Môj prvý foťák bolo koncom deväťdesiatych rokov takéto čudo, ktoré som dostal ako darček od strýka. Bola to výborná mašinka, ešte dnes mám z nej odložené dovolenkové fotky. Bohužiaľ, pri sťahovaní sa mi niekde stratil a už som ho nevedel nájsť.
Okolo roku 2001 som sa rozhodol zainvestovať. Vo svete leteli digitálne kompakty a značka, ktorej som veril (mal som od nich už doma tlačiareň), bola HP. Voľba padla na model HP photosmart 435 s rozlíšením 3,1 Mp a päťnásobným digitálnym zoomom. Možnosť natáčať video tu tiež bola, kvalita bola otrasná, no v tej dobe aspoň niečo. Cena zázraku bola okolo 7 tisíc korún a k tomu som kúpil ešte 56MB kartu za ďalších 1 500 korún. Hmm...čo tak za tie prachy kúpite dnes :-)
Keď som naplno pochopil dve funkcie úžasného modelu 435 (zapnúť/vypnúť), vernosť značke stále pretrvávala a upgrade išiel na vyššiu radu HP photosmartu M417. Trojnásobný už optický zoom. Možnosti nastavenia WB a šete pár drobností, kvalitnejšie video, rozdiel bol vskutku obrovský.
Začal som sledovať prvé články o fotení, zistil som, že existuje aj nejaký manuálny režim a dá sa nastavovať čas, clona a ISO, pričom ani jednému výrazu som absolútne nerozumel. Páčili sa mi fotky na nete a nech som sa snažil akokoľvek, s kompaktným HP som sa k nim nevedel ani priblížiť. Koncom roka 2005 na Vianoce som si spravil darček v hodnote 14 000 korún a do rúk sa mi dostal (stále plne funkkčný a slúžiaci) Canon S3 IS.
Prechod bol obrovský. Ako presadnúť zo starej škodovky do nového volkswagenu. Za tri roky som pochopil úplné základy (trojuholník čas, clona, ISO) a aj keď veľmi základovito, ale niektoré scény som fotil plne manuálne. Tu som začal pociťovať isté obmedzenia. Jednak samotná citlivosť snímača bola použiteľná do cca ISO 800, ale aj závierka mala najdlhší čas iba 8s, čo pri nočných scénach bolo často málo. Prišlo veľké rozhodnutie, kúpiť zrkadlovku. Vedel som, že to bude Nikon a zhruba pol roka som surfoval na nete, porovnával recenzie, špekuloval, či novú alebo používanú. Koncom roka 2008 mi zhoda náhod dopriala istý obnos peňazí a tak som neváhal a kúpil svoju prvú digitálnu zrkadlovku Nikon D80 so seťákom 18-135mm.
Nebudem klamať. S D80 som zažil svoj prvý foto orgazmus. Nevedel som sa docvakať a napočúvať toho zvuku závierky. Konečne som sa cítil, ako "FOTOGRAF". Mal som predsa veľký foťák a tak som nejak cítil, že ma každý považuje rázom za fotografa. Po roku prišla iba drobná zmena, keď som vymenil telo za D90. Pribudli aj nejaké nové objektívy a koncom leta 2011 som začal špekulovať, čo ďalej.
S foťákom som narábať vedel, už som aj rozumel technickým zákonitostiam či slovu ako zlatý rez a základy kompozície. Čím sa však človek snaží viac poznať, tým zisťuje, ako toho vlastne málo vie. A toto bol aj môj problém, ktorý som pociťoval. Rozmýšľal som teda, že si vezmem úver, založím rodinu a kúpim FULL FRAME s našlapaným sklom. Niekto mi však našťastie v minulosti povedal, že dobrý fotograf spraví fotku aj s mobilom a vedel som, že ja do tejto kategórie teda zďaleka nepatrím. Z toho mi vyplynulo, že sebelepší foťák zo mňa fotografa nespraví.
Zhoda náhod, a niekde na ephoto.sk som sa preklikol na nejaký kurz AKF. Išlo o večernú školu, intenzívny kurz dvakrát do týždňa, od septembra do decembra. Najprv ma to veľmi zaujalo, no keď som videl cenu, čo za to pýtajú, skoro som spadol zo stoličky. Veď za to kúpim minimálne jedno nadupané nové sklo! Vrátil som sa však opäť tam, kde som začal a s AKF sa skontaktoval a o týždeň už sedel v ich laviciach.
