O mne
| Niečo o mne: | K vôni vývojky som prvýkrát pričuchol v roku 1985 v Stredisku vrcholového športu v Lučenci. S foťáčikom Smena 8M som sa snažil zachytávať kolegov parašutistov pri pristávaní, výskoku z lietadla, ba dokonca aj počas voľného pádu. Zväčšovák a červené svetlo sa stali mojimi priateľmi. S prechodom na farebný film som sa pre zmenu stal priateľom fotolabov. V roku 2001 som digitalizoval a po mnohých výmenách fototechniky som zakotvil pri digitálnych zrkadlovkách Nikon. Paradoxne táto zmena znamenala postupný návrat k čiernobielej fotografii a filmu. Najskôr to boli „len“ čiernobiele street fotografie, pribudlo karate, krajinky a infračervená fotografia. Dnes som takmer výlučne čiernobiely. Pri čiernobielej fotke si nerobím ťažkúhlavu z vyváženia bielej, farebných profilov pri tlači a viac si vychutnávam samotné fotografovanie. Čiernobiela fotografia ma oslobodzuje. Žánre, ktoré fotím, korešpondujú s mojimi záľubami – karate, lyžovanie, potápanie,(vysokohorská) turistika, cestovanie. |
|---|---|
| Motto: | Motto? Foto! |
| Ponúkam služby: |
fotenie v ateliéri fotenie v exteriéri fotenie svadieb a akcií reklamná fotografia portréty |
| Zameriavam sa na: | Digitálna čiernobiela fotografia, Krajina / Cestovanie, Portréty / Ľudia, Street fotografia, Šport / Akcia, Tradičná čiernobiela fotografia, Reportážna a dokumentárna fotografia, |
Osobné údaje
| Meno: | Marcel |
|---|---|
| Priezvisko: | Rebro |
| Mesto: | Račišdorf |
| Domovská krajina: | Slovenská republika |
| Fotografická odbornosť: | Začiatočník |
| Členom ePhota od: | 07. 01. 2007 |
| Posledná aktivita: | 2024-05-29 07:17:02 |
| Status: | offline |
Kontakt
| @ | E-mail: | marcel@rebro.sk |
|---|---|---|
| marcel.rebro | Skype účet: | marcel.rebro |
| https://www.facebook.com/marcel.rebro | Facebook: | https://www.facebook.com/marcel.rebro |
| Web stránka: | http://www.rebro.sk | |
Fototechnika
| Moje fotoaparáty: | žiadne fotoaparáty |
|---|---|
| Moje objektívy: | žiadne objektívy |
| Príslušenstvo: |
RSS
Ale nie raz sa stalo, že aj pri bunkai rana trochu "ušla" a kolega z teamu šiel k zemi ...
PS : kto si hraje, nezlobí
V kazdej krajine sa snazim zvladnut aspon zakladne frazy v lokalnom jazyku. Chodim do lokalnych barov a krciem kam nechodia turisti. Jem s domacimi, pijem s domacimi. Niekdy je mi z toho zle, ale to sa da rozdychat.
Nebavim sa o nabozenstve a o politike - ak oni nechcu. Neobtazujem ich zeny. Vzdy akceptujem ich zvyky, pravidla. Ak sa chcu modlit, modlim sa nimi. Ak chcu tancovat, tancujem. Nenosim modne handry a nestriedam oblecenie. V jednych nohaviciach a dvoch koseliach vydrzim aj dva / tri tyzdne.
Ak na danom mieste uz bol niekto zo znamych predo mnou, beriem overene kontakty a
pouzijem. Cestujem za polovicu, niekdy za tretinu toho co to vychadza cez cestovku. Je to fakt lahke. Len sa netreba bat a komunikovat.
Druhy krat som sa tam vratil v oktobri s podvodnickym kolegom tuto z ePhota (IceDive1) v oktobri za ucelom potapania na Nusa Penida. Standardne chodime na jesen do Dahabu, ale tento rok tam revoluciiovali, tak sme sli na Bali ...
No a popri tom si fotim. Financne narocne to je. A mozne to je tiez. Je len potrebne najst vhodnu synergiu medzi pracou a zabavou.
PS : rekreujem sa doma na zahrade / pri kozube , nie na cestach