Čo s načatým večerom. Túto otázku si v zimnom období pokladá asi väčšina z vás. Aj pri dobrej vôli človek príde z práce väčšinou za tmy, a preto, ako naložiť s touto informáciou.
Noc alebo tma má jednu príjemnú vlastnosť. Či sa už vyberiete von v čase, keď začínajú všetky "zábavné" programy v televízii, alebo si to necháte napríklad na polnoc, je v zásade jedno. Svetelné podmienky budete mať rovnaké.
Aj keď, neplatí to samozrejme úplne do bodky. Ak chcete experimentovať so svetlami napr. budov, odporúčam využiť čas tesne po zotmení. Vo veľa kanceláriách sa ešte pilne pracuje, čo pre vás znamená rozsvietené okná budov - viď. článok o IBM.
www.ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/307/pribeh-fotografie-ibm/
Jeden takýto bežný večer som využil a zavítal na miestnu železničnú stanicu. Pre dobrý výhľad som sa usadil na nadchode pre chodcov a začal "merať" svetlo v okolí. Pre tieto účely stačí foťák v ruke a pár skúšobných expozícií.
Pokus1: Stanica (1/160, 2,8, 6400, 120mm)
Z tejto fotky vidíme jednotlivé zdroje svetiel. Lampy na stanici, v pozadí okná domov. Osobne volím pre nočný experiment čo najviac bodových zdrojov svetiel v kombinácii s čiernou oblohou. V tomto konkrétnom prípade, ak by sme do úvahy brali scénu ešte viac pod lampami (nachádza sa tam nástupište), do expozície by sme dostali veľa "plochého" svetla, čo by znehodnotilo výsledné obrazce.
Inými slovami, ak by som predĺžil expozíciu a ťahal objektív nadol, vyzeralo by to nejak takto:
Pokus 2: Bez mena (0,4, 5,6, 800, 120mm)
Áno, treba vyskúšať aj záber na autá. Predné svetlá (zadné svetlá protiidúcich) predstavujú síce silné bodové zdroje, ale opäť silno osvetľujú aj zvyšok scény + do toho všetkého svietia aj lampy.
Pokus 3: Zvonček (1,3, 13, 800, 200mm)
A nesmieme zabudnúť ani na samotné cestné lampy.
Pokus 4: Lampy (1/20, 4, 100, 95mm)
Ak vieme, čo máme +/- na scéne, môžeme sa pustiť do samotného experimentu. Ešte pár rád (ostatní užívatelia určite ocenia, ak doplníte do komentárov aj vlastné poznatky):
- foťák nastavíme úplne do manuálu (ISO 100/200, čas okolo 1s alebo 1,5s)
- vyššie clonové číslo robí ostrejšie čiary, je to vec vkusu
- autofocusom si zaostríme na zdroje svetla a prepneme ostrenie do manuálu
- pre samotný pohyb môžeme použiť statív (dosiahneme presné čiary), alebo z ruky sú veľmi spoľahlivé napr. eSíčka. Pohyb z ruky musí byť hlavne plynulý a s pohybom začneme ešte pred samotnou expozíciou, aby nám na fotke "nevyskočili" zdroje svetiel.
Záverom je dôležité povedať, že ide o experiment. Preto skúšajte a nebojte sa experimentovať. Prídete určite k výsledkom, ktoré vás potešia. Výhodou takejto fotografie je, že je unikátna a nikto ju už nezachytí tak isto.
Výsledné fotky:
(1s, 5, 100, 200mm)
(1s, 4, 100, 200mm)
(1s, 4, 100, 200mm)
(0,8s, 8, 100, 95mm)
V zátvorkách pri fotkách sú uvedené hodnoty: čas, clona, ISO, ohnisková vzdialenosť (v mojom prípade treba násobiť ešte crop faktorom 1,5).
Noc alebo tma má jednu príjemnú vlastnosť. Či sa už vyberiete von v čase, keď začínajú všetky "zábavné" programy v televízii, alebo si to necháte napríklad na polnoc, je v zásade jedno. Svetelné podmienky budete mať rovnaké.
Aj keď, neplatí to samozrejme úplne do bodky. Ak chcete experimentovať so svetlami napr. budov, odporúčam využiť čas tesne po zotmení. Vo veľa kanceláriách sa ešte pilne pracuje, čo pre vás znamená rozsvietené okná budov - viď. článok o IBM.
www.ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/307/pribeh-fotografie-ibm/
Jeden takýto bežný večer som využil a zavítal na miestnu železničnú stanicu. Pre dobrý výhľad som sa usadil na nadchode pre chodcov a začal "merať" svetlo v okolí. Pre tieto účely stačí foťák v ruke a pár skúšobných expozícií.
Pokus1: Stanica (1/160, 2,8, 6400, 120mm)
Z tejto fotky vidíme jednotlivé zdroje svetiel. Lampy na stanici, v pozadí okná domov. Osobne volím pre nočný experiment čo najviac bodových zdrojov svetiel v kombinácii s čiernou oblohou. V tomto konkrétnom prípade, ak by sme do úvahy brali scénu ešte viac pod lampami (nachádza sa tam nástupište), do expozície by sme dostali veľa "plochého" svetla, čo by znehodnotilo výsledné obrazce.
Inými slovami, ak by som predĺžil expozíciu a ťahal objektív nadol, vyzeralo by to nejak takto:
Pokus 2: Bez mena (0,4, 5,6, 800, 120mm)
Áno, treba vyskúšať aj záber na autá. Predné svetlá (zadné svetlá protiidúcich) predstavujú síce silné bodové zdroje, ale opäť silno osvetľujú aj zvyšok scény + do toho všetkého svietia aj lampy.
Pokus 3: Zvonček (1,3, 13, 800, 200mm)
A nesmieme zabudnúť ani na samotné cestné lampy.
Pokus 4: Lampy (1/20, 4, 100, 95mm)
Ak vieme, čo máme +/- na scéne, môžeme sa pustiť do samotného experimentu. Ešte pár rád (ostatní užívatelia určite ocenia, ak doplníte do komentárov aj vlastné poznatky):
- foťák nastavíme úplne do manuálu (ISO 100/200, čas okolo 1s alebo 1,5s)
- vyššie clonové číslo robí ostrejšie čiary, je to vec vkusu
- autofocusom si zaostríme na zdroje svetla a prepneme ostrenie do manuálu
- pre samotný pohyb môžeme použiť statív (dosiahneme presné čiary), alebo z ruky sú veľmi spoľahlivé napr. eSíčka. Pohyb z ruky musí byť hlavne plynulý a s pohybom začneme ešte pred samotnou expozíciou, aby nám na fotke "nevyskočili" zdroje svetiel.
Záverom je dôležité povedať, že ide o experiment. Preto skúšajte a nebojte sa experimentovať. Prídete určite k výsledkom, ktoré vás potešia. Výhodou takejto fotografie je, že je unikátna a nikto ju už nezachytí tak isto.
Výsledné fotky:
(1s, 5, 100, 200mm)
(1s, 4, 100, 200mm)
(1s, 4, 100, 200mm)
(0,8s, 8, 100, 95mm)
V zátvorkách pri fotkách sú uvedené hodnoty: čas, clona, ISO, ohnisková vzdialenosť (v mojom prípade treba násobiť ešte crop faktorom 1,5).
Pridaj komentár