Dnes, po absolvovaní večernej školy v AKF môžem povedať, že to bola moja zatiaľ najlepšia investícia v oblasti fotenia. V AKF som sa nenaučil robiť fotky pre world press foto. V AKF mi ale ukázali cestu, ktorou sa na podobné výstavy dá dostať. Všetko už ale opäť závisí len a len na mne.
Na záver mi nedá nespomenúť aspoň pár lektorov s ktorými som mal tú česť a ktorí našej triede odovzdali naozaj to, čo sa nedočítate v žiadnych knižkách ani na internetových fórach.
V prvom rade Katka Jesná, dokázala zo mňa dostať veci, o ktorých by som pred mesiacom ani nesníval.
Dominik Bugár a zvlášť jeho hodiny s experimentálnou fotkou. Ako sám hovorí, tento žáner nie je pre každého, ale keď vás to raz chytí, tak neviete prestať. Má pravdu.
Peter Čintalan nám okrem kreatívneho portrétu ukázal prácu s externým bleskom tak, ako by sme ho asi bežne nepoužili.
Aňa Struhárová je kapitola sama o sebe. Je podanie abstraktnej výtvarnej fotografie chce naozaj veľkú mysel. Keď však dokážete vypustiť kreativitu z fľaše, otvoria sa vám neobmedzené možnosti videnia sveta.
V našej triede sme boli sami chalani, a preto sme boli v rozpačitom očakávaní hodín s Luciou Serafínovou, ktorá nám otvorila dvere k profesionálnej vizáži modelky a jej prípravy pred fotením. Napokon tieto hodiny hodnotím ako jedny z najzábavnejších a možno aj najlepších.
Posledným lektorom do partie, s ktorým som sa stretol je Zuzka Vajdová. Tá nás morila s fotošopom, za čo som jej úprimne vďačný, aj keď samotné hodiny boli pre mňa utrpením, aj keď som vedel, že daná problematika je nevyhnutná. Zuzka však vstúpila do môjho života úplne z inej strany, keď ma na spoločnom víkendovom výlete nenormálne inšpirovala prechodom ku klasickému analógovému foťáku.
Týmto chcem poďakovať celému tímu AKF a ak uvažujete o investícii do fotenia, zamyslite sa, či vaše fotky zlepší už iba drahšia technika.
Okolo roku 2001 som sa rozhodol zainvestovať. Vo svete leteli digitálne kompakty a značka, ktorej som veril (mal som od nich už doma tlačiareň), bola HP. Voľba padla na model HP photosmart 435 s rozlíšením 3,1 Mp a päťnásobným digitálnym zoomom. Možnosť natáčať video tu tiež bola, kvalita bola otrasná, no v tej dobe aspoň niečo. Cena zázraku bola okolo 7 tisíc korún a k tomu som kúpil ešte 56MB kartu za ďalších 1 500 korún. Hmm...čo tak za tie prachy kúpite dnes :-)
Keď som naplno pochopil dve funkcie úžasného modelu 435 (zapnúť/vypnúť), vernosť značke stále pretrvávala a upgrade išiel na vyššiu radu HP photosmartu M417. Trojnásobný už optický zoom. Možnosti nastavenia WB a šete pár drobností, kvalitnejšie video, rozdiel bol vskutku obrovský.
Začal som sledovať prvé články o fotení, zistil som, že existuje aj nejaký manuálny režim a dá sa nastavovať čas, clona a ISO, pričom ani jednému výrazu som absolútne nerozumel. Páčili sa mi fotky na nete a nech som sa snažil akokoľvek, s kompaktným HP som sa k nim nevedel ani priblížiť. Koncom roka 2005 na Vianoce som si spravil darček v hodnote 14 000 korún a do rúk sa mi dostal (stále plne funkkčný a slúžiaci) Canon S3 IS.
Prechod bol obrovský. Ako presadnúť zo starej škodovky do nového volkswagenu. Za tri roky som pochopil úplné základy (trojuholník čas, clona, ISO) a aj keď veľmi základovito, ale niektoré scény som fotil plne manuálne. Tu som začal pociťovať isté obmedzenia. Jednak samotná citlivosť snímača bola použiteľná do cca ISO 800, ale aj závierka mala najdlhší čas iba 8s, čo pri nočných scénach bolo často málo. Prišlo veľké rozhodnutie, kúpiť zrkadlovku. Vedel som, že to bude Nikon a zhruba pol roka som surfoval na nete, porovnával recenzie, špekuloval, či novú alebo používanú. Koncom roka 2008 mi zhoda náhod dopriala istý obnos peňazí a tak som neváhal a kúpil svoju prvú digitálnu zrkadlovku Nikon D80 so seťákom 18-135mm.
