Hore

Autor: Frank Lloyd Wright,

40 úžasných obrázkov architektúry 20. storočia

Svet sa za posledných 120 rokov dosť zmenil. Ak ste nadšencom architektúry 20. storočia, pozrite si fotografické snímky najzaujímavejšich stavieb z tohto obdobia.

Od masívnych budov až po futristicky ladené stavby, tieto fotografie vám poskytnú pohľad z minulosti a trochu nahliadnuť do mysle vtedajších architektov.

Louis Kahn – Knižnica, Phillips Exeter Academy, Exeter, New Hampshire, USA, 1965-71

Hlavné sídlo Johnson Wax, Frank Lloyd Wright

Terminál 5, Eero Saarinen, 1962 | New York

Félix Candela – Kaplnka De La Medalla De La Virgen Milagrosa, Mexico City, 1953

La Baule – „L' bâtiment En Vague“ (budova Wave), letovisko La Baule, Bretónsko, Francúzsko, postavil v 70. rokoch Pierre Doucet. (C) Etienne Gerard

Skutočná pretekárska dráha, postavená na streche továrne Fiat, ktorá bola otvorená v turínskej štvrti Ligotto v roku 1923

Paulo Mendes Da Rocha | Casa No Butantã, vlastný dom architekta. Brazília, Sao Paulo, 1966

Bývalý pavilón Spojených štátov Buckminster Fuller na Expo 67, Montreal, Québec. Foto: Robert Duchesnay

Les Choux De Créteil, Creitel, Francúzsko, postavený v rokoch 1969-74, architekt Gérard Grandval. (C) B.a.c.u./ 2015 Dumitru Rusu

Oklahoma State Capitol Bank – 1962

Bumerang, Kancelárska budova pre Johnson Waxl, 1960, Mijdrecht, Holandsko. Architektúra: Huig Aart Maaskant (H.a. Maaskant). Foto: Ján Versnel

Terasový dom (1965) v Oslo, Nórsko, Anne-Tinne & Mogens Friis

Občianske centrum, Marin County, Frank Lloyd Wright, 1960

Austrálsky pavilón na Expo 1970 v Osake, Japonsko, James Maccormick

Čerpacia stanica, Ogre, Lotyšsko, 1965

Krásna polygonálna zmes tehál a odkrytého betónu: Dieter Oesterlen: Christuskirche, Bochum, Nemecko, 1956–1959

Juan Haro Piñar's Oliva čerpacia stanica, Valencia, 1960

Ulica Szépvölgyi 88.b, Budapešť, postavená v rokoch 1933-1934, Fischer József, Fotograf neznámy

Palác Alvorada (1958)

Aquila čerpacia stanica, Sesto San Giovanni (Mi), Taliansko, 1949. Architekt: Aldo Favini

Tsujiki District, Tokyo - Kenzo Tange, 1963

Dom Arango, John Lautner, Acapulko Mexiko, 1973

Karl Hugo Schmölz - Hauptbahnhof Köln, 1957

Interiér domu Ozenfant od Le Corbusiera

Bauhaus Movement, Nemecko, 1927

Louis Kahn | Indický inštitút manažmentu Ahmedabad | Ahmedabad, India

Česko-slovenské veľvyslanectvo v Londýne, Vytvorili: Jan Bočan, Zdeněk Rothbauer, Jan Šrámek a Karel Štěpánský, 1965-70

Augustín Hernández Navarro - Hernándezov dom, Mexico City, 1973, fotografoval Julius Shulman

Koncertná sieň, Takasaki, Japonsko, 60. roky (Antonin Raymond a L.l. Rado)

Sculptured House, Colorado, USA, rok výstavby: 1963 Architekt: Charles Deaton

Angelo Mangiarotti, Administratívna budova, Snaidero Industrial Complex, Majano Del Friuli, Udine, Taliansko, 1978

Víkendový dom Alberta Freya, Long Island, 1934

Hirošimská detská knižnica, Kenzo Tange, 1951-53

Kostol „Santa Maria Immacolata“ (1966) v Bergame, Taliansko, Pino Pizzigoni

Vladimir Efimovič Tsigal a Belopolskij, Kananin a Khavin – Pamätník Malajskej zeme, Novorossijsk, Rusko, 1982

