Rezal som to tesne nad strechami, na výšku tu mám týchto záberov niekoľko, práve že bez filtrov a bez úprav mi to pripadá lepšie (Všetky úpravy čo som skúšal rozhasili farebnosť lístia okolo kalvárie, alebo zhovadili oblohu - m,ôže byť aj to, že to jednoducho ešte neviem)
Z BB to nie je ďaleko

Nekontroloval som to vo fotoeditore ale mám pocit, že tam máš dosť prepalov napr. na platniach kolového v Malej zmrzlej. A celé to na mňa pôsobí preexponovane - ale to možno len ja mám zlé oči

Výsledný efekt po tvojom oreze je 1:2, a to sa dá orezať aj zo záberu 3:2 (4:3) a netreba sa trápiť s panorámou. Beriem, že pano vo veľkom je efektná. Tu nemá tú silu, lebo sme obmedzovaní maximálnym rozmerom.

Sú veci, ktoré každý vníma inak: tu mi pripadá prílišný dôraz na popredie, ktoré nie je ničím obzvlášť zaujímavé a to čo je pre mňa interesantné, a to kulisy jednotlivých hrebeňov v pozadí je potlačené. Čo obdivujem je citlivé použitie filtrov a voľba DOF. Celvý dojem 5-6.

Mali tam aj takého, ale na tom ukazovali niečo celkom iné

Práve možno to, že by bol obrázok vlastne ako čb, len s farebným ( zeleným pruhom) by bolo interesantné, také farebne minimalistické. Ale to už len špekulujem. Prajem dobré svetlo!

Ostrá lúka je pri Zvolene, (medzi Budčou a Dobrou Nivou) - motoristickí fanúšikovia ju poznajú ak cieľ pretekov do vrchu, literárni fanúšikovia si ju spájajú s románom Jar Adély Ostrolúckej; ... asociácie bývajú rôzne ...prajem dobré svetlo

z určitého pohľadu je celý záber fádny, ale pre mňa je výrazom kľudu, pokoja a oddychu po určitej možno najdôležitejšej etape práce - prítomnosť človeka v inak prázdnej krajine

Ywa: Hore to pokračuje ďalšími a ďalšími vodopádikmi, niekde to bolo treba ukončiť, tak som sa rozhodol tesne nad tým drevom, ktoré išlo cez vodu a chcel som mať tam aj ten zelený list. Ale samozrejme každý by to riešil podľa svoho cítenia, vkusu a čojaviemčohoešte. Preto aj každý záber je iný.

Čumím na to len na monitore (17´), tlačenica je vždy len tlačenica, ak je dobre urobená má to inú silu.

Ywa: ďakujem za zastavenie a vyjadrenie názoru ( kritika? to je čo?) Prvotným plánom bolo zachytenie tohto najväčšieho prírodzeného jazera v Nízkych Tatrách. Druhé a možno podtstanejšie je momentálne počasie, také typické pre danú oblasť a ročné obdobie: pochmúrne, daždivé, veterné a studené. Svetlo v daný moment bolo rozptýlené a skutočne ide zľava. Tu ma skôr zaujalo usporiadanie prvkov (dvojica kameňov vo vode,svetlozelené kríky na brehu, tmavý pás smrekového lesa a nad tým hrebeň so zvyškami snehu nayvše zahalený v oblakoch). To všetko mi dáva atmosféru zdanlivého pokoja, ktorý sa môže, a v horách sa to často stáva za pár sekúnd zmeniť.
K svetlu: skoré ranné slnko by na tomto zábere bolo spoza chrbta, a večerné je ešte nepríjemnejšie, lebo kým by zašlo za hrebeň bolo by ešte stále dosť silné.
Je to stále o hľadaní pohľadu a vyjadrení myšlienky.
Prajem dobré svetlo!

Názov evokuje chodníček po vrstevnici a ten tam v náznaku je, ale končí tak nikde, čo by až tak nevadilo, ale predný horizont idúci z ľava hora do prava v ľavej tretine záberu splýva s pozadím (farba žuly) toto mi vytvára tú nečitateľnosť. Okrem toho pri tomto osvetlení ( tvrdé vysoké slnko) treba podľa mňa dávať pozor na výraznosť a odlíšiteľnosť jednotlivých ´kulís´ záberu, práve preto aby bol čitateľnejší. Toť môj názor. Prajem dobré svetlo!

Ďakujem za zastavenie. Niekedy fakt uvažujem na ´vkusom´ väčšiny. Beriem to tak, že som asi vadný, že môj pohľad na svet je iný, je divný. ALe to je môj púroblém. Prestal som to brať smrteľne vážne a teraz sa tým viac menej bavím. Niečo pridám, niečo okomentujem a potom sa nestíham čudovať nad reakciami, či prestávam, sa čudovať nad nezáujmom. Nepatrím k žiadnej skupine, či klike a tak mi nikto po polnoci, či pred ňou nedá body a ani sa nikto nepristaví. Musím sa ešte veľa učiť o technike, aby sa ten ´pohľad´ na svet priblížil tomu, čo chcem.

Sú prípady v prírode, ktoré určujú vodorovnosť - v prvom rade voda: ale len v prípade, že sa stretá s pevninou a my sa na to pozeráme kolmo, morská hladina v diaľke tiež je ´vodorovná´ hoci tu múžeme pozorovať zakrivenie zeme ( vo vzdialenosti viac ako 5,5 km to už vidieť) potom to sú niektoré typy mrakov (círy) ktoré sa tvoria len v presne špecifokovanej hladine vzduchu a tiež vytvárajú vodorovnú hladinu. Pri architekjtúre sa bežne počíta, že zvislé línie sú vodítkom, ale je tio problém so skresľovaním objektívu ak jeho os nejde kolmo na zvuisklú líniu (veža v Pise je osobitný prípad). Záber: sú zábery, ktoré padajú aj keď nepadajú a nepadajú aj keď padajú - vyber si! Prajem dobré svetlo!

Ďakujem všetkým za zastavenie a komenty.

Mne sa práve toto, ten opar, na tom páči. Taký náznak tajomna (?).

Na tejto vode sa učím ako fotiť vodu, nájsť ten kompromis medzi tými, čo chcú vodu zamatovejšiu a medzi tými ( to ako ja), čo vedia, že voda je živel!

Neviem v tom objaviť dôvod vzniku tohto záberu a jeho širšie posolstvo, prípadne estetično, nový pohľad na vec atp. atp. Ale to je zrejme môj problém.

Uniká mi pointa. O čom to chce byť? Ak to má byť o oblohe, tak je málo prekreslená, ake to chce byť o líniách hôr, tak sú chudobné, ak to má byť o stromoch, tak sú tmavé, ak to má byť o tráve, tak má málo svetla = (IMHO)kompozičný chaos.

´Vysoko aktuálna´, normálne ma navnadila ísť niekde sa trocha šuchnúť na ľadovec.
Odpoveď na Slavmirovu otázku: ja už v svojich TourLitoch ničím druhé vnútorné papučky a skelet po skoro 20 rokoch stále fajn (nejaké drobné opravy - nity nahradené šrúbkami a odídené pružinky).