Hore

Jozef Maximilián Petzval

*  6.1.1807, Spišská Belá (okres Kežmarok)
†  19.9.1891, Viedeň

Fyzik, matematik, vynálezca, zakladateľ modernej optiky a fotografie, univerzitný profesor Jozef Maximilián Petzval.

Narodil sa 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Po štúdiách v Kežmarku, Podolínci, Levoči a Košiciach začal v roku 1826 študovať na Institutum Geometricum na peštianskej univerzite. Filozofické štúdium absolvoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach. V roku 1832 obhájil doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie. Už roku 1837 bol vymenovaný za profesora vyššej matematiky. V tom istom roku bol pozvaný na viedenskú univerzitu, na ktorej pôsobil ďalších 40 rokov.

Vynikal v riešení algebrických a diferenciálnych rovníc, bol zručným brusičom skla a jemnomechanikom. Zaoberal sa akustikou, balistikou, analytickou mechanikou, vypracoval projekty plavebného kanála okolo Pešti.

Veľkú pozornosť však venoval aj optike a výpočtom fotografických objektívov. Svojim novým objektívom dokázal Petzval radikálne znížiť čas expozície. Expozícia, vo vtedajšej dobe využívaných, dagerotypických aparátoch, trvala 20 - 30 minút na slnečnom svetle. S týmto nemalým problémom dagerotypie sa oboznámil počas študijnej cesty vo Francúzsku. K jeho riešeniu pristúpil matematizáciou problému a teoretickými výpočtami.

Na skonštruovaní začal pracovať v roku 1839 a do jari roku 1840 vypočítal konštrukciu prvého fotografického objektívu s ohniskovou vzdialenosťou 150mm, priemerom 38mm, svetelnosťou 1.3,5 so zorným poľom 20 stupňov. Svetelnosť bola asi 16-krát vyššia ako pri dovtedy používaných objektívoch. Fotografickým prístrojom bola v tej dobe lepenková krabica s drevenou kazetou a kruhovým otvorom s priemerom 97mm.

Nový Petzvalov štvoršošovkový portrétny objektív pozostával z dvoch šošoviek z bikonvexného korunového a dvoch z bikonkávneho korunového skla. Mali však korigovanú tzv. achromatickú chybu a guľový odklon. Petzvalov objektív a úprava chemických zložiek prispeli k zníženiu času expozície (z minút na sekundy) a umožnili fotografovať nezávisle od aktuálneho počasia. Tieto vynálezy umožnili sťahovanie fotografov zo záhrad a terás do ateliéru. Neskôr zhotovil aj krajinársky objektív.

Svoje výpočty odovzdal Petzval na realizáciu známemu viedenskému

optikovi Peterovi Friedrichovi Voigtländerovi. Čoskoro sa začalo s výrobou objektívov a dostavil sa mimoriadny komerčný úspech. Vynálezca však s výrobcom nikdy neuzavrel zmluvu, ani vynález nenechal patentovať a tak jeho jediným ziskom bolo 2 000 zlatých, ktoré dostal od Voigtländera.

Už v nasledujúcom roku 1841 však Voigtländer predal viac ako 600 aparátov v cene 120 zlatých za kus. Pri ročnej produkcii 2 000 objektívov, v roku 1861 bolo vyrobených dokonca až 10 000, bola Petzavalova provízia skutočne zanedbateľná. Pre túto nespravodlivo nízku odmenu došlo medzi nimi k roztržke a vážnym sporom. Vedec zaslúženú odmenu za svoj jedinečný objav nikdy nedostal.

Petzval ďalej pracoval na svojom krajinárskom objektíve, ktorý taktiež vypočítal už v roku 1840, avšak nedosahoval také vynikajúce výsledky ako portrétny. Krajinársky objektív, ktorý nazval dialyt, dokončil až v roku 1857. Bol trikrát svetelnejší ako dovtedajšia krajinárska šošovka. Nový objektív už však prihlásil na patentovanie a uzavrel novú zmluvu s optikom Karolom Dietzlerom. Nároky na dialyt si však začal uplatňovať aj Voigtländer. Odôvodňoval ich tým, že výpočty dostal od Petzvala už v roku 1840.

Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Jozef Maximilián Petzval, rodák z malého východoslovenského mestečka, sa zaslúžil o rozvoj fotografovania a stal sa tak zakladateľom modernej fotografie. Jeho objektív sa stal najpoužívanejším portrétnym objektívom až do vynájdenia Zeissovho anastigmatu z roku 1889.

Fotografická optika je už síce v dnešných časoch oveľa ďalej, ale Petzvalove objektívy stále nachádzajú svoje uplatnenie v optických prístrojoch používaných v astronómii, kinematografii, meracej technike a ďalších oblastiach. Jeho najväčším prínosom boli všeobecné teoretické základy konštruovania šošovkových optických sústav, v ktorých uvažoval aj s korekciami rozličných chýb zaostrovania.


Jozef Petzval sa za svoje diela dočkal množstva pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim a od roku 1849 riadnym členom Viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný radom Františka Jozefa a za svojho čestného člena ho v roku 1881 prijala Jednota českých matematikov. Za čestného člena ho menovalo i viacero svetových univerzít.

Petzval žil vo Viedni v prenajatej budove opusteného kláštora na Kahlenbergu. V roku 1859 sa však do sídla vlámali neznámi zlodeji a zničili jeho rukopisy, výsledky mnohoročných výskumov v oblasti optiky. Výskumníkovi sa už nikdy nepodarilo tieto vedecké práce opäť spracovať.

Zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni. Pochovaný je na Ústrednom cintoríne vo Viedni.

Petzvalove pracoviská:

  • 1828 - '35   Inžinier v službách mesta Pešť, pripravoval najmä vodostaviteľské projekty a svoje vedomosti 
                      uplatnil pri záplavách ohrozujúcich mesto.
  • 1832           Adjunkt na univerzite v Pešti.
  • 1835 - '37   Riadny profesor vyššej matematiky na univerzite v Pešti.
  • 1837 - '77   Profesor na katedre matematiky viedenskej univerzity.


Petzvalove vedecké práce:

  • 1847   Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom. 
              Mimoriadne rozsiahla monografia o diferenciálnych rovniciach (hlavné matematické dielo písané
               nemecky).
              Časti rukopisov Teória systémov tónových osnov, Teória oporných čiar a Petzvalove sedemmiestne 
              logaritmy, ktoré sa našli 10 rokov po jeho smrti.

 
Petzvalove vynálezy:

  • 1840   Skonštruoval portrétny objektív.
  • 1840   Skonštruoval achromatický trojšošovkový objektív s veľkou svetelnosťou na základe vlastného 
              teoretického výpočtu.
  • 1840   Rozlúštil tajomstvo fotografického svetla náročnými výpočtami a vyvinul nový objektív so 16-krát   silnejším svetlom, vďaka čomu mohli byť snímky hotové do minúty (predtým to trvalo v závislosti od               časti dňa a počasia 5 až 30 minút).
  • 1841   Ako prvý skonštruoval asférický objektív a objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické
              premietanie
  • 1857   Patentoval krajinársky objektív, tzv. ortoskop. 
              S použitím zrkadlovej Petzvalovej lampy zostrojil projektor.
              Prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galileiho.
              Zaoberal sa optikou mikroskopov.
              Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji.
              Skonštruoval dvojoký ďalekohľad.
              Skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7               km a pod.
     

Ste zvedaví aké fotografie sa svojho času dali robiť s týmto revolučným objektívom? Pozrite si fotografie zhotovené Petzvalovým objektívom. 

Vo vedcovom rodnom meste je sprístupnené múzeum:

Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala

Petzvalova ul.3, Spišská Belá

Otvorené: Ut - So 10.00 - 16.30

Upozornenie: Vysunutá expozícia STM Múzeum J. M. Petzvala v Spišskej Belej je z dôvodu reinštalácie expozície zatvorená do marca 2009.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
vladislav
2009-03-17 09:27:19
Zaujimavy clanok, okolo muzea som x krat presiel ale nikdy som ho nenavstivil. Budem to musiet zmenit :).
Este taky detail, Spisska Bela patri dnes pod okres Kezmarok.
 
juro92
2009-03-17 09:51:13
Zaujmavý a poučný článok :) aspon vieme že slovák sa zaslúžil o rozvoj fotografie :)
 
flashPP
2009-03-17 12:53:31
príspevok od: juro92
Zaujmavý a poučný článok :) aspon vieme že slovák sa zaslúžil o rozvoj fotografie :)
A ako stále, Slovák niečo vymyslí a niekto za to zhrabne zisky.
 
julo kotus
2009-03-17 14:30:53
príspevok od: flashPP
A ako stále, Slovák niečo vymyslí a niekto za to zhrabne zisky.
No, to sa nám stáva... :(
 
juro92
2009-03-17 21:11:29
príspevok od: julo kotus
No, to sa nám stáva... :(
ale možme byť hrdý :)
 
marekgalovic
2009-12-23 11:20:19
Som zo Spišskej Belej a v muzeu som bol raz. Ten Petzval by sa čudoval keď by videl aku mame techniku dnes a bol by hrdý že sa o to tiež zapríčínil.
 
kepy
2010-01-07 18:36:49
Prof. Jozef Maximilián Petzval so svojimi výpočtami svetelnosti objektívov sa neoceniteľne zaslúžil o možnosť masového rozšírenia fotografie. Len vďaka jeho výpočtom a vlastnoručne vyrobených/vybrúsených objektívov mohol zbohatnúť Voigländer, ktorý jeho pracnú robotu potom úspešne predával. Aj to vlámanie bolo za účelom ukradnutia jeho veľkého celoživotného diela o optike.
Fotografické zväzy Rakúska, Maďarska a Slovenska v roku 1991 veľmi dôstojne si pripomenuli 100. výročie úmrtia toho velikána a pre nás fotografov skoro by som sa nebál napísať jedninečného génia. Škoda, že Petzvalov kult sa u nás nenosí.
110. výročie úmrtia Petzvala STM v Košiciach pripomenulo konferenciou. Je nepochopiteľné, že v zborníku sú zásadné chyby napr. zámena náhrobného kameňa
s pamätnou tabuľou v arkádoch Viedenskej univerzity. Mimochodom s takými velikánmi ako bol S. Freud atď.
 
Mont01
2010-12-28 17:36:36
Privítal by som článok o Daguerrovi
 
quaq
2010-12-29 09:53:42
hneď prvá je nádherná !
http://www.flickr.com/photos/vaporstew/5298936615/in/pool-868027@N25/lightbox/
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované