Mnohí z Vás určite aspoň raz v živote navštívili Vysoké Tatry, ktoré sú našim najvyšším pohorím a zároveň najvyšším horstvom Karpatského oblúka. Jeho unikátna geologická stavba a klimatické podmienky dali základ pre vznik špecifických rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Jedným z nich je aj endemit našich Tatier svišť vrchovský-tatranský.
Je to pomerne veľký hlodavec so zavalitým telom, okrúhlou hlavou, malými uškami a krátkymi nohami. Jeho hmotnosť sezónne veľmi kolíše od 3,5 do 7 kg. Hmotnosť stúpa na jeseň, keď sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla a mája. Zvrchu je šedohnedý, po bokoch a na spodku tela s prechodom do pieskovožltej farby. Pomerne krátky chvost má na konci takmer čiernohnedý. Charakteristické sú hlodáky a predné nohy so silnými a dlhými pazúrmi, ktoré používa ako „ruky“. Pri nebezpečenstve sa ozýva ostrým hvizdom, ktorý však môže byť aj znakom dorozumievania alebo prejavom radosti. Dožíva sa 15-18 rokov. Je spoločenským druhom. Svištie sídla, či už nory alebo kolónie sú na hornej hranici subalpínskeho, v dolnej časti alpínskeho pásma. Vyskytuje sa prevažne v skalnom teréne s ostrovčekmi trávnatých porastov. Žije v norách, ktoré sú rozdelené sú letné a zimné nory. Tieto nory bývajú až dva metre hlboké. V nich prezimuje od 5 do 15 zvierat. Nory sú spojené spleťou chodieb.
Fotografovanie týchto opatrných zvierat vyžaduje veľa času a hlavne trpezlivosti. V prvom rade je veľkou chybou, ak sa niekto v snahe nafotiť super zábery svišťov tieto zvieratá doslova naháňa. Nemá to žiaden zmysel, pretože akonáhle im vstúpime to ich teritória, svište sa okamžite skryjú do nory a vyjdú von až keď pominie nebezpečenstvo. Jeden z najstarších svišťov v kolónii vždy stojí na stráži na vyvýšenom mieste a pri akomkoľvek narušení ich pokoja okamžite výstražne zahvízda a celá početná rodinka zmizne v norách. Musím pripomenúť, že takéto zbytočné vyrušovanie a plašenie samozrejme nepriaznivo vplýva aj na ich celkový vývoj.
Ak si chceme odniesť pekné zábery tatranských svišťov, musíme sa správať hlavne pokojne. V prvom rade neschádzame z vyznačeného turistického chodníka tak, ako to ukladá zákon o ochrane prírody a krajiny a návštevný poriadok národného parku. Svište dokážu človeka tolerovať pokiaľ je na turistickom chodníku, pretože sú na to navyknuté. Akonáhle z neho zídeme, začnú byť ostražité a nedôverčivé. Ak natrafíme na svištiu kolóniu v blízkosti turistického chodníka, stačí si sadnúť na najbližšiu skalu, pripraviť si fotoaparát, teleobjektív a prípadne statív, alebo monopod a trpezlivo čakať. Doporučujem objektív s dlhším ohniskom 300 mm a viac, prípadne teleobjektív v kombinácii s telekonventorom. Fotografie svišťov, ktoré môžete vidieť som nafotil práve takýmto spôsobom.
Raz sa mi stalo, že po dlhom čakaní, (približne pol dňa) sa ku mne priblížil svišť na cca 1,5 m. Mal som nasadený teleobjektív Nikkor AF-S 300mm f/4D IF-ED, takže som mu mohol fotiť doslova detaily tváre. Zrejme bol veľmi zvedavý, pretože keď počul zvuk uzávierky, nastražil malé ušká a poskakoval stále bližšie a bližšie, až bol tak blízko, že som mal problém so zaostrením teleobjektívu. Hlavným predpokladom jeho priblíženia bolo práve to, že som ostal na chodníku a trpezlivo som čakal. Nemusíme byť sklamaní, ak sa nám na prvý krát nepodarí nafotiť to, čo očakávame. Musíme si uvedomiť, že fotografujeme vzácne zvieratá v ich prirodzenom prostredí a záleží hlavne od nich, či sa nám ukážu, alebo nie. My to môžeme ovplyvniť len tým, že sa budeme správať v prírode tak, aby sme im nijakým spôsobom neubližovali a rešpektovali ich prirodzené správanie a potreby.
Viac nájdete na stránke: http://foto-haratyk.sk/
Je to pomerne veľký hlodavec so zavalitým telom, okrúhlou hlavou, malými uškami a krátkymi nohami. Jeho hmotnosť sezónne veľmi kolíše od 3,5 do 7 kg. Hmotnosť stúpa na jeseň, keď sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla a mája. Zvrchu je šedohnedý, po bokoch a na spodku tela s prechodom do pieskovožltej farby. Pomerne krátky chvost má na konci takmer čiernohnedý. Charakteristické sú hlodáky a predné nohy so silnými a dlhými pazúrmi, ktoré používa ako „ruky“. Pri nebezpečenstve sa ozýva ostrým hvizdom, ktorý však môže byť aj znakom dorozumievania alebo prejavom radosti. Dožíva sa 15-18 rokov. Je spoločenským druhom. Svištie sídla, či už nory alebo kolónie sú na hornej hranici subalpínskeho, v dolnej časti alpínskeho pásma. Vyskytuje sa prevažne v skalnom teréne s ostrovčekmi trávnatých porastov. Žije v norách, ktoré sú rozdelené sú letné a zimné nory. Tieto nory bývajú až dva metre hlboké. V nich prezimuje od 5 do 15 zvierat. Nory sú spojené spleťou chodieb.
Fotografovanie týchto opatrných zvierat vyžaduje veľa času a hlavne trpezlivosti. V prvom rade je veľkou chybou, ak sa niekto v snahe nafotiť super zábery svišťov tieto zvieratá doslova naháňa. Nemá to žiaden zmysel, pretože akonáhle im vstúpime to ich teritória, svište sa okamžite skryjú do nory a vyjdú von až keď pominie nebezpečenstvo. Jeden z najstarších svišťov v kolónii vždy stojí na stráži na vyvýšenom mieste a pri akomkoľvek narušení ich pokoja okamžite výstražne zahvízda a celá početná rodinka zmizne v norách. Musím pripomenúť, že takéto zbytočné vyrušovanie a plašenie samozrejme nepriaznivo vplýva aj na ich celkový vývoj.
Ak si chceme odniesť pekné zábery tatranských svišťov, musíme sa správať hlavne pokojne. V prvom rade neschádzame z vyznačeného turistického chodníka tak, ako to ukladá zákon o ochrane prírody a krajiny a návštevný poriadok národného parku. Svište dokážu človeka tolerovať pokiaľ je na turistickom chodníku, pretože sú na to navyknuté. Akonáhle z neho zídeme, začnú byť ostražité a nedôverčivé. Ak natrafíme na svištiu kolóniu v blízkosti turistického chodníka, stačí si sadnúť na najbližšiu skalu, pripraviť si fotoaparát, teleobjektív a prípadne statív, alebo monopod a trpezlivo čakať. Doporučujem objektív s dlhším ohniskom 300 mm a viac, prípadne teleobjektív v kombinácii s telekonventorom. Fotografie svišťov, ktoré môžete vidieť som nafotil práve takýmto spôsobom.
Raz sa mi stalo, že po dlhom čakaní, (približne pol dňa) sa ku mne priblížil svišť na cca 1,5 m. Mal som nasadený teleobjektív Nikkor AF-S 300mm f/4D IF-ED, takže som mu mohol fotiť doslova detaily tváre. Zrejme bol veľmi zvedavý, pretože keď počul zvuk uzávierky, nastražil malé ušká a poskakoval stále bližšie a bližšie, až bol tak blízko, že som mal problém so zaostrením teleobjektívu. Hlavným predpokladom jeho priblíženia bolo práve to, že som ostal na chodníku a trpezlivo som čakal. Nemusíme byť sklamaní, ak sa nám na prvý krát nepodarí nafotiť to, čo očakávame. Musíme si uvedomiť, že fotografujeme vzácne zvieratá v ich prirodzenom prostredí a záleží hlavne od nich, či sa nám ukážu, alebo nie. My to môžeme ovplyvniť len tým, že sa budeme správať v prírode tak, aby sme im nijakým spôsobom neubližovali a rešpektovali ich prirodzené správanie a potreby.
Viac nájdete na stránke: http://foto-haratyk.sk/
Pridaj komentár
.
)-dolné nádvorie Spišského hradu, nad amfiteátrom? Fotíš v bielych nohaviciach a tričku v ľahu, vlastnoručná žena ťa molestuje, no?
