Medené bane v Kennecotte nechávame za sebou a vydávame sa späť do civilizácie. Čaká nás strastiplných 86 míľ, ale počasie sa výrazne lepší a vyše trojhodinovú cestu tak prerušujeme viacerými fotografickými zastávkami. Je čo fotiť - od zasnežených hôr, cez ľadovcovú rieku Copper River, až po staré železničné mosty. Kvalitne vytrasení konečne prichádzame na Richardson Highway, ktorá spája pobrežné mesto Valdez s vnútrozemím. Je neskorý večer a zapadajúce Slnko zafarbuje okolité hory príjemným mäkkým svetlom. Od jazera Willow Lake fotíme sopečných velikánov Mt. Wrangell a Mt. Sanford. S vrcholom Mt. Sanford je spätá jedna smutná udalosť. V marci 1948 do jeho svahov narazilo lietadlo spoločnosti Northwest Airlines (let 4422) na linke zo Šanghaja do New Yorku, pričom zahynulo všetkých 24 pasažierov a 6 členov posádky. Krátko na to náhla snehová búrka zakryla miesto nehody takým množstvom snehu, že vrak lietadla C-54 Skymaster ostal nenájdený ďalších 50 rokov. Až v roku 1997 našiel miestny obyvateľ zopár jeho úlomkov a v roku 1999 bolo objavené aj samotné miesto nešťastia. Legenda, že lietadlo viezlo z Číny náklad zlata, sa ale nepotvrdila...
Krajina NP Wrangell - St. Elias, 8 hodín večer.
Aljašské scenérie z Kuskulana Bridge.
Impozantný železničný, teraz už cestný most Kuskulana Bridge.
Silný vietor dvíha jemný piesok z koryta rieky Copper River.
Večerný Mt. Sanford (4949 m), miesto nehody C-54 v roku 1948.
Vulkán Mt. Wrangell, vysoký 4317 m.
Ako Slnko zapadá, rýchlo sa ochladzuje. Pohýname sa na juh, smer Valdez. Cesta pomaly stúpa až do sedla Thompson Pass, kde okolo polnoci rozkladáme stan. Počasie je naozaj hnusné - silná hmla, drobné mrholenie a teplota okolo 3°C. Stan si staviame neďaleko snehového poľa. Ráno nie je o nič krajšie, takže nemáme dôvod veľmi sa tu zdržiavať. Rýchlo sa balíme a pokračujeme v ceste do mesta Valdez, ktoré smutne preslávila havária ropného tankeru Exxon Valdez. Pri tejto nehode vytieklo do mora obrovské množstvo ropy a znečistených bolo 2100 km aljašského pobrežia.
Krajina pri Copper River.
Cestou do Valdez.
„Krásne" ráno v Thompson Pass.
Počasie nám stále nepraje, a tak sa po tomto mestečku so 4000 obyvateľmi prechádzame v daždi. Malé centrum, prístav a terminál transaljašského ropovodu na protiľahlom brehu zálivu Valdez Arm - to je asi tak všetko, čo sa tu dá vidieť. Za pozornosť ale stojí miestne múzeum, v ktorom sme sa okrem iného dozvedáme aj o nešťastnej udalosti z 27. marca 1964, kedy Aljašku postihlo ničivé zemetrasenie. Toto 5-minútové (!) zemetrasenie so silou 9.2 stupňa Richterovej stupnice spôsobilo obrovské zosuvy pôdy a doteraz je jedným z najsilnejších zemetrasení v histórii. Vo Valdeze sa pobrežná časť mesta doslova prepadla do mora. 9 metrov vysoké vlny tsunami následne devastovali pobrežné oblasti nielen na Aljaške, ale aj na západnom pobreží Kanady a USA, na Havajských ostrovoch a dokonca aj 5000km vzdialené východné pobrežie Japonska. Mesto Valdez bolo o pár rokov kompletne presťahované na miesto so stabilnejším skalným podložím (pôvodný Valdez ležal na nestabilných naplaveninách ľadovca Valdez Glacier). To, čo ostalo z Old Valdez, bolo spálené a zrovnané so zemou, aby sa tam obyvatelia nevrátili. V súčasnosti už len osamelý hrdzavý vysokozdvižný vozík a zvyšky dreveného móla pripomínajú, že tu kedysi ležalo mesto.
Prístav malých lodí vo Valdeze.
Výletná loď Glacier Spirit, vzadu terminál ropovodu.
Všadeprítomné tabule vyznačujú únikovú cestu v prípade tsunami.
Hrdzavý pamätník na mieste Old Valdez.
Toto tričko dokonale opisuje typické aljašské počasie.
Keďže tričko, ktoré som cvakol v miestnom gift shope, zaraďuje Valdez z hľadiska počasia na rozhranie oblastí „Always shitty" a „Increasingly shitty", rozhodujeme sa, že túto noc chceme stráviť pod pevnou strechou. Predsa len po šiestich nociach v stane potrebujeme urobiť aspoň základnú údržbu seba a svojho oblečenia. Nasledujúci deň sa pokúšame zameniť eurá za doláre, ale tie naše pestrofarebné bankovky v štýle ,,Dostihy a sázky" nikde nechcú. Ako sme neskôr zistili, miestne banky berú maximálne tak kanadské doláre, ale eurá sa dajú meniť asi len v Anchorage. Poobede opúšťame upršaný Valdez a vydávame sa na sever po Richardson Highway, po stopách známeho aljašského ropovodu Trans-Alaska Pipeline.
