Nikdy som nebol na takom mieste, kde by som sa bál...prvé dni boli fakt grcka, nechuť fotiť, keď som videl tých osemnásťročných chlapcov (skôr deti), ktorí majú v rukách brokovnice, ako sa promenádujú medzi ľuďmi s nenávistnými pohľadmi na každého, kto drží v rukách fotoaparát...na strechách hliadky a v noci po uliciach obrnené transportéry...
Čoho sa tí číňania vlastne boja?? Tých dedkov, babky s modlitebnými mlynčekmi??...pomaly tam nevidno, mladého tibeťana...
Svoju okupáciu Tibetu oslavujú, ako kultúrnu revolúciu, čo v preklade znamená...že išlo o jednoznačnú kultúrnu genocídu tohoto národa...ale to tým červeným mozgom asi nikdy nedôjde...
V súčasnosti je Tibet defacto vojnová zóna, na každom rohu ulice, sú ozbrojené hliadky, ktorých je neporovnateľne viac v tibetskej štvrti Lhasy, ako v samotnej čínskej štvrti, ktorá defacto nestojí ani za zmienku resp. návštevu...
Prvý bod dokumentu, ktorý som musel podpísať, aby som dostal povolenie na vstup do Tibetu znel...
1. Diplomati, novinári, tibetskí imigranti a ľudia z organizácie Tibet-Free, ľudia blízki tejto organizácii alebo iní aktivisti nemajú možnosť dostať povolenie na vstup do Tibetu.
2. Zaväzujem sa, že nebudem ničiť kultúrne dedičstvo Tibetu a nebudem FOTIŤ V ZAKÁZANÝCH ZÓNACH ako sú kláštory, fotiť vojakov etc.
(čista grcka, už len zahraničný turista bude ničiť niečo na čo sa ide so záujmom pozrieť a to, že čínska vláda v rámci genocídy, zničila niekoľko tisíc kláštorov v Tibete...to je im, asi u riti...)
3. Ďalej som sa musel zaviazať, ze budem rešpektovať všetky lokálne pravidlá a regulácie. V prípade, že opustím Lhasu, sa musím hlásiť na daných checkpointoch u polícii.
4. Samozrejme, že ak niečo poruším preberám na seba plnú zodpovednosť a bla bla bla...
5. V prípade živelnej pohromy, vojny alebo iného konfliktu nemám nárok na kompenzáciu nákladov zo strany cestovnej kancelárie a musím súhlasiť so zmenou itineráru cesty pre moju bezpečnosť...
ešte tam boli zo dva body, ktoré sa venovali, ubytovaniu a stravovaniu, ale tie už neboli podstatné...
...dosť grcka, čo poviete? Ja som mal inak v pláne v každom z kláštorov zapáliť požiar, plieniť a vyhubiť tibetský národ...ale týmto podpisom som sa odpísal...do riti...
...čo už...
...a tak som sa do toho Tibetu predsa len vybral spolu s Tomášom, za nekonečných diskusií, čo je všetko za tým, prečo číňania chcú "strechu sveta" za každú cenu a vlastne, že sa im to podarí...nekonečné debaty o Dalajlámovi, kde je Panchen Lama, či ešte žije, či už mu vymleli mozog...a tak...
...pohľad na neznáme končiare náhornej plošiny boli fascinujúce...Lonely Planet tiež písal, že ak letíte počas dňa, že to stojí za to...v lietadle číňan ma v pohode pustil k oknu, keď videl, že som úplne mimo z tejto scenérie a nechal ma sedieť pri okne až do Lhasy...
...letisko Lhasa je vzdialené asi 70km od mesta...
...naš permit, prvá strana, po celý čas ich mal pri sebe náš sprievodca a nepustil ho z rúk a ani na konci tripu nám ich nedal, tvrdil, že je to majetok Číny...aspoň, že som ten permit videl...v Lonely Planet sa totiž píše, že ich videlo málo ľudí, resp. že permit vôbec neuvidíte...tak neviem...
