„Tak a kto nám napíše pár riadkov o..." takto zneli jedny z posledných slov Jula Kotusa, lektora októbrového workshopu street fotografie vo Viedni.
Začať v piatok poobede prednáškou po náročnom týždni je už dosť na hrane. No odľahčená atmosféra a rozprávanie človeka o jeho srdcovej téme jednoznačne upúta. O čom street fotka je, čo je dôležité a čo nepodstatné, čoho sa vyvarovať a naopak, čo vyhľadávať. To všetko pozornému poslucháčovi pri počúvaní niekoľkých príbehov určite neujde. Záver prednášky a inštrukcie k samotnému foteniu „Klasické objektívy, krátke ohniská a samozrejme sa zajtra pri fotení nezabudnite baviť". Pred odchodom krátky výrok majstra Roberta di Cappa: „Ak vaše fotky nie sú dosť dobré, neboli ste dosť blízko".
Ranné stretnutie a krátky brífing odštartovali praktickú časť workshopu. Počasie nás spod zatiahnutej oblohy zopárkrát postrašilo pár kvapkami, no zato sa odmenilo stabilnými svetelnými podmienkami. Ešte pár dôležitých informácií od Jula. Miesto, kde sme vystúpili, je zároveň miestom stretnutia, čas je daný, hodiny bežia... S mapkou, ktorú sme dostali, sme ešte videli Jula v akcii a už aj sme sa rozbehli do uličiek Viedne.
Či už sami, alebo v malých skupinkách sme sa snažili zužitkovať Julove rady. Krátke ohniská objektívov z nás zrazu spravili úplne iných fotografov. Odrazu sa už nedalo schovať za svoj foťák a z diaľky pozorovať dianie. Buď prídete bližšie, alebo zo záberu nič nebude. Dostať sa s fotografovaným objektom do priameho kontaktu naozaj nebola ľahká úloha. Počas dňa prechádzate zmenami. Zrazu zistíte, že vnímate inak nielen objekt fotenia, ale aj seba ako fotografa. Julo spravil zásadnú vec hneď nazačiatku. Odvážnu a pre nás ťažkú, no asi tú najlepšiu. Nechal nás ísť ako ovce medzi vlky a samých sa vysporiadať so zákonitosťami street fotky.
Foto: Dušan Cedzo |
Foto: Ivan Varga |
Foto: Juraj Gažo |
Foto: Michal Konečný |
Foto: Michal Zajac |
Foto: Vanda Stowasserová |
Blíži sa čas stretnutia a vy si poviete, že fotenia bolo dosť. Sadnete si na kávu a občas sa pozriete von na ulicu. Ale tá nezastane, ponúka vám stále nové motívy a príbehy, ukážky či momenty. A aj keď je už všetko zbalené, po chvíli predsa len opäť siahnete po svojom aparáte.
Teraz prišla najdôležitejšia časť. Analýza výsledkov, či záverečné hodnotenie. Prezeráte svoje fotky, prezeráte fotky ostatných. Dozviete sa, čo je zlé, no aj ako by to bolo lepšie. Pred koncom však Julove priznanie „Nešlo dnes o cvičenie techniky, či kompozície. Išlo v prvom rade o cvičenie psychologické..." a v tomto mal pravdu. Zo začiatku sa to zdalo takmer nemožné dostať sa k ľuďom tak blízko, aby videli, že ich fotíte. No postupne počas dňa, ak na sebe pracujete, zistíte, že sa k nim dostať dokážete. Dokonca vždy o kúsok bližšie.
Aj keď sa každý záber nepodarí, naprázdno neodídete. Po prechádzkach ulicami Viedne si určite odnesiete nejaký zážitok a zopár dobrých fotiek. Nič však nepoteší viac ako pochvala lektora za výsledky vášho snaženia.
A ako znie hlavné pravidlo street fotografie? Hm...príďte, dozviete sa!
Foto: Miroslav Koša |
Foto: Michaela Sopová |
Foto: Peter Karaka |
Foto: Radovan Furda |
Foto: Richard Sládek |