| Niečo o mne:
|
Prvý foťák som držal v ruke v roku 2005 - malý kompakt Sony. Fotky robil vskutku otrasné, ale nejako sa mi to cvakanie zapáčilo. Po tom ako sa podarilo bratovi tento foťák stratiť, kúpil som si ďalší kompakt - Nikona, na ktorého nemôžem povedať jedno krivé slovo. Práve pri ňom ma fotenie chytilo ešte viac a vedel som, že chcel pokračovať vo vývoji:) Nasledovala kúpa ultrazoomu Canon SX1. No a keďže už mi ani ten po čase nestačil, zaobstaral som si zrkadlovku, ktorú už tak skoro vymienať nemienim:), zato so zlepšovaním sa pokročiť určite chcem. Budem vďačný za všetky vaše rady...
Technika:
Canon EOS 50D
Canon 70-200 4L USM
Tokina 12-24 f/4 |
RSS
Ale najskôr z toho pozitívneho konca. Je vtom dosť veľa práce, ktorá bola technicky dobre zvládnutá. Klobúk dole.
To, čo sa mne ale až tak nepáči je fakt, že tie farby sú už až príliš živé, ako keby to boli kulisy k ´poloanimovanému´ filmu. Je to otázka individuálneho vkusu a vidím, že sa to mnohým páči, ale pre mňa je to už príliš ´cukríkové´. Akoby na polceste. Ja mám radšej buď prirodzené farby, alebo keď zásah postprocesom, tak poriadna štylizácia (s nejakým konkrétnym zámerom, nie samoúčelne).
Druhá vec je už iba taká pocitová - mám dojem, že je to kvôli širokáču; tie autá vpravo dole majú v tomto formáte takú neprirodzenú perspektívu. Ak sa fotí ultraširokáčom, tak roztiahnutie línií k okrajom je akési prirodzené, ale pri štvorcovom formáte je to akési čudné.
to si asi cez stativ robil, vsak?
posuval si to o nejake konkretne uhly? alebo len priblizne od oka? :) dakujem
Ta TOKINA to na 12tke nevedela zobrat cele? Musel si to skladat zo 4x snimkov na vysku? Mam tu TOKINU na Nikone a mam pocit ze by sa to do nej vmestilo na 1x zaber. Ci ... ?