ked je čo, je radosť malovať... vdaka ti

tútok som náhodou našol na jednom klúči, kt. som takmer vymazal...vdaka vlado.

v NP addo, limpopo a serengeti som sprievodcu nemal ani ja... mali sme požičané auto a jediné, čo sme museli: hlásiť sa na obed na kontrolnom stanovisku s tihnúť večer o 17 bránu. Pravdou je, že v prvých dvoch parkoch som za 5 dní videl jedného slona a pár zebier, inak len prach na obzore po miznúcich zveroch...serengeti bola pohoda aj pre úplných amatérov...
ngorongoro som celé prešiel so sprievodcom, myslím, že tam sa inak ani nedá a videl som všetko čo som chcel a ešte daleko viac...to isté v lake manyara...a tam som si skoro istý, že by som bez sprievodcu ani len netušil kde mám tie niektoré obludy hladať...i tak še da, i tak še da...

vdaka ti

od znalca sa to dobre číta...vdaka ti.

klasický setový Nikkor 18-105 VR DX.

gazela, to je niečo ako koza...ostáva po nej krásny, jemne posekaný trávniček...

ak si myslíš, že mne sa to podarí vždy, tak si na veľkom omyle...trpezlivosť...

ako obrazy od v.morstada...krásne

super

páni a dámi, potešil ma váš záujem a spolupráca na dalšom veľkom zápise do análov fotografie...

každý den asi 10x...

a vari ich nevidíš...? jeden väčší predsa pod väčším stromom a druhý menší pod menším stromom a najmenší pod najmenším stromom...

aby si teda aspon čiastočne rozumela situácii: v NP je všetko naplánované, v niektorých som si dokonca myslel, že zvery boli na baterky...všetci /ochrancovia, rangeri, sprievodcovia/ presne vedia kde ležia levy, kde žerie leopard, kde rodí pakôn, kde čúra anglická turistka...ale sú NP, kde aspon vytvárajú ilúziu divočiny...híkajú a kričia so strachom v očiach ked z kríkov vybehne slon...tvária sa vydesene, ked sa vedla auta vynorí hroch...a opakujú aké je to strašne všetko nebezpečné...a ako náš život záleží výlučne od ich rozhodnutí, ako nás chránia a ako by sme si to mali vážiť a...nereptať pri platení...

neviem či sa to úplne hodí do tejto civilizáciou presnorenej krajiny...kde všetci vedia o všetkom...a najbarbarskejšie pôsobíme my...

masajky sú ako gazely...krásne postavy...tváre neidentifikovateľné, všetky boli natreté voľákou červenou hlinou, vyzerali rovnako, exoticky...jednej som navrhol, že by mi mohla robiť v záhrade...do minúty bola zbalená aj s 5 sestrami a 12 sesternicami...a bol veľký problém presvedčiť ich, že ich berem až nabudúce...

neviem, či domáci boli úplne živí...pripadali mi ako v tranze, neprítomné pohľady...samozrejme až do chvíle prvého zašušťania dolárikmi...to zázračne ožili, počet obyvateľov dediny vzrástol do minúty geometrickým radom a hned boli ochotní holými rukami zabíjať levov...

no a kúsok za rohom je obecný úrad, kostol a krčma...

ja som prastará škola...ja siete poznám len mafiánske a rybárske...a ked vidím otvorený épl hned ma napadne ephoto alebo chudák snehulienka otrávená jablkom...

ešte aj pri bicích otvorené e-photo...koncert nekoncert, lajkovať treba...