Nebudem klamať. S D80 som zažil svoj prvý foto orgazmus. Nevedel som sa docvakať a napočúvať toho zvuku závierky. Konečne som sa cítil, ako "FOTOGRAF". Mal som predsa veľký foťák a tak som nejak cítil, že ma každý považuje rázom za fotografa. Po roku prišla iba drobná zmena, keď som vymenil telo za D90. Pribudli aj nejaké nové objektívy a koncom leta 2011 som začal špekulovať, čo ďalej.
S foťákom som narábať vedel, už som aj rozumel technickým zákonitostiam či slovu ako zlatý rez a základy kompozície. Čím sa však človek snaží viac poznať, tým zisťuje, ako toho vlastne málo vie. A toto bol aj môj problém, ktorý som pociťoval. Rozmýšľal som teda, že si vezmem úver, založím rodinu a kúpim FULL FRAME s našlapaným sklom. Niekto mi však našťastie v minulosti povedal, že dobrý fotograf spraví fotku aj s mobilom a vedel som, že ja do tejto kategórie teda zďaleka nepatrím. Z toho mi vyplynulo, že sebelepší foťák zo mňa fotografa nespraví.
Zhoda náhod, a niekde na ephoto.sk som sa preklikol na nejaký kurz AKF. Išlo o večernú školu, intenzívny kurz dvakrát do týždňa, od septembra do decembra. Najprv ma to veľmi zaujalo, no keď som videl cenu, čo za to pýtajú, skoro som spadol zo stoličky. Veď za to kúpim minimálne jedno nadupané nové sklo! Vrátil som sa však opäť tam, kde som začal a s AKF sa skontaktoval a o týždeň už sedel v ich laviciach.
Dnes, po absolvovaní večernej školy v AKF môžem povedať, že to bola moja zatiaľ najlepšia investícia v oblasti fotenia. V AKF som sa nenaučil robiť fotky pre world press foto. V AKF mi ale ukázali cestu, ktorou sa na podobné výstavy dá dostať. Všetko už ale opäť závisí len a len na mne.
Na záver mi nedá nespomenúť aspoň pár lektorov s ktorými som mal tú česť a ktorí našej triede odovzdali naozaj to, čo sa nedočítate v žiadnych knižkách ani na internetových fórach.
V prvom rade Katka Jesná, dokázala zo mňa dostať veci, o ktorých by som pred mesiacom ani nesníval.
Dominik Bugár a zvlášť jeho hodiny s experimentálnou fotkou. Ako sám hovorí, tento žáner nie je pre každého, ale keď vás to raz chytí, tak neviete prestať. Má pravdu.
Peter Čintalan nám okrem kreatívneho portrétu ukázal prácu s externým bleskom tak, ako by sme ho asi bežne nepoužili.
Aňa Struhárová je kapitola sama o sebe. Je podanie abstraktnej výtvarnej fotografie chce naozaj veľkú mysel. Keď však dokážete vypustiť kreativitu z fľaše, otvoria sa vám neobmedzené možnosti videnia sveta.
V našej triede sme boli sami chalani, a preto sme boli v rozpačitom očakávaní hodín s Luciou Serafínovou, ktorá nám otvorila dvere k profesionálnej vizáži modelky a jej prípravy pred fotením. Napokon tieto hodiny hodnotím ako jedny z najzábavnejších a možno aj najlepších.
Posledným lektorom do partie, s ktorým som sa stretol je Zuzka Vajdová. Tá nás morila s fotošopom, za čo som jej úprimne vďačný, aj keď samotné hodiny boli pre mňa utrpením, aj keď som vedel, že daná problematika je nevyhnutná. Zuzka však vstúpila do môjho života úplne z inej strany, keď ma na spoločnom víkendovom výlete nenormálne inšpirovala prechodom ku klasickému analógovému foťáku.
Týmto chcem poďakovať celému tímu AKF a ak uvažujete o investícii do fotenia, zamyslite sa, či vaše fotky zlepší už iba drahšia technika.
Pridaj komentár
