fajn foto, len tá biela sukňa mi na tom snehu nesedí, je dosť dominantná a pritom splýva s pozadím, niečo tmavšie/kontrastnejšie by sa hodilo

pekne

Foto v pohode, ale preco tak biedny exif ?

drobnôstku bych ešte skúsil....jemne utlmiť ten sneh na konári tamek vľavo...akoby taký svietivý konárik čo zľava do obrázka vchádza...nech je tam,ale žeby kúsek menej svietil.

ej veru, stárneme, to dievčatko poriadne vyrástlo ...

a kam že si ju mamka vyhnala ? azda ženícha hľadať

veru teplo, srdiečko ma hreje...

Teplo, teplo,nevidíš to slniečko za chrbtom?

Pěkné, jako vždy

...a čo Ti šije, hlupák starý
Veľmi pekný portrét

dobré svetlo

mirka, a ako to dopadne...? zachráni sa sama alebo mám prísť ja /som Mrázik...totiž to.../?

krása

uzasne

áno, viem, že chlapček, ale je krásny a pripomenul mi dievčatko, mňa, keď dievčatko som bola a každý ma chlapčekom volal, keď mi dlhé vlásky ostrihali a ostali asi tak, ako on ich má

no zaujímavé ; a zaujímavé by bolo vedieť, koľkí to vnímali ako dieťa, koľkí ako chlapca a koľkí ako dievča; no teraz mi vadí tá šatka , pohľad je dobrý...budem sa musieť ešte vrátiť... a vďaka

píšeš jeho...dieťaťa...či chlapca,..bo ak je to chlapec, tak to je potom inak, ale s tou šatkou...ani som tou stranou nepomyslel, ...

to neviem, či usmerňovala, keby mala vlhké pery alebo odtlačky kakaa na puse, možno by Ťa presvedčila viac, mne sa páči ten hrnček a nezavadzia mi tam, taký som ako dieťa mala, presne červený s bielymi guľôčkami, opatrne som ho držala, aby som ho nerozbila a to dievčatko mi pripomenulo mňa v jej veku, ten pohľad ... a Dušan, každý má svoj pohľad a svoje pocity pri ňom prežíva, tak aj ja... si predstav napríklad, dostala pohár s mliečkom, kakaom, alebo čajom, je to jej obľúbený pohárik a zrazu niekto od nej pýta, dáš sa mi napiť? Čo urobí dieťa? Nedôverčivo sa pozrie a povie si, je to môj pohárik, môj obľúbený, iba ja z neho pijem, prečo práve z toho pohárika? Deti majú svoje obľúbené predmety, s hračkami dokážu spávať a do MŠ nosiť, ani vyprať nedovolia, všade ju so sebou vláčia... to svet detí je, je iný, my sme z neho už vyrástli... ale iná som nebola, aj keď pohár prasknutý som mala, bol môj obľúbený, hračku mama do kontajnera vyhodila, už sa rozpadávala, šli sme so sestrou a z kontajnera vytiahli a späť domov privliekli , ale to som už iným smerom odbočila...Takže mne sa k tomu hrnčeku zase hodí, ale asi tak byť má, keď názory sa rôznia, získavame prehľad a dôkaz o tom, že fotka nemusí na každého pôsobiť rovnako, možno názov iba moja, bodkovaná by to nasmeroval inam, ale to je zase len môj pocit, autorka mohla celkom iný mať

emócie...?

vidíš, a mne sa k tomu hrnčeku nehodí... moc presvedčivý, nebojácny, ako sa povie, režisér to řídi...asi to fotografka moc usmerňovala...