bál som sa vyskočiť, aby som do nich hlavou nevrazil...

prestupoval som na mieste už hodnú chvílu a potom to prišlo... ako blesk z jasného neba...tvoje majstrovské poznámky, ó veľký guru, ma osvietili...a zrazu som videl všetko jasne a presne ako píšeš...až na maličkosť...hroch je vľavo a krokodíl vpravo...

neskutočne to vieš s týmito malými potvorami a veľkým foťákom...

na čajočky dnes už chleba nestačí...čo ja teda viem...ale treba skúšať...

paráda

nádhera...a o kolkej si sa vlado štveral z postele, ak to nie je tajomstvo...?

krásny pohľad... takto som tento meander váhu ešte nevidel...

nevšedné spracovanie...ako z rubensových obrazov...

vrelá vďaka za výživný a vyčerpávajúci komentár...dal si mi obrovské chrobáky do hlavy...mám čo robiť, aby som vôbec vykročil zo štartu...vidím, že je to na mnoho a mnoho dalších ciest do afriky, budem sa snažiť ako najviac viem...začnem tým, že budem vstávať o 3 hod ráno, aby som na afrických kopcoch stíhal svitanie, pridám samozrejme skaly, front za oslobodenie nigérie aj s ich zahraničnými bunkami, nebudem sa vyhýbať lesnej zveri, sám sa ňou asi stanem...uff, toto mi dalo zabrať...neviem, či mám ešte na viac...

veľmi milé a živé

ten čo mám ja, niečo nad tisícku...

tiché sú tak do polnoci...kým sa zvieratká rozkukávajú...a potom to začína...revy, škreky, vresky, skákanie, behanie, bzučanie, všetko čo ťa napadne...ale vtedy je už lepšie dať si na seba minimálne skafander...

na fuji nedám dopustiť, už sa bez neho takmer nepohnem... dikes

stano, nedaj sa zmiasť...nie všetko je tak ako to vyzerá...

neviem, či z toho kuká fotka dňa...ale zápal močových ciest určite...

v starom 20 ročnom landcruiseri, pre 10 ľudí, zdnuká čerstvo pomaľovanom obrázkami slonov a žiráf... a boli na to nesmierne hrdí...ale, došli sme všade...

lidé sou rúzní a rúzné koníčky maj...asi aj prah bolesti...

mierne si podexponoval, v tieňoch nemáš kresbu, ale farebne a svetelne výborné

zaujímavá, invenčná farebná harmónia

ako už len ty myslíš...i tak še da i tak še da...