Betónový ježko od Carla Fingerhutha (1964), Pavilón švajčiarskej armády

Kostol „Heilig Geist“ (1966) v Emmerichu, Nemecko, Dieter Georg Baumewerd

Prístavný dom, Architekt: Aldo Rossi, Miesto/rok: Neapol, Taliansko / 1968-80

Le Corbusier, Zadná fasáda domu Shodhan, Ahmedabad, India 1956

Brazílske veľvyslanectvo v Argentíne (Buenos Aires), postavené v rokoch 1978-89, Olavo Redig De Campos a Oswaldo Cintra De Carvalho


Zdroj: boredpanda

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
seifi
2023-04-14 08:41:08
potlesk architektom ...
 
mllpo
2023-04-14 19:44:29
len drobná oprava. Na streche továrne Lingotto nebola pretekárska, ale testovacia dráha.
autá sa vyrábali postupne od prízemia smerom hore. a na konci výrobnej linky (na streche) sa testovali.

P.S. autorom je architekt Renzo Piano
 
Hakuna Matata
2023-04-15 11:44:28
Našli by sa aj dobré príklady svetovej úrovne na Slovensku (krematórium v BA, Zelená žaba v Tr. Tepliciach, Mohyla na Bradle, budova lanovky na Š. Plese, múzeum/klobúk v B. Bystrici).

Tlieskam aj ja (aj fotografom, aj architektom), najviac asi Austrálčanom na Expo v Osake. A tiež redakcii za naozajstnú inšpiráciu.
 
gytheio
2023-04-15 16:53:22
Prepacte nemozem sa prestat smiat nad niektorymi fotografiami aj stavbami, niektore su naozaj hnusne
 
seifi
2023-04-15 21:16:49
príspevok od: gytheio
Prepacte nemozem sa prestat smiat nad niektorymi fotografiami aj stavbami, niektore su naozaj hnusne
Hnusné ti to príde dnes, predtým to bolo IN. To máš ako s módou, my sme nosili dlhé vlasy, bedrové zvonové nohavice, bokombrady ... ostrihať sa dohola ? Do sa tak strihali basmani. Hore chochol ? to vtedy nosili vo westernoch Apači a Čeroki. Chceš hodnotiť historické stavby z pohľadu dneška čo je pekné a funkčné ? Dnes sa môžeš tak snažiť historickým stavbám porozumieť ... klásť si otázky a nájsť odpovede ... a prečo bolo výsledkom vášho snaženia toto tu ?
 
gytheio
2023-04-15 22:14:02
príspevok od: seifi
Hnusné ti to príde dnes, predtým to bolo IN. To máš ako s módou, my sme nosili dlhé vlasy, bedrové zvonové nohavice, bokombrady ... ostrihať sa dohola ? Do sa tak strihali basmani. Hore chochol ? to vtedy nosili vo westernoch Apači a Čeroki. Chceš hodnotiť historické stavby z pohľadu dneška čo je pekné a funkčné ? Dnes sa môžeš tak snažiť historickým stavbám porozumieť ... klásť si otázky a nájsť odpovede ... a prečo bolo výsledkom vášho snaženia toto tu ?
Nemam nic proti dlhym vlasom, tiez som ich mal dlhe aj zvonaky aj riflove vesty som mal a sem tam vikend na dedinskej zabave mozno som tu jediny komu pride divne, ze sem niekto dal fotografiu ako napr: Betónový ježko od Carla Fingerhutha (1964), Pavilón švajčiarskej armády.. ked v internete sa da najst napr toto:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Expo_64_Wehrhafte_Schweiz.jpg

Ulica Szépvölgyi 88.b, Budapešť, postavená v rokoch 1933-1934, Fischer József, Fotograf neznámy.. na tu dobu ultra moderny dom stavba senzacia, obdivovat to mohli ale nechce sa mi verit, ze sa to vtedy niekomu pacilo a teraz uz duplom nie.
Je tam viacej takych, ale su tam aj pekne stavby.
S domom je to ako s fotografiou, ked nema atmosferu... byvat sa v nom da ale urcite to nie je stavba na obdivovanie.

 
Porubo
2023-04-16 09:33:29
Osobne si myslim ze 20. storocie je storocim upadku, nielen v umeni. Vidno to aj v architekture, aj ked niektore stavby su zaujimave, stale zdaleka nedosahuju estetickych kvalit starsich storoci. Nie je sa comu cudovat, cez toto storocie vznikli vojny, ktore uplne zdevastovastovali celu Europu, a to menovite dve svetove. Zial z tejto rany sa Europa nespamatala. A tak mozeme len v tichosti obdivovat starsie stavby napriklad z obdobia Neoklasicizmu ci Baroka.
Teraz mozeme len spekulovat, kam by si vyvoj uberal ak by nebolo tychto nicivych vojen. A len s lutostou spominat na pamiatky, ktore boli znicene, napriklad historicke centrum Drazdan.
 
Porubo
2023-04-16 09:41:19
príspevok od: seifi
Hnusné ti to príde dnes, predtým to bolo IN. To máš ako s módou, my sme nosili dlhé vlasy, bedrové zvonové nohavice, bokombrady ... ostrihať sa dohola ? Do sa tak strihali basmani. Hore chochol ? to vtedy nosili vo westernoch Apači a Čeroki. Chceš hodnotiť historické stavby z pohľadu dneška čo je pekné a funkčné ? Dnes sa môžeš tak snažiť historickým stavbám porozumieť ... klásť si otázky a nájsť odpovede ... a prečo bolo výsledkom vášho snaženia toto tu ?
Nie je pravda s tym IN. Ak je nieco pekne, tak je to nadcasovo pekne. Ak je nieco otrasne, je to nadcasovo otrasne.
Napriklad, stare pamiatky z Antiky, preco ludia tam hufne chodia? Alebo turizmus do starych katedral? Preco ludia obdivuju ozdobne renesancne brnenia, anticke chramy, stare kostoly dodnes?
Naopak, niektore diela ako napriklad fontana od Marcel Duchamp (pisoar) su hnusne a odporne ako teraz, tak aj pocas svojho vzniku.
To tiez povazujem za kulturny upadok, ze ludia uz nedokazu odlisit odporne, odpad od skutocneho umenia. Sam som bol v palaci, v Hofburgu na predaji tzv. umeleckych diel, viem o com hovorim. A od vtedy ma to uz na predaj moderneho umenia nelaka, radsej si pozriem nejake muzeum.
 
Porubo
2023-04-16 09:58:19
P.S. Moda, padlo to slovo tu, nie je o krase. Ale o zacleneni jednotlivca do davu, do svojej tlupy. Napriklad niektori muzi si holili fuzy a nechali rast bradu, aby to mali presne naopak ako ini muzi, ktori si nechavali fuzy a holili brady. Napriklad (pravdepodobne) aby si odlisili svoju nabozensku tlupu, alebo ini pravdepodobne aby sa odlisili od tzv. vojakov a dostojnikov.
Ak by to bolo o krasne, tak by zeny chodili viac elegantne oblecene, a nie v teplakoch, hlavne ze maju velky napis starej bohyne vitazstva, lebo tak ukazuju ze patria do tlupy co sa identifikuje s tzv. znackou.
 
gytheio
2023-04-19 13:50:51
príspevok od: Porubo
Osobne si myslim ze 20. storocie je storocim upadku, nielen v umeni. Vidno to aj v architekture, aj ked niektore stavby su zaujimave, stale zdaleka nedosahuju estetickych kvalit starsich storoci. Nie je sa comu cudovat, cez toto storocie vznikli vojny, ktore uplne zdevastovastovali celu Europu, a to menovite dve svetove. Zial z tejto rany sa Europa nespamatala. A tak mozeme len v tichosti obdivovat starsie stavby napriklad z obdobia Neoklasicizmu ci Baroka.
Teraz mozeme len spekulovat, kam by si vyvoj uberal ak by nebolo tychto nicivych vojen. A len s lutostou spominat na pamiatky, ktore boli znicene, napriklad historicke centrum Drazdan.
O tychto veciach by sa dalo polemizovat. Cital som ako budovali napr. Petrohrad, v Rusku bol hladomor denne umierali tisicky ludi a elita si stavala palace, keby ta elita dala pracu na tych stavbach rusom este by to bolo ok ale na tie stavby si vrchnost najimala stavitelov v Taliansku Francuzku Spanielsku... Ked po vojne Stalin budoval Moskvu, iba na tych stavbach zahynulo 6 milion ludi. Nevravim, ze to bolo vsade tak ale vacsinou to tak bolo.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia