ďakujem, som rád :o) ale ako si sama nedávno reagovala - práve neistota do toho vnáša tú kvapku napätia :o)

ako zrod nového života, narodenie malého batôžka, ktorý vnesie do života človeka nevídané svetlo, iné, prežiari postupne všetky tmavšie miesta v každodennom bytí a pri každom pohľade naň, človek načerpá znova novú energiu...krásne farbičky, ako chutná zeleninová polievka :o)

:o)

dopredu neviem povedať, či budú pokračovať :o)

no vidím...bez toho, aby som vedel, komu pod fotku napíšem :o)

okná duší :o)
jedna zastrená, aj keď svetlá, veselá, dobrosrdečná, iné odostrená, no tmavá, smutná, ďalšia ešte nie poodhalená celá, niekde v začiatku spoznávania...
a tie odrazy ako fragmenty iných duší, pozostatky tých, čo sme už stretli, no nejak sa do nich priamo už nepozeráme, nestretávame sa s nimi, možno odišli či sa len zavreli pred nami, no zanechali svoj jas v našej duši, oranžovej, hrejivej, otvorenej svetu, slnku, životu :o) lahodná pozeračka

tých pár slov bolo viac ako celý článok...lebo boli úprimné :o)

je pre mňa dôležité aj to ,koho foto hodnotím,pretože potom viem ,či ten obrázok len tak ´cvakol´,alebo či mám za tým hľadať hlbší zmysel - tak ako je to u teba.
asi je to amaterizmus,ale ja snažím aspoň pri niektorých foto aj popísať ako vznikli - robím to preto lebo aj mne pomôže ,keď to pod cudzím záberom nájdem napísané ,želám Ti dobré svetlo a dobré nápady

uff, na toto sa ťažko reaguje :o) ďakujem...
ak myslíš dušu, tak tú mali od začiatku :o) stačilo len trochu ťuknúť do dverí, aby sa otvorili a pustili ju von...

pohľad na život - občas nereálny, deformovaný či neidentifikovateľný, inokedy priamy, kontrastný, až pokým nepríde nejaký zlom a zrazu sa línia preruší či posunie tak, že nenadväzuje na predošlosť :o) zaujímavé, invenčné

Ahoj ,keby som bol vedel,že si to ty,a ako táto fotka vznikla - určite by som bol lepšie hodnotil :-)
Práve že sa mi to zdalo voľajako divne pokrútené a ono to bol zámer :-)
Teraz sa už na to inak pozerám ...

Škoda odseknutého okna.

skôr mi to pripomína príbeh úžasného citu, toho najvzácnejšieho...
keď sa v obyčajnosti zrazu objaví malý plamienok, ktorý akoby zafúkaním vetra rozhorí každú žilku v tele, pohltí vnútro a vnesie do nášho života či všedných dní svetlo, teplo, radosť, energiu...a každou chvíľou rastie ďalej bez možnosti ho nejak regulovať, pretože je nezávislý od rozumu...fakt páčivé :o)

Velmi pôsobivé ,,,

zvyk je železná košeľa a ja dávam prednosť ľahkým, vzdušným, pekným...;o)
tie moje hatlaniny sú len náhodné myšlienky ucelené do niečoho iného než všednej vety :o)
trpezlivosť ruže prináša - staré klišé, no veľa vecí je ako kvietok, o ktoré sa treba starať so zhovievavosťou, inak zvädnú, uschnú, umrú...:o)
teším sa na ďalšie tvorivé nápady :o)

óóó, ďakujem :o) sa budem červenať...;o)
chvíľa je relatívna, ja som trpezlivý záhradník :o)
ale aspoň konečne viem, aký to má oficiálny názov :o)

ako myšlienkové lievikové tornáda vo farebnom živote na zemi každého z nás :o)

...veľmi podobný štýl som nedávno videl...páčia sa mi podobné impresie

farebný listový dážď :o)

Zaujímavé :)