Tento technický unikát som vždy túžil vidieť naživo. Teraz nastal čas splniť si tento sen. Ako odchádzame z Valdezu, po pravej strane, na opačnom brehu zálivu, stojí rozľahlý Valdez Marine Terminal. Tu končí 800 míľ (1288 km) dlhé potrubie, ktoré sem privádza ropu z najsevernejších oblastí Aljašky - z Prudhoe Bay. 18 obrovských nádrží a viacero priemyselných budov a komínov v lone aljašskej prírody pôsobí naozaj bizarne. Tento ropovod bol vybudovaný v rokoch 1975-1977 po tom, čo v spomínanom zálive Prudhoe Bay boli v roku 1968 nájdené veľké ložiská ropy. Ropovod, ktorý sme si skrátene nazvali „rúra", v podstate kopíruje cestu Richardson Highway. Touto cestou sa vydávame smerom na Paxson, kde máme v pláne odbočiť na západ a pokračovať po Denali Highway. Cestou sa nám otvárajú mnohé výhľady ako na rúru, tak aj na okolitú prírodu. Noc trávime opäť v stane, v kempe neďaleko mesta Paxson. Na druhý deň pokračujeme ďalej na sever, no neodbočujeme hneď na Denali Highway, ale cez Rainbow Mountains prichádzame až do Delta Junction. Skúšame nájsť banku a meniť eurá, avšak bezúspešne.
Valdez Marine Terminal, konečná ropovodu Trans-Alaska Pipeline.
Trans-Alaska Pipeline v oblasti Rainbow Mountains.
Rúra sa šplhá do kopca.
Ropovod v širokom koryte rieky Delta River.
Pri Richardson Highway.
Večer sa vraciame späť na juh, spoločnosť nám robia nízko prelietavajúce Herculesy z neďalekej základne Fort Greely. Mimochodom - okrem toho, že Fort Greely je dôležitým prvkom obrany pred interkontinentálnymi balistickými strelami, tak sa tu nachádza aj Cold Regions Test Center. Testujú sa tu zariadenia v extrémne nízkych teplotách. Zábery z tohto centra sa občas mihnú na Discovery Channel. Celkovo je táto oblasť jedna z najchladnejších na Aljaške. Priemerná januárová teplota tu dosahuje -23°C a ani dni s teplotami okolo -40°C tu nie sú zriedkavosťou. Viackrát sa zastavujeme a fotíme rúru, prírodu, aj rúru v prírode.
Oceľový had uprostred lesov.
Rúra vchádza pod zem a križuje cestu, masívne chladiče ostávajú nad zemou.
Detail ropovodu.
Večer pri rúre.
Zaujímavé atmosférické haló efekty.
Ešte pár detailov ohľadom rúry - má priemer 122cm, ropa v nej prúdi rýchlosťou 6km/h, cesta z Prudhoe Bay do Valdezu jej trvá 9 dní a za ten čas sa ochladí zo 44°C na 16°C. 420 míľ z 800 je kvôli permafrostu uložených na špeciálnych nosníkoch s masívnymi chladičmi a celá konštrukcia je schopná odolať krutým mrazom a silným zemetraseniam. Bohužiaľ, rúra nie je blbuvzdorná... V októbri 2001 ju prestrelil alkoholom posilnený ostrostrelec Daniel Carson Lewis. Výsledok? Takmer 1000 m3 vytečenej ropy a asi 8000 m2 znečistenej pôdy. 670 kubíkov ropy bolo odčerpaných a opätovne vpustených do ropovodu, vrchné vrstvy pôdy boli vyčistené a ropovod po 60 hodinách nanovo spustený. Ostrostrelec Daniel obstál podstatne horšie - 16 rokov basy a účet vyše 17 000 000 USD za opravu a čistiace práce.
Je už neskoro večer, keď prechádzame okolo jazera Summit Lake. V jeho vodách sa zrkadlí hrebeň neďalekého pohoria. Nedá sa odolať, fotíme. Pokračujeme do Paxsonu, kde konečne odbočujeme na Denali Highway. Táto cesta bola kedysi významnou spojnicou medzi národným parkom Denali National Park & Preserve a zvyškom krajiny, avšak po vybudovaní iných ciest sa stala menej významnou. Dnes slúži už len turistom. Nie je vyasfaltovaná, takže naše Aveo po dlhšom čase dostáva opäť zabrať. Je už neskorá noc, keď pri Tangle Lake rozkladáme náš stan.
Veterná vyhliadka na ľadovec Black Rapids Glacier.
Prečerpávacia stanica ropovodu (Pump Station 10), ako päsť na oko v okolitej prírode.
Jazero Summit Lake.
Panoráma Summit Lake.
Ráno pokračujeme ďalej, avšak počasie sa v noci úplne pokazilo, a tak sú moje dojmy z toľko ospevovanej Denali Highway rozpačité. Až poobede sa počasie trochu lepší a konečne sa dá aj fotiť. Na chvíľu sa zastavujeme pri moste cez rieku Susitna River. Večer sa dostávame do mesta Cantwell, cez ktoré sme prechádzali pred 18 dňami. Zbytočne sa nezdržiavame a pokračujeme na juh. Počasie sa, ako inak, znovu kazí. Dlho hľadáme kemp, pretože je piatok večer a nám sa zdá, že celé Anchorage sa na víkend pobralo z mesta. Keď konečne nájdeme vhodný flek a zaplatíme ho, začína silno pršať. Uväznení v aute čakáme, kým dážď ustane. Pršať však neprestáva a keďže je už neskoro, narýchlo staviame stan a večera má podobu dvoch plátkov tvrdého syra. Vytrasení zo 183 hrboľatých kilometrov Denali Highway rýchlo zaspávame.
Pravá divočina.
Most ponad Susitna River.
Masívny Susitna Glacier v aljašskej tundre.
Na Denali Highway.
Neďaleko Cantwellu.
Pridaj komentár
