| môjweb: | vytvorte si web |
| web: | Stránku ešte nemám |
O mne
| Niečo o mne: | |
|---|---|
| Motto: | |
| Ponúkam služby: | |
| Zameriavam sa na: |
Osobné údaje
| Meno: | Martin |
|---|---|
| Priezvisko: | Matiaško |
| Mesto: | Malá Čausa |
| Domovská krajina: | Slovenská republika |
| Fotografická odbornosť: | Začiatočník |
| Členom ePhota od: | 07. 07. 2009 |
| Posledná aktivita: | 2014-01-19 14:07:05 |
| Status: | offline |
Kontakt
|
Kontaktné údaje nie sú dostupné alebo sú viditeľné iba pre priateľov |
Fototechnika
| Moje fotoaparáty: | žiadne fotoaparáty |
|---|---|
| Moje objektívy: | žiadne objektívy |
| Príslušenstvo: |


RSS
...mne je v podstate jedno, kde to bolo nafotené, pozadie nafotenia snímku ma nezaujíma....samotný výsledok je dôležitý....v tomto prípade sa mi veľmi nevidí tk, no moment je dobrý...
...to je ale iba môj pohľad laika:)...
V Nemecku žije voľne len v Bavorskom lese, kde bol po predchádzajúcom vyhynutí nanovo vysadený rysmi pochádzajúcimi zo Slovenska, akurát Bavorský les nie je zvernica, ale prírodná rezervácia s bezzásahovým režimom.
Preto som zvedavý na popis autora.
TK se mi moc líbí
Tiež sa mi zdá, že tam vidím nejaké pozostatky silnej retuše (ale možno sa mýlim...)
:-))))))) Da sa to prezit aj bez metála zo sprintu, stalo sa mi to...
Vysla mi raz takato mater s takými mladými z lesa kolmo na lesnu cestu cca 10m odo mna... Za sera, skoro za tmy... Nevedel som co to bude a podla priblizujuceho sa ramusu myslel na jelena a len sa zatajil do vysokej travy na kraji cesty a ticho cakal. Na velke nestastie, nie sam, ale na krku s mestskou osobkou co si chcela vychutnat zblizka caro prirody a vidiet nejake milé zvieratko :-))))) Na moj pokyn si cupla za mna.
Ked vyslo toto strasidlo s mladými, rozplynuli sa vsetky poeticke predstavy o lese, čare prírody a milých zvieratkách... a bolo to moje posledné odovzdané čakanie zvieraťa valiaceho sa z tmy skoro na mňa :-) Aha... že ako to skončilo? Bachyńa vyšla teda na cestu pred nami a otočila sa smerom do prava od nás a pustila sa pokojne pomaly dalej ako po promenáde. Tie klbká veselo cupitali za ňou... (pofukoval vetrík k nám a ona nás nezacítila, na také veci ako smer vetra si dávam pozor). V tej chvíli zostali za nimi tiež dve klbka, ludske a nie tak vesele, skor sklucene čo sa len pomaly z toho zážitku rozmotávali :-) Nakoniec zostalo po tom iba veselé a romantické spomínanie.
A dodávam ako tip jeden realny faktický dosledok tohto zazitku: Tato osobka odvtedy ak sa aj nahodou dostane do lesa, napr. na huby, nosi si kovovu lyzicku s malym plechovým hrncekom (na maliny ci lesne jahody aj ked nerastu) a celý cas nou veselo vyklopkava. Ved co keby ju nahodou zas dáke dive zviera zabudlo vcas zaregistrovat? Mozno tip aj pre teba na menej stresu a obáv z pobytu v prírode? Funguje to absolutne spolahlivo :-)))