Počas celého augusta som spolu s dvoma priateľmi cestoval Ruskom. Naša trasa začínala vo Viedni, pokračovala do Moskvy, Krasnojarsku, Severobajkalsku (6dní sme strávili pri Bajkale), do Irkutsku, Khabarovsku, a na Kamčatku.
V tomto fotoreporte vám prinášam niečo v skratke práve z Kamčatky, kde sme strávili 10 dní.
Nerád by som vás uskroloval, a tak vynechám mnoho nepredpokladateľných udalostí a zážitkov ktoré sme na Kamčatke zažili, a zažili by ste aj vy, pretože rusi sú ľudia zaujimaví a otvorení. ;)
Jednou z našich túžob bolo dostať sa na "koniec sveta", tam kde nesiaha komercia, zásah človeka viditeľný na každom kroku, a kde sa vám ľudia prihovoria aj keď vás nepoznajú.
S týmto očakávaním sme sa vydali stopovať na sever, do známej (pre turistov) dedinky Esso:
Prírodné horúce pramene za dedinou.
Ráno na odchode z Essa.
Realita je taká že sme tento stav prepásli asi o 10 rokov. Všetko nám ale vynahradila dedinka Klyuchi [Kľjuči], kde sme si 8000 km od domova skutočne začali pripadať ako na konci všetkého.
Počas stopovania (a stanovania) k nej sme mali šťastie na tieto úkazy:
Zľava doprava: Ushkovsky, Klyuchevskaya, Kamen, Ostry tolbachik.
Posledné lúče nad Ostrym tolbachikom.
Jednou zo zastávok na našej ceste na sever bolo miesto zvané Malki.
Sú to asi najväčšie prírodné horúce pramene. Tie sú na Kamčatke vďaka rozhojnenej sopečnej činnosti veľmi častým javom. Podľa teplomilnosti ste si mohli vybrať jazierko asi od 40 do 60°C.
Ďalšou typickou vecou sú rieky plné lososov. S tým súvisí aj množstvo medveďov pred ktorými sme boli neustále v pozore:
Honza nám chytil obed
A teraž už zopár postrehov z Klyuchi:
+ http://www.ephoto.sk/moje-ephoto/fotografie/306783/dofajcim-tazko-bude-aj-potom/
Takmer z konca severnej kamčatskej cesty (pod týmto pojmom si prosím nepredstavujte rovnú asfaltovú plochu, nemá to s tým absolútne nič spoločné) sme sa vrátili do Petropavlovsku, aby sme našli niekoho kto nás vezme na Mutnovskú sopku, ležiacu 70km južne od hlavného mesta. Povypytovali sme sa na kancelárie a po chvíli sme mali zaistený džíp.
Cesta k vulkánu bola kvôli terénu omnoho dlhšia ako sme čakali, no stála za to. Za oknami sa nám vystriedalo viacero typov krajiny, a šofér bol mnou stále častejšie nútený zastavovať.
Na dne vyschnutého jazera.
Naša zvýšená Toyota si poradila všade, boli sme spokojní že sme neskončili ako mnoho iných turistov v mikrobuse
Pohľad zo základného tábora
Skupina turistov posilňujúca sa pred výstupom, v pozadí úpätie hôr.
Nasledujúce zábery som spravil už v kráteroch Mutnovskej sopky. Chvíľu potom ako sme dosiahli hlavný kráter, sme mali šťastie, a hustý opar sa behom pár sekúnd rozplynul. Ten pohľad mi zastavil dych, nič tak krásne a iné som nevidel. Bolo ťažké fotiť v tej eufórii ako tak s chladnou hlavou. Dúfam že vám zábery moje emócie dokážu preniesť:
Najkrajšie sírne fumaroly
Detail sírnych kvetov
Cesta k ďalšiemu, ľadovému kráteru
Línie usadených hornín protiľahlého svahu
Keďže pri zliezaní už bola viditeľnosť lepšia ako pri výstupe, naskytli sa pohľady ešte na ďalšie panorámy:
Na záver ešte jeden "cestársky vtípek". Treba myslieť dopredu :)
Vďaka za prečítanie!
(Verím že čoskoro sa mi podarí dokončiť obšírnejšiu prezentáciu na mojom webe: www.lukasildza.sk)
V tomto fotoreporte vám prinášam niečo v skratke práve z Kamčatky, kde sme strávili 10 dní.
Nerád by som vás uskroloval, a tak vynechám mnoho nepredpokladateľných udalostí a zážitkov ktoré sme na Kamčatke zažili, a zažili by ste aj vy, pretože rusi sú ľudia zaujimaví a otvorení. ;)
Jednou z našich túžob bolo dostať sa na "koniec sveta", tam kde nesiaha komercia, zásah človeka viditeľný na každom kroku, a kde sa vám ľudia prihovoria aj keď vás nepoznajú.
S týmto očakávaním sme sa vydali stopovať na sever, do známej (pre turistov) dedinky Esso:
Prírodné horúce pramene za dedinou.
Ráno na odchode z Essa.
Realita je taká že sme tento stav prepásli asi o 10 rokov. Všetko nám ale vynahradila dedinka Klyuchi [Kľjuči], kde sme si 8000 km od domova skutočne začali pripadať ako na konci všetkého.
Počas stopovania (a stanovania) k nej sme mali šťastie na tieto úkazy:
Zľava doprava: Ushkovsky, Klyuchevskaya, Kamen, Ostry tolbachik.
Posledné lúče nad Ostrym tolbachikom.
Jednou zo zastávok na našej ceste na sever bolo miesto zvané Malki.
Sú to asi najväčšie prírodné horúce pramene. Tie sú na Kamčatke vďaka rozhojnenej sopečnej činnosti veľmi častým javom. Podľa teplomilnosti ste si mohli vybrať jazierko asi od 40 do 60°C.
Ďalšou typickou vecou sú rieky plné lososov. S tým súvisí aj množstvo medveďov pred ktorými sme boli neustále v pozore:
Honza nám chytil obed
A teraž už zopár postrehov z Klyuchi:
+ http://www.ephoto.sk/moje-ephoto/fotografie/306783/dofajcim-tazko-bude-aj-potom/
Takmer z konca severnej kamčatskej cesty (pod týmto pojmom si prosím nepredstavujte rovnú asfaltovú plochu, nemá to s tým absolútne nič spoločné) sme sa vrátili do Petropavlovsku, aby sme našli niekoho kto nás vezme na Mutnovskú sopku, ležiacu 70km južne od hlavného mesta. Povypytovali sme sa na kancelárie a po chvíli sme mali zaistený džíp.
Cesta k vulkánu bola kvôli terénu omnoho dlhšia ako sme čakali, no stála za to. Za oknami sa nám vystriedalo viacero typov krajiny, a šofér bol mnou stále častejšie nútený zastavovať.
Na dne vyschnutého jazera.
Naša zvýšená Toyota si poradila všade, boli sme spokojní že sme neskončili ako mnoho iných turistov v mikrobuse
Pohľad zo základného tábora
Skupina turistov posilňujúca sa pred výstupom, v pozadí úpätie hôr.
Nasledujúce zábery som spravil už v kráteroch Mutnovskej sopky. Chvíľu potom ako sme dosiahli hlavný kráter, sme mali šťastie, a hustý opar sa behom pár sekúnd rozplynul. Ten pohľad mi zastavil dych, nič tak krásne a iné som nevidel. Bolo ťažké fotiť v tej eufórii ako tak s chladnou hlavou. Dúfam že vám zábery moje emócie dokážu preniesť:
Najkrajšie sírne fumaroly
Detail sírnych kvetov
Cesta k ďalšiemu, ľadovému kráteru
Línie usadených hornín protiľahlého svahu
Keďže pri zliezaní už bola viditeľnosť lepšia ako pri výstupe, naskytli sa pohľady ešte na ďalšie panorámy:
Na záver ešte jeden "cestársky vtípek". Treba myslieť dopredu :)
Vďaka za prečítanie!
(Verím že čoskoro sa mi podarí dokončiť obšírnejšiu prezentáciu na mojom webe: www.lukasildza.sk)
Pridaj komentár