...druhá strana...
...cestou do Lhasy 3600 mnm...
...vstup do Lhasy vám vyrazí dych...koľko humusu a grciek stojí za tým oslavným 50 výročím...
(1959-2009)
...fotografie Lhasy budú len z tibetskej štvrte...
...typické domy, takmer všetko na jedno kopyto, preto stačí jedna ilustračná fotografia...
...pred "kostolom" Jokhang...tibeťania si úplne ľahnú na zem...
...pohľad na Lhasu zo strechy Jokhang...Palác Potala v diaľke...
...strecha...
...symbol Tibetu...Palác Potala...
...pohľad z Paláca Potala...
...okolie Paláca Potala, je lemované modlitebnými "mlynmi", ktoré sú v neustálom pohybe, tibeťania ich neustále roztáčajú...chodia dookola Potaly v smere hodinových ručičiek...aj ja som si dal pár kolečok okolo paláca...
...tibeťan...inak je ich dosť ťažké odfotiť, skrývajú si tvár, mnoho z nich je zahalených...a po istom čase, to už som ani neskúšal a radšej nasával atmosféru Lhasy...
...a moja srdcovka...tie mlynčeky v pohybe sú famózne...
...na trhu v okolí Jokhang, pútny okruh Barkhor...
...tibeťanka...
...ďalší symbol Tibetu...vlajočky...
...a toto špatí celý dojem z Tibetu...
...na rohoch veľkých ulíc...hneď som sa cítil bezpečnejšie... :o(
...jedna fajnovka, hygiena predaja mäsa...je to o dosť horšie, ako v samotnej Číne...
...v kláštore Sera, mních nastavuje svoju "rýchlovarnú konvicu"... :o)
...v kláštore Sera, prebiehajú poobede diskusie mníchov, je to pecka...odporúčam, môže sa tam kľudne fotiť a je to veľmi zaujímavé...sú dosť teatrálne a hlučné...
...na záver nočná Potala...
...dojmy rôzne, aj som bol rád, že sme z Lhasy odišli smerom do základného tábora pod Mt. Everest...ale to už je iný blog...
miesto činu: Tibet - Lhasa
caridos
Čoho sa tí číňania vlastne boja?? Tých dedkov, babky s modlitebnými mlynčekmi??...pomaly tam nevidno, mladého tibeťana...
Svoju okupáciu Tibetu oslavujú, ako kultúrnu revolúciu, čo v preklade znamená...že išlo o jednoznačnú kultúrnu genocídu tohoto národa...ale to tým červeným mozgom asi nikdy nedôjde...
V súčasnosti je Tibet defacto vojnová zóna, na každom rohu ulice, sú ozbrojené hliadky, ktorých je neporovnateľne viac v tibetskej štvrti Lhasy, ako v samotnej čínskej štvrti, ktorá defacto nestojí ani za zmienku resp. návštevu...
Prvý bod dokumentu, ktorý som musel podpísať, aby som dostal povolenie na vstup do Tibetu znel...
1. Diplomati, novinári, tibetskí imigranti a ľudia z organizácie Tibet-Free, ľudia blízki tejto organizácii alebo iní aktivisti nemajú možnosť dostať povolenie na vstup do Tibetu.
2. Zaväzujem sa, že nebudem ničiť kultúrne dedičstvo Tibetu a nebudem FOTIŤ V ZAKÁZANÝCH ZÓNACH ako sú kláštory, fotiť vojakov etc.
(čista grcka, už len zahraničný turista bude ničiť niečo na čo sa ide so záujmom pozrieť a to, že čínska vláda v rámci genocídy, zničila niekoľko tisíc kláštorov v Tibete...to je im, asi u riti...)
3. Ďalej som sa musel zaviazať, ze budem rešpektovať všetky lokálne pravidlá a regulácie. V prípade, že opustím Lhasu, sa musím hlásiť na daných checkpointoch u polícii.
