosť v tomto smere robí fotografiu zložitou a uniká zámer fotografa a výraz modelky.
Chcem však pochváliť autorovu prácu so svetlom, lebo vidím, že využíva prirodzené aj umelé svetlo, takže ak sa bude snažiť a trénovať prácu so svetlom, popracuje na výraze modeliek (prirodzenosť, uvoľnenosť, emócie, nie strnulé úsmevy), je na dobrej ceste. Želám dobré svetlo a nápady! :)
Pridaj komentár
a samozrejme ďakujem za čítanie keďže sa tým učím aj ja! 
