Opäť som videl tú klasickú scénku. Sedím v kaviarni, na gauči vo vzdialenom rohu veselo „klábosí" pätica dievčat. V istej chvíli sa rozhodli urobiť si pár spomienkových fotiek. A tak sa jedna z nich zdvihla a so striebornou „krabičkou" v ruke sa chopila úlohy zaznamenávača okamihu.
Nemalo ma asi prekvapiť, že nájdenie vhodného fotografického postoja pozostávalo z odstúpenia asi 20 centimetrov od hrany stola. Ani to, že hľadanie vhodnej kompozície pozostávalo z nasmerovania fotoaparátu na sediace kamarátky asi tak z výšky krku a teda zo značne neprirodzeného nadhľadu. Keby mala fotografka filmový aparát, nepochybne by vznikol nadhľad z výšky očí, ale našťastie s digitálom sa takto nepohodlne hľadí na displej. Miesto fotografa si vystriedali dve či tri baby, ale tento výjav sa z hľadiska pozorovateľa veľmi nezmenil.
Uf, no, mal som chuť sa zamiešať a poradiť aspoň nejaké to základne fotografické pravidlo („Veď si čupni!"), ale to by asi nebolo veľmi vhodné. Takisto nebudem predsa napomínať okoloidúceho, aby sa „nedlubal" v nose. Ale aj tak ma občas hnevá, keď vidím, že zlepšenie techniky (alebo snaha) o 10% môže zjavne zlepšiť fotografický výsledok o 500%. Hold, nie každý je fotograf a teda nie každý, kto má fotoaparát alebo fotomobil, musí vedieť hoci len fotografické minimum. Ale niekedy ma prekvapí, keď vo veľkej skupinke fotografujúcich sa nie je nikto, kto by čo len dvoma slovami pomohol aktuálnemu držiteľovi fotoaparátu k lepšej fotke.
Je štatistický nezmysel, aby medzi tými stovkami ľudí, čo neustále vidíme vzájomne sa fotografovať, nebol nikto, kto by o tom čo len málo vedel. Ani si nemyslím, že sú fotografi takí nespoločenskí, aby sa zgrupovali iba navzájom a vôbec sa nezamiešavali do spoločnosti. Skôr mám dojem, že ak nie sme za fotoaparátom my, alebo nebodaj fotia nás (hrôza! :) ), tak si fotografické dianie nevšímame. Pritom aj ono „Čupni si!", nasmerované na kamaráta, by neraz stačilo. A ak je čas, dokonca aj nejaká veľmi stručná rada ohľadom ISO, blesku alebo protisvetla.
Netreba to preháňať, nech nevyzeráme ako nafúkanci, čo všetko vedia a aby sme chudáka fotografa nezmiatli. Ale keď nebudeme radiť svojim známym - amatérom, tak si budeme písať tipy dňa iba pre seba a nedostanú sa na verejnosť...