Krásny záber, na mňa pôsobí po všetkých stránkach viac ako len cvak "vtáčika na konári". Možno by som len máličko zmiernil šum na pozadí, ktorý vidno po rozkliku, ale to nie je podstatné.

Krásny príklad ako dokáže dlhé ohnisko pridať hodnotu aj v krajinárskej fotografii. Vďaka nemu je na malej hĺbke zachytená mnohopočetná krása ladných kriviek slovenských dolín. Svetlo a farebná jednoduchosť tie línie pekne zvýrazňujú, či oddeľujú. Možno by stálo za úvahu zreredukovať kúsok tej menej zaujímavej a jednoliatej nezvlnenej oblohy.

Vďaka za prianie, podobne. Brána je neveľká, ale zato fajnovo vyhrievaná. Núti vstúpiť kolenačky, pekne pomaly a pokorne.

Obrázok ma dostal, hneď na prvý kuk. Hodnú chvíľu mi ale trvalo, kým som si uvedomil jeho odlišnosť od iných, rovnako krásnych záberov. Jeho čaro je ukryté v prekvapivej jednoduchosti kompozície, expozície, farieb, tonality. Na upútanie pozornosti nepotreboval ani podporu svetla zlatej hodinky, ani lajtrúmovú mágiu na dramatizáciu scény. Je to jednoduchý obdĺžnik plný pokoja, optimizmu a pozitívnej energie. Ďakujem.

Jáj, popis si nečítal, obrázok si asi tiež ešte nevidel, o čom si to vlastne doteraz písal ? Skúsim ešte raz - do rubriky “Fotografie na kritiku” som strčil v dobrej viere obrázok a prirodzene som očakával diskusiu o ňom. Pripojil som aj popis, jeho forma a dĺžka je nepodstatná, pozorovateľom iba dokresľuje súvislosti pred stlačením spúšte.
Teba som slušne požiadal o vecný komentár ku fotografii ako takej a ty furt nič. Aspoň sa pokús, uvoľni sa a v kľude napíš, čo sa ti na nej páči/nepáči, kde ubrať/pridať, čo urobiť inak. Nemusíš mať strach, dokážeš to a ver, že to ocením. Bola by to fajn bodka za našou doterajšou jalovou diskusiou.

Vďaka za pozretie a zmysluplné podnety.

Stromy ma vždy dostanú. Fajnové tlmené svetlo, príjemné spracovanie. Možno by som skúsil miernu desaturáciu zelenej. ale farby vidíme každý inak.

Oceňujem jedoduchý motív a príjemné, nenásilné spracovanie.

Stromy môžem v akejkoľvek forme. Tento utrpel riadnu ranu, škoda ho. Možno by som pri zábere ustúpil pár krokov dozadu, aby jeho majestát ešte viac vynikol.

Warwick, som rád, že si si popis prečítal. Ale buď nad vecou, jeho čítanie nie je povinné a nikto ťa z neho skúšať nebude.
Možno ti v zápale lúskania popisu ušlo, že som v okienku “na kritiku” uverejnil hlavne fotografiu. Sústreď sa na ňu a skús napísať niečo zmysluplné, čo by ma na mojej fotopúti mohlo posunúť. Inak by som si mohol začať myslieť, že tvoja snaha pomôcť nie je úprimná.

... mne sa zdá, že kakaová.
Inak fotografia zaujala a potvrdila tvorivého ducha autora.

Vďaka za milú kondolenciu, vystihol si to hneď na prvú. A máš svätú pravdu, písanie je medicína. Siahodlhý popis pri “Pár-Impár” nemal ambíciu neomylne odhaľovať tajomstvá cudzích duší, aj keď s príbehom na obrázku súvisí a čo-to napovedá. Písanie tej úvahy bolo fajn kondičným tréningom mentálnej odolnosti voči nástrahám p(b)lížiacej sa demencie.

Doplním, ak sa občas rozhodnem napísať takýto popis ku fotografii, považujem ho za jej neoddeliteľnú súčasť.

Vďaka.

... a aj zamyslenie sa

...tým správnym gombíkom som nemal na mysli už fotenie, ale to že som môj komentár neklikol ako reakciu na tvoj, ale omylom ako samostatnú neadresnú poznámku...

... môj dlhší príspevok (vyššie či nižšie ?) je reakciou na tvoj komentár, opäť po prvýkrát som netrafil správny gombík. Ešte raz ďakujem.

Srdečná vďaka za pekný fotovinš, rovnako prajem všetko dobré.
Ďakujem aj za koment ku obrázku. Určite by tvoje videnie stálo za pokus, možno by aj priniesol lepšiu verziu. Nedá sa to bohužiaľ plnohodnotne vyskúšať len obyčajným orezom, tým by utrpela už aj tak dosť mizerná technická kvalita detailov.
Pripomenul si však, nielen mne, veledôležitú zásadu - fotografiu tohto typu a jej prípadné verzie by mal autor urobiť už v hlave, ešte pred stlačením spúšte a až v postprocese vybrať to najlepšie. V prípadoch, ako tento, kedy som túto “namáhavú” zásadu amatersky obišiel nám často zostáva už len konštatovanie - mal som to urobiť inak a lepšie. Presne rovnáké podmienky sa už síce nikdy nezopakujú, ale určite bude stáť za to sa tam vrátiť a skúsiť to znovu. Ak človeka baví fotografovanie ako také, tak opätovná práca s rovnakou scénou je výzvou a potešením.

Je pravda, obrázok s takým silným protisvetlom a bez poriadnej kresby v tieňoch nabáda potlačiť farby a využiť zvýraznenie tvarov. Sám mám v tom trochu hokej. U mňa rozhodla emócia, asi aj bez racionálneho základu. Vďaka za zmysluplný koment.

Podľa počtu krížikov by som mal mať s pridanou hodnotou “neba” už jasno, stále sa však ešte len hľadám. ale už som na dobrej ceste.

A čo sa týka fotografie - zdá sa, že práve táto je kdesi na hrane a je vecou postoja každého jedného pozorovateľa kam sa prikloní. Obecne platné uprednostnenie farby pred ČB a vice versa má trochu nejasné okraje, rozhoduje asi emócia. Preferovanie jednej, či druhej verzie je oprávnené, akceptovateľné a asi aj obhájiteľné. V každom prípade vďaka za názor.

Pripájam aj pokus o ČB verziu. Za zastavenie a prípadné komenty vopred ďakujem.