4. Samozrejme, že ak niečo poruším preberám na seba plnú zodpovednosť a bla bla bla...
5. V prípade živelnej pohromy, vojny alebo iného konfliktu nemám nárok na kompenzáciu nákladov zo strany cestovnej kancelárie a musím súhlasiť so zmenou itineráru cesty pre moju bezpečnosť...
ešte tam boli zo dva body, ktoré sa venovali, ubytovaniu a stravovaniu, ale tie už neboli podstatné...
...dosť grcka, čo poviete? Ja som mal inak v pláne v každom z kláštorov zapáliť požiar, plieniť a vyhubiť tibetský národ...ale týmto podpisom som sa odpísal...do riti...
...čo už...
...a tak som sa do toho Tibetu predsa len vybral spolu s Tomášom, za nekonečných diskusií, čo je všetko za tým, prečo číňania chcú "strechu sveta" za každú cenu a vlastne, že sa im to podarí...nekonečné debaty o Dalajlámovi, kde je Panchen Lama, či ešte žije, či už mu vymleli mozog...a tak...
...pohľad na neznáme končiare náhornej plošiny boli fascinujúce...Lonely Planet tiež písal, že ak letíte počas dňa, že to stojí za to...v lietadle číňan ma v pohode pustil k oknu, keď videl, že som úplne mimo z tejto scenérie a nechal ma sedieť pri okne až do Lhasy...
...letisko Lhasa je vzdialené asi 70km od mesta...
...naš permit, prvá strana, po celý čas ich mal pri sebe náš sprievodca a nepustil ho z rúk a ani na konci tripu nám ich nedal, tvrdil, že je to majetok Číny...aspoň, že som ten permit videl...v Lonely Planet sa totiž píše, že ich videlo málo ľudí, resp. že permit vôbec neuvidíte...tak neviem...
...druhá strana...
...cestou do Lhasy 3600 mnm...
...vstup do Lhasy vám vyrazí dych...koľko humusu a grciek stojí za tým oslavným 50 výročím...
(1959-2009)
...fotografie Lhasy budú len z tibetskej štvrte...
...typické domy, takmer všetko na jedno kopyto, preto stačí jedna ilustračná fotografia...
...pred "kostolom" Jokhang...tibeťania si úplne ľahnú na zem...
...pohľad na Lhasu zo strechy Jokhang...Palác Potala v diaľke...
...strecha...
...symbol Tibetu...Palác Potala...
...pohľad z Paláca Potala...
...okolie Paláca Potala, je lemované modlitebnými "mlynmi", ktoré sú v neustálom pohybe, tibeťania ich neustále roztáčajú...chodia dookola Potaly v smere hodinových ručičiek...aj ja som si dal pár kolečok okolo paláca...
...tibeťan...inak je ich dosť ťažké odfotiť, skrývajú si tvár, mnoho z nich je zahalených...a po istom čase, to už som ani neskúšal a radšej nasával atmosféru Lhasy...
...a moja srdcovka...tie mlynčeky v pohybe sú famózne...
...na trhu v okolí Jokhang, pútny okruh Barkhor...
...tibeťanka...
...ďalší symbol Tibetu...vlajočky...
...a toto špatí celý dojem z Tibetu...
...na rohoch veľkých ulíc...hneď som sa cítil bezpečnejšie... :o(
...jedna fajnovka, hygiena predaja mäsa...je to o dosť horšie, ako v samotnej Číne...
...v kláštore Sera, mních nastavuje svoju "rýchlovarnú konvicu"... :o)
...v kláštore Sera, prebiehajú poobede diskusie mníchov, je to pecka...odporúčam, môže sa tam kľudne fotiť a je to veľmi zaujímavé...sú dosť teatrálne a hlučné...
...na záver nočná Potala...
...dojmy rôzne, aj som bol rád, že sme z Lhasy odišli smerom do základného tábora pod Mt. Everest...ale to už je iný blog...
miesto činu: Tibet - Lhasa
caridos
Pridaj komentár
