Pribina Cup 2010

V dňoch 2. - 11. apríla sa na letisku Nitra - Janíkovce uskutočnil už 10. ročník súťaže v bezmotorovom lietaní s názvom Pribina Cup. Podľa oficiálnej stránky sa na podujatí zúčastnilo 141 pretekárov zo 17 krajín. Najväčšie zastúpenie malo Nemecko (23 pretekárov), Česká Republika (18) a Poľsko (17). Slovensko zastupovali 7 pretekári. Súťažilo sa v štyroch kategóriách - Club, 15m, 20m Multi-seat a Open.

Fotografie nie sú z jedného dňa, preto nie sú farebne rovnaké.

PRED ŠTARTOM - ĽUDIA A POHODA

Pred štartom všade vládne pokoj. Pretekári (často s celou rodinou) oddychujú, čítajú knižky, diskutujú medzi sebou a pomaličky chystajú svoj vetroň na štart.

Pred odletom sa niektorí pretekári poriadne nakrémujú kvôli ochrane pokožky pred silným slnkom.

V tomto čase sa veľmi dobre fotografuje, pretože sa nikam netreba ponáhľať a fotograf sa môže voľne pohybovať po celom letisku. Preto som sa zameriaval na detaily a ľudí. Pretekárom nejako extra neprekáža, že ich fotografujete, niektorí sa usmejú, niektorí radi zapózujú. Nájdu sa však aj takí, ktorí si fotografovanie vyslovene neželajú a prísnym pohľadom vám to dajú jasne najavo. Každý fotograf, ktorý niekedy fotil ľudí, určite vie o čom hovorím :-). Vo všeobecnosti však platí, že fotograf má na takejto akcii „dvere otvorené" pretože každý pretekár chce mať nejakú tú fotografiu na pamiatku. Keďže slnko je okolo obeda už dosť vysoko, treba počítať s ostrým svetlom a tieňmi.

ŠTARTY - HODINA HLUKU

Súťažný deň sa začínal vždy okolo obeda. O pohode, ktorá vládla pred štartom, už nie je ani chýru. Všade hluk, prach, lietadlá.

Postupne sa do vzduchu vytiahnu všetky vetrone. Na vyťahovanie (tzv. aerovlek) bolo k dispozícii zhruba  10 lietadiel.  Pri počte viac ako 140 vetroňoch trvalo vytiahnutie vyše hodiny.  Všetko sa deje v rýchlom tempe. Treba byť veľmi opatrný, reflexná vesta tu nie je na škodu.

Na zmenu objektívu v tejto chvíli zabudnite. Všade je plno prachu, trávy, nečistôt, ktoré lietadlá svojimi rotormi veľmi rozháňajú. Bol som svedkom, ako sa jeden fotograf snažil vymeniť objektív (širokáč za zoom) a postavil sa tak nešťastne, že akurát schytal „plnú dávku" do odkrytého tela fotoaparátu. Bohužiaľ  fotografovanie sa preňho v ten deň skončilo a čistenie si možno vyžiada až servisný zásah.

PRISTÁVANIE - POZOR NA VODU

Pristávanie bolo vždy popoludní. Zvyčajne začínalo o 16h a trvalo tak dve hodiny. Vždy záleží na dĺžke etapy v ten deň.

Táto časť je rovnako zaujímavá ako štarty. Vetrone pristávajú postupne, takže je dosť času si vyskúšať panning, detaily... Bohužiaľ často sa stávalo, že naraz pristávali aj 8 pretekári a potom mi neostávalo nič iné, len si vybrať niektorého z nich a tomu sa „venovať". Vetrone pri pristávaní vypúšťajú vodu, ktorá slúži ako záťaž. A nie je jej málo. Preto odporúčam postaviť sa tak, aby ste nedostali sprchu, ktorá by vás možno osviežila, ale technike určite neprospeje.

Rovnako treba dávať pozor, aby ste sa nepostavili do dráhy vetroňu.

PANNING - UKÁŽTE, ŽE TO LETÍ!

Takéto podujatia sú výborná škola panningu. Fotografie vyzerajú omnoho dynamickejšie a pre diváka sú zaujímavejšie. Pri panningu sa mi osvedčil režim času a časy od 1/60 do 1/100. Nevýhodou je, že aj pri minimálnom ISO je treba nastaviť veľkú clonu (f20 a viac), čo má za následok horšiu kvalitu obrazu a hlavne sa už prejavujú nečistoty na čipe a objektíve. Vhodne je preto použiť  filtre, napríklad ND, ale poslúži aj polarizačný, ktorý tiež trošku zníži množstvo dopadajúceho svetla a netreba použiť až také vysoké clonové čísla.  Ja som ho však mal nasadený len chvíľku, pretože sa mi s ním nefotilo dobre.

Výhodou pri panningu je aj monopod. Ale na rozdiel od panningu pri autách, kde auto ide po ceste rovno, tu je problém, že vetroň klesá, čiže nestačí len sledovať objekt z jednej strany na druhú, ale treba pohyb sledovať aj výškovo. Rovnako farba vetroňa predstavuje problém. Na bielu farbu fotoaparát veľmi ťažko ostrí (nehovoriac o tom, ako ich pretekári naleštia, kvôli aerodynamike).

ZÁUJEM FOTOGRAFOV

Na podujatí bolo každý deň viacero fotografov. Mám pocit, že cez víkend tam bolo aj nejaké stretnutie. Možno sa niekto na fotografiách aj spozná :)

Veľkou výhodou pre fotografa je, že táto súťaž trvá celý týždeň a preto, keď sa jeden deň fotky nepodaria, môžeme to skúsiť na druhý deň. 

UVIDÍME SA O ROK?

Ďalší ročník súťaže sa uskutoční o rok. Dúfam, že som vám týmto fotoreportom aspoň trošku priblížil, ako to na takom podujatí vyzerá a inšpiroval k návšteve budúceho ročníka. Ak áno, tak sa uvidíme o rok na letisku ;-)

GALÉRIA