Utorok, 11.06.2006
Druhý deň trek na vrchol Hochplatte (1815 m.n.m.) z obce Achenkirch (916 m.n.m.), prevýšenie približne 900 m.
Po raňajkách, počas ktorých prebiehlo rozhodovanie a dohadovanie, ktorý vrchol dnes zdoláme J, sme naštartovali nášho "štvorkolesového tátoša". Za východzie miesto túry sme si zvolili mestečko Achenkirch rozprestierajúce sa na opačnom konci Achensee, od Buchau vzdialené približne 12 km. Miesto na parkovanie sme našli pri spodnej stanici lanovky lyžiarskeho strediska.
Na turistický chodník je možné sa napojiť v blízkosti parkoviska. Chodník spočiatku prudko stúpa, avšak tento úsek zdoláte pomerne rýchlo a naberiete výšku.
Pozitívom je, že tento náročnejší úsek trasy prebieha v príjemnom chládku lesa. Po zvyšok cesty sa už v prípade slnečného počasia pred opaľujúcimi až spaľujúcimi lúčmi slnka neschováte. Lesný chodníček sa napojí na veľmi pohodlnú mierne stúpajúcu (hlavne pre tých s lepšou kondičkou dosť zdĺhavú :) trasu, po ktorej môžu bez problémov prejsť autá zásobujúce horské chaty ("almy").
 |
 |
 |
| Mapa trasy. (červená - autom, zelená - peši) |
Cesta k Bründl Alm. | Napájadlo pri Bründl Alm, |
Teda nie žeby to bola nejaká autostráda, my sme cestou žiadne auto nestretli. Postupne sa pred nami otvárala krásna scenéria protiľahlých "zelených vrcholov" Sonntags Spitze (1926 m.n.m.) a Rether K. (1926 m.n.m.). Trasa míňa dve menšie "almy" - Joch Alm a nižšie položená Bründl Alm. Pri nej nás čakalo príjemné osvieženie - voda tečúca
do napájadla (slnečné lúče nám nedali ani na chvíľu vydýchnuť) a potešenie z koníkov, čo nás "mestské deti"
vždy poteší. :)
 |
 |
 |
| Koníky pri Bründl Alm. |
Príjemné odpočívadlá so skvelým výhľadom na okolitú krajinu. |
Cesta k Seewald Hütte. |
Pre skôr narodených účastníkov našej výpravy skončila túra pri Seewald Hütte (1582 m.n.m.). Avšak my mladší, ktorým nikdy nie je dosť, respektíve cítime potrebu "tromfnúť" ostatných a najmä seba, sme pokračovali k hlavnému cieľu.
Od Seewald Hütte pokračuje turistický chodník po trávnatých holiach. Tie ma vždy uchvátia nádhernou zelenou farbou a množstvom drobných farebných kvietkov. Bez pochýb sú však najmä chutnou stravou pre "alpské milky", pokojne sa pasúce v tomto nádhernom prostredí. Vidieť ich môžete iba v dvoch polohách. Buď sa pasú, alebo oddychujú a nechápavo pozorujú okoloidúcich turistov lapajúcich po dychu, ženúcich sa dosiahnuť vrchol. Iste to bude tým bezstresovým prostredím a totálnou pohodou, že čokoláda z ich mlieka taká chutná, lahodná a tak úžasne sa rozplýva na jazyku :) Ako z reklamy...
 |
 |
 |
| Od Seewald Hütte je to trochu strmšie, ale stále príjemná túra po trávnatých kopcoch. |
Oddychujúce Milky, v pozadí Rofan. | :) |
No ale vráťme sa k našej trase. Posledný úsek trasy je o niečo náročnejší, stúpa sa pomerne prudko do kopca, avšak vrchol je už na dosah. Tu nás čakal nádherný výhľad na okolitú krajinu, veď ako inak. Smerom na východ sa črtajú vrcholy pohoria Rofan, na juh a západ pohoria Karwendel, smerom na sever Bavorské Alpy v Nemecku.
 |
 |
 |
| Pohľad na Rofan. | Marbichler Spitze a Juifen, v pozadí Bavorské Alpy. | Sonntags Spitze a Schrecken Spitze z Hochplatte. |
Ešte zopár vrcholových fotiek a pomaly schádzame tou istou trasou k Seewald Hütte, kde posilníme aj naše telá typickou stravou, ktorá chutí najmä na horách (chlieb, paštéta, paprika, horalky,...:), keďže duch už vďaka nádhernej okolitej prírode svoje dostal.
Aj zvyšnú cestu späť k autu sme absolvovali tou istou trasou ako smerom hore.
Do Achenkirch-u je však možné zísť aj inou trasou. Stačí sa pod chatou Joch Alm vybrať turistickým chodníkom smerom na chatu Feichten Alm a vrchol Plicken K. (1429 m.n.m.) obídete z ľavej strany, kým nami vybratá trasa ho obchádza z pravej strany.
Pre každú našu alpskú dovolenku si vyberáme destináciu pri jazere, avšak najväčším plusom Achensee je, že po dni strávenom "šliapaním do kopcov" na spaľujúcom slnku padne vhod osviežiť sa v príjemne chladných vodách tohto ľadovcového jazera. Cestou späť sme teda ešte využili "pláž" v Achenkirchu, zaplávali si a z diaľky už sledovali blížiacu sa búrku.
Búrku a obrovský lejak sme prečkali v aute, sledujúc toto úžasné divadlo prírody (samozrejme úžasné je ak ho sledujete z bezpečia ako my).
A nakoniec vynikajúca večera od najlepšej hlavnej kuchárky. :)
fotografie: Július Kotus
Pridaj komentár
