S Fujifilm GFX100 II a objektívom GF 120/4 R LM OIS WR som sa vybral fotografovať k môjmu obľúbenému Čunovskemu ramenu. Bol krásny slnečný, ale nie horúci deň. Niekoľko dní pred tým pršalo a tak flóra bola svieža, voda ramena mierne stúpla. Mám tam niekoľko obľúbených miest. Dokonca tam fotografujem nielen prírodu, ale aj portréty.
Podmienky vyzerali ideálne, ale kde nič, tu nič. Ani vtáčika, ani chrobáčika, ani kvietok. To odídem s dlhým nosom? Šťastena sa však na mňa usmiala, priamo na cestičke pozdĺž ramena som objavil raka. V prírode som žiadneho nevidel od mojich detských čias, kedy boli bežné vo Vydrici na Železnej studienke.
Rak je indikátorom čistoty vody a prostredia, preto ma toto stretnutie obzvlášť potešilo. Rak riečny (Astacus astacus) je druh kôrovca z čeľade rakovité (Astacidae). Žije v tečúcich vodách a rybníkoch s bahnitým dnom, je výrazným indikátorom čistoty vody. Dožíva sa 7 – 10 rokov a váži 250 až 350 gramov. Dorastá do 10 cm, výnimočne do 20 cm.
Technická výbava
Fujifilm GFX100 II
Spoločnosť FUJIFILM naďalej prekonáva očakávania v oblasti strednoformátových bezzrkadlových fotoaparátov s modelom GFX100 II. Vďaka integrovanému novému výkonnému snímaču s rozlíšením 102 MP a obrazovému procesoru X-Processor 5 tento fotoaparát nielenže predstavuje impozantnú druhú generáciu vlajkovej lode spoločnosti FUJIFILM, ale zároveň sa ukazuje ako elitná a dostupná bezzrkadlová voľba pre fotografov aj filmárov.
Model GFX100 II vylepšuje kľúčovú funkciu všetkých bezzrkadlových fotoaparátov a ponúka obrovský elektronický hľadáčik s rozlíšením 9,44 milióna bodov, živým náhľadom s rýchlosťou 120 snímok za sekundu a rýchlosťou uzávierky 5 snímok za sekundu bez výpadkov. Okrem toho 8-stupňová stabilizácia v tele fotoaparátu pomáha vytvárať ostrejšie snímky tým, že redukuje chvenie fotoaparátu a poskytuje vám výrazne väčšiu kontrolu nad rýchlosťou uzávierky.
Fujinon GF 120/4 R LM OIS WR
Objektív GF 120 mm f/4 Macro R LM OIS WR od spoločnosti FUJIFILM je navrhnutý pre fotografovanie blízkych objektov a je univerzálnym stredným teleobjektívom pre fotoaparáty GFX s bajonetom G. S ohniskovou vzdialenosťou zodpovedajúcou 95 mm, maximálnym zväčšením 1:2 a minimálnou zaostrovacou vzdialenosťou 45 cm je tento objektív vhodný na fotografovanie makro objektov, portrétov a zátiší.
Optická konštrukcia obsahuje tri prvky s mimoriadne nízkou disperziou, ktoré redukujú chromatickú aberáciu a farebné okraje v celom rozsahu clony a zaostrenia, čím zabezpečujú výnimočnú čistotu a vernosť farieb. Zaoblená deväťlamelová clona prispieva k príjemnej a hladkej kvalite bokehu. Predný prvok je vybavený hydrofóbnou fluórovou vrstvou, ktorá odpudzuje vlhkosť.
Fotografovanie
Fotografovať raka zhora, na chodníčku, by nebolo estetické. A ja som ho nechcel chytať a niekam presúvať. Natrafil som však na statočného raka, ktorý keď ma zbadal, sa vztýčil pripravený sa brániť klepetami. V takejto polohe zotrval nehybne pomerne dlha. Mohol som tak bez stresu fotografovať.
Obzvlášť mi prišla vhod výklopná konštrukcia displeja fotoaparátu GFX100 II. Dá sa vyklápať horizontálne i vertikálne. Dotykom umiestnite zaostrovací bod presne tam, kde potrebujete. Fotoaparát som položil až na zem a fotografoval z úrovne zeme. Pri fotografovaní mi pomohla aj IBIS stabilizácia obrazu, ktorou GFX100 II disponuje, kombinovaná s optickou stabilizáciou objektívu. Raka som vyfotografoval z rôznych strán.
Fotografoval som v režime priority clony A, ISO som nastavil vyššie, aby mi vychádzal dostatočne krátky expozičný čas.
Postprocesing
Úpravu fotografií som začal tým, že som ich prehnal programom DXO PureRaw 5. Ten odstránil jemný šum, fotografoval som s ISO 640, pretože som fotografoval v tieni a z ruky. Ďalej vylepšil ostrosť a potlačil chyby objektívu. Pre ďalšie úpravy som mal k dispozícii ten najlepší materiál. Hneď na začiatku som zistil, že najlepšie bude ČB spracovanie, ktoré mi umožní sústrediť sa na tvar raka, štruktúry, svetlo. Pomocou masiek som zosvetlil alebo stmavil lokálne časti záberov.
Vľavo neupravený RAW, vpravo po ČB úprave.
Stále mi na nich niečo chýbalo, niečo čo by korešpondovalo s nevšedným stretnutím s týmto vzácnym tvorom. Napadli mi staré ilustrácie. Oprášil som svoje znalosti Photoshopu, ktoré používam len zriedka. Z počítačového grafika som sa už pred rokmi pretransformoval na 99% fotografa. Ale niečo s Photoshopom ešte zvládam. Použil som fotografický rámik zo svojej zbierky, skombinoval ho s vybranými fotografiami. Doplnil o staré ilustrácie a napokon zatónoval do jemnej sépie.
Vo Photoshope som vytvoril koláže z fotografií, rámčeka a historickej ilustrácie.
A to je koniec príbehu o statočnom rakovi a šťastnom fotografovi, ktorý ani nedúfal v tak nezabudnuteľné stretnutie, naviac zaznamenané fotoaparátom.
Pridaj komentár
