Trinástka nie je nešťastím

Hovorí sa, že trinástka je zakliate číslo a všetko čo sa s ňou spája prináša zlo a problémy. Naše trináste stretnutie tento predsudok jednoznačne vyvrátilo. Útulný podnik, ktorý sa stal naším pravidelným miestom stretiek nás po dlhšej odmlke opäť prijal o svojich útrob. Vonku mrzlo, teplota sa pocitovo blížila k bodu, kedy ustáva život na planéte, vnútri fičali všetky ohrievacie telesá na plný výkon a tak piatkový večer sľuboval príjemné chvíle strávené v rodine nadšencov fotografie a všetkého okolo nej.

Po osemnástej hodine, keď ma nehostinne vypľula 96-tka do treskúceho mrazu, som s pomaly tuhnúcimi zreničkami uháňal do Caribicu. Teplo, decentné osvetlenie a klubovky plné kolegov urobili svoje. Krátke uvítanie, stisky rúk na chvíľu prerušili pulzujúcu debatu. Postupne sa začali zjavovať známe tváre, medzi nimi i nováčikovia našej bratislavskej vetvy. Keď som zapátral v hlave, koľkí svoju účasť vo fóre na e-phote ospravedlnili inými povinnosťami, dospel som záveru, že aj keď sa nás zišlo približne toľko isto ako po iné mesiace, že sa utešene rozrastáme. Najvyťaženejšou osobou v týchto chvíľach bol Karol Srnec z e-phota, ktorý mal čo robiť, aby zodpovedal všetky otázky súvisiace s novým portálom. Okrem prejavov chvály a uznania k spusteniu portálu, padali i konkrétne výhrady a hlavne návrhy čo ešte doladiť, vylepšiť a doplniť. Dúfam, že mal so sebou diktafón, toľko riešení a pripomienok, by som si nebol schopný zapamätať. Po tom, ako sa Peťo, alias Leto pozrel za chrbát, na uplynulý rok od prvého stretnutia, na všetky dôležité momenty a akcie, z ktorých spomeniem hádam účasťou neprekonateľnú prednášku o street fotografii v réžii Onehalfa, Leta a E-phota, alebo stretnutie Open Air, z ktorého si niekto priniesol hríby, iný otlaky a ďalší obidvoje aj s kliešťom ako prémiou, načrtol plány do budúceho roku. Medzitým sa dostavili i ďalší z redakcie e-phota aj s Lacom Biathom, ktorý podporil naše zámery a prisľúbil technickú pomoc, ale i zorganizovanie prezentácie niektorého z výrobcov fotoaparátov alebo techniky. Možnosť tu je, ak sa ju rozhodneme využiť, čaká nás ešte koordinačná a organizačná práca. Tak ako vždy, po troche oficiality, sa spoločnosť začala drobiť na skupinky. V jednej sa preberala technika, v druhej fotky, v inej aj také banality ako zmeškaný spoj, alebo zápcha na D1. Podnik sa medzitým zaplnil, hádam preto, lebo vo vedľajšej miestnosti už preskúšavali svoje hlasy a nástroje hudobníci, pravda, neboli súčasťou našeho stretnutia ... Čašníci so svetielkami na odeve, mali čo robiť, aby všetkých smädných a hladošov obslúžili. Okolo deviatej už niektorí z nás zatrúbili na ústup. Hádam zima, hádam blížiaci sa vianočný čas pripomenuli svoje práva, a tak spoločnosť začala rednúť. Po obligátnej piatej desine chýrnej brnenskej značky som i ja začal pomýšľať na odrazenie od brehu a vyplávanie k domovu. Ľad a kry na hladine, mráz a vietor nad ňou sľubovali, že tých pár kilometrov sa ešte s pani zimou popasujem. Verím, že všetci doplávali v pohode do svojich domovských prístavov spokojní s dnešným večerom, verím, že i tým, ktorí medzi nás zavítali prvýkrát stretko niečo dalo a že o mesiac sa všetci uvidíme opäť.