Po dlhých týždňoch očakávania k nám opäť zavítala jar. Sila nového života rozmáhajúca sa nielen v rastlinnej ríši sa nedá ničím zastaviť. Pre nás stredoeurópanov je každoročné striedanie ročných období samozrejmosťou. Práve jar symbolizovaná novým životom a regeneráciou je spájaná s rastlinami a ich kvetmi. Zašednutá krajina sa po zimnom odpočinku začína pomaly odievať, najprv do sviežej zelenej farby a neskôr do celej palety rozmanitých farieb. Pestrofarebná príroda obmieňa svoj sýty šatník až do konca leta. Bohaté vegetačné obdobie je veľkou príležitosťou a najmä výzvou pre každého fotografa prírody. Väčšina rastlín kvitne len v určitých mesiacoch. Preto je dobré svedomito sa pripraviť a správne zmanažovať celý proces fotografovania, aby bolo možné zrealizovať čo najviac plánovaných fotografických cieľov. To platí všeobecne pri fotografovaní celej voľnej prírody, nie len pri rastlinách.
Typický jarný kvet – prvosienka, schválne fotografovaná v protisvetle so 100 mm makro objektívom.
EXIF: 1/3200s, F2,8, ISO 640.
Veľa fotografov trpí predsudkom, že fotografovanie rastlín je nenáročný žáner vhodný len pre začiatočníkov. Určite, práve kvôli tejto vlastnosti sú vhodným kandidátom na začínanie. Napriek tomu kvalitná a esteticky výnimočná fotografia rastliny, ktorá dokáže zaujať, si vyžaduje dlhodobú prax, veľa trpezlivosti a mnoho času stráveného v teréne.
Detailný záber na kvet lesnej orchidey. Zámerne bolo zvolené nižšie clonové číslo, aby vznikol
príjemný bokeh, ale v kompromise s tým, aby ostala zachovaná kresba kvetu. EXIF: 1/160s,F4,5, ISO 1600.
Príprava
Správne naplánovanie a dobrá príprava je základom každého, nielen fotografického, úspechu. Zmarená príležitosť vás donúti čakať zas celý rok, kým opäť daný druh vykvitne.
Pred začatím sezóny je dobré vytvoriť si zoznam druhov alebo námetov, ktoré chcete fotografovať. Veľkou pomôckou je internet, atlasy, botanické časopisy, či iné publikácie. Vďaka ním si možno naštudovať dobu kvitnutia a miesto výskytu. K týmto nepostrádateľným informáciám je dobré zistiť si aj počasie v predpokladaný deň fotografovania. Fotografovanie rastlín za silného vetra a zamračenej oblohy s možnou búrkou môže byť zdrvujúce.
Dokumentačná fotografia vstavača s využitím umelého protisvetla z externého blesku. Externý blesk dodal zatienenej lúke príjemnejšiu atmosféru. Keďže kvet kvitol v hustom trávnatom poraste, zvolil som najnižšiu možnú clonu, aby som rozmazal podľa možností čo najviac nežiaduce steblá. EXIF: 1/800, F2,8, ISO 640.
Technika
Rastlinstvo sa dá fotografovať najrôznejšími objektívmi. Ide len o prístup, aký si zvolíte. Chcete zachytiť celú zakvitnutú lúku alebo len detail kvetu, či makrozáber peľníc? Ak ste majiteľom digitálnej zrkadlovky, treba si na túto otázku odpovedať pri výbere vhodného objektívu. Jeho výber ovplyvní celkový dojem fotografie. Ideálne a najpoužívanejšie objektívy na zachytenie detailov rastlín sú objektívy s ohniskovou vzdialenosťou nad 50 mm a do 200 mm. To však neznamená, že s inými objektívmi peknú fotografiu kvetu neurobíte.
Dlhšie teleobjektívy sú vynikajúce na portrétovú fotografiu kvetiny. Rozmažú pozadie a rozostria popredie. Objektívy s krátkym ohniskom alebo širokouhlé objektívy sú zas vhodné na zachytenie rastliny v jej prirodzenom prostredí v celom kontexte. Ja používam najčastejšie 100 mm objektív, no veľmi sa mi osvedčil aj objektív s 200 mm ohniskovou vzdialenosťou v kombinácii s medzikrúžkom.
Ak vlastníte digitálny kompakt, máte o starosť menej. Objektív si vymeniť nemôžete, no môžete zvoliť ohniskovú vzdialenosť zoomu, prípadne použiť režim macro alebo close-up (závisí od výrobcu). Dobrou voľbou je aj použitie kvalitných predsádkových šošoviek, ktoré sa namontujú vpredu na objektív namiesto filtra.
Pri fotografovaní by vám určite nemal chýbať statív a káblová spúšť, ktoré znížia riziko väčších alebo menších otrasov. Bez týchto pomôcok je len ťažké dosiahnuť uspokojivý výsledok.
Dobrým pomocníkom býva aj polarizačný filter, ktorý eliminuje svetelné odrazy z listov a zvyšuje sýtosť farieb. Je len potrebné správne ho natočiť.
Pri fotografovaní sa bežne stáva, že máme nedostatok svetla alebo práve naopak, svetla je priveľa a tiene sú ostré. V takejto situácii je dobré mať po ruke blesk, alebo odrazovú fotografickú dosku. Odrazovú dosku si môžete vyrobiť aj sami použitím kartónu a alobalu.
Makrofotografia peľníc pečeňovníka trojlaločného fotografovaná za pomoci špeciálnej makrozostavy z dvoch reverzne spojených objektívov (100 mm a 58 mm) a sadou medzikrúžkov. Keďže pri takomto zábere dochádza k extrémnemu zníženiu hĺbky ostrosti, bolo potrebné nastaviť vysokú clonu a fotografiu zložiť z viacerých záberov (27). EXIF: 1/125s, F10, ISO 100.
Práca v teréne
Kedy je ideálne vybrať sa na fotolov nám povie svetlo. Vysoké a ostré svetlo na pravé poludnie vytvára veľa tieňov, a tiež mnohé prepaly na listoch a lupeňoch. Tak ako vždy, aj tu platí, že najlepšie je ísť von buď za mierne zatiahnutej oblohy, zavčasu ráno, alebo popoludní pred západom slnka.
Ak bývate v rodinnom dome so záhradou, alebo v blízkosti parku, nemusíte na začiatku chodiť ďaleko. Tieto miesta môžu byť ideálnym ateliérom pre vaše prvotiny.
Keď sa už vydáte do voľnej prírody, treba byť nadmieru všímavý. Aj obyčajné "tuctové" kvety, môžu byť nevšedne zachytené.
Ak si už nájdete zakvitnutú lúku, kde budete fotiť, najprv sa vyberte na prieskum. Nie je dobré fotografovať hneď prvú rastlinu, na ktorú natrafíte. S najväčšou pravdepodobnosťou nájdete v