Priznám sa, mal som OM-D E-M5 Mark III v ruke už o niekoľko týždňov skôr a mal som informácie o podrobnej špecifikácii, takže to pre mňa nebolo prekvapením. Ale až teraz som si mohol fotoaparát aj vyskúšať. Kitzbühel je známe lyžiarske stredisko v rakúskych Alpách. Počasie vyšlo priam dokonale, babie leto sa predviedlo v plnej kráse.
Každý z účastníkov dostal na otestovanie vlastný fotoaparát. Ja som si pre istotu so sebou zobral aj nejaké objektívy, keby sme náhodou vyfasovali len setový objektív. Bál som sa zbytočne, ale aj tak som fotil vlastnými objektívmi M.Zuiko 12-100/4 IS PRO a M.Zuiko 45/1,2 PRO.
Olympus OM-D E-M5 Mark III neprináša nič, čo by sme z iných Olympusov nepoznali. Je tu hardvér z E-M1 Mark II doplnený o softvérové prvky z E-M1X a z E-M10 Mark III. To všetko v tele podobnom E-M5 Mark II, s ergonómiou ovládania čiastočne prevzatou z E-M1 Mark II. Telo viac využíva plasty, čím prístroj stratil hlavne na imidži, ktorý kov sprevádza. Na to pri fotení rýchlo zabudnete. Prístroj strednej triedy s mnohými profi parametrami je v praxi dobrým spoločníkom.
https://www.olympus.sk/site/cs/c/cameras/om_d_system_cameras/om_d/e_m5_mark_iii/index.html
Olympusy OM-D E-M1 Mark II a E-M5 Mark II, sú aktuálne mojimi najpoužívanejšími fotoaparátmi. Preto som z ovládaním novinky nemal najmenšie problémy a okamžite som si naň zvykol, akoby som s ním fotil mesiace. Keďže má fotoaparát v sebe hardvér z vyššieho modelu, aj sa tak správa. Veľmi suverénne. To je prvé, čo si všimnete oproti predchodcovi. Že v ruke nemáte profi model, dokazujú plasty a menšie rozmery a o niečo horšia ergonómia, oproti E-M1 Mark II. Vydarený je prídavný grip, myslím, že ani nemá zmysel fotoaparát bez neho kupovať. Nie je tu však už možnosť doplniť grip o batériový spodok. Olympus zrejme chce viac odlíšiť od seba jednotlivé modelové rady.
Prvý deň, po oficiálnom predstavení, sme najprv vyrazili na prechádzku do mesta, odkiaľ sme sa presunuli lanovkou na jeden z miestnych kopcov, aby sme fotili západ slnka. To je pre fotoaparát hračka a nijako to nepreverí jeho kvality. To vlastne platí pre akýkoľvek slušný fotoaparát.
Z vychádzky po Kitzbüheli.
Na kopci Bichalm sme využili západ slnka aj na fotenie štýlových produktoviek.
Viac sme novinku preverili nasledujúci deň, kedy nás skoro ráno vyviezla lanovka na kopec Hahnenkamm, nechválne známy z lyžiarskych podujatí. V televízii nemáte šancu vidieť, aká je v skutočnosti zjazdárska trať strmá. Ale vráťme sa k testovaniu novinky. Začali sme nádherným východom slnka. Aj keď bolo k dispozícii niekoľko veľkých statívov, ja som dal fotoaparát na malý Manfrotto Pixie Evo a keď sa časy vyšplhali na 2-3 sekundy, začal som fotiť z ruky. S duálnou stabilizáciou pri objektíve M.Zuiko 12-100/4 IS PRO, to nie je problém, mám to overené z E-M1 Mark II.
Čakáme na východ slnka.
Modrá hodinka.
Slnko vychádza.
Presúvame sa ďalej.
Po konci zlatej hodinky sme sa vybrali na kratšiu túru s prestávkami. Na prvej sme mohli otestovať kontinuálne zaostrovanie. Vzhľadom na to, že som nemal výkonnejší teleobjektív, paraglajdistov som nakrúcal na video. Zaostrovanie i stabilizácia fungujú výborne. Je to ale asi jediná vec, čo môžem fotoaparátu vytknúť a tou je orez v 4K videu.
Pokračovali sme po trati pretekov svetového pohára nižšie, kde nás čakala dvojica bajkerov. S M.Zuiko 12-100/4 IS PRO som opäť nemal najideálnejšiu kombináciu, ale čo sa týka zaostrovania, fotoaparát nezaváhal. Tu sa naplno prejavil výkonný AF z E-M1 Mark II doplnený o algoritmus zaostrovania z E-M1X. Z AF bodov s fázovou detekciou sa nebudete tešiť len pri fotení pohybu, ale konečne aj u nižšieho modelu môžete využívať objektívy z 4/3 zrkadloviek.
Pre mňa najkrajšie fotenie som zažil pri umelom plese, vybudovanom kvôli zasnežovaniu. Ostatní si asi najviac užili prelet paraglajdistov a bajkerov, ale ja som mal oči len pre panorámu hôr, odrážajúcich sa v pokojnej hladine. Panorámy som nafotil z ruky. Mám už na to svoj postup, veľakrát vyskúšaný v našich končinách.
Prelet paraglaidistov.
Testujeme kontinuálne zaostrovanie.
Pohľad z okraja umelého plesa.
Náš pobyt v Aplách sme skončili obedom v peknej horskej reštaurácii. Tam sme mali príležitosť fotografovať zátišia a portréty.
Štýlová horská reštaurácia poskytla množtvo fotogenických zátiší.
Prvý portrét s M.Zuiko 45/1,2 PRO.
A teraz už “ozajstné” portrétovanie.
V priebehu dvoch dní som nafotil cez 1500 fotografií a niekoľko minút videa. Stačili mi na to dve batérie, pritom v druhej bola rezerva ešte na niekoľko stoviek záberov. Fotoaparát som pritom nešetril, pretože som skúmal jeho vlastnosti. Napriek menšej batérii je výdrž veľmi dobrá.
Zatiaľ som mohol vidieť len fotografie vo formáte JPG. RAW-y mám odložené, kým Adobe neprinesie podporu v ACR. Fotky v plnom rozlíšení potom pridám do chystanej podrobnej recenzie.
Už v nedeľu, 27. októbra, si novinku budete môcť pozrieť v slovenskej premiére na podujatí Foto Slovakia 2019. Od 16.00 do 16.45 budem mať o fotoaparáte prednášku, v rámci druhého bloku prednášok na poschodí Starej tržnice.
Pridaj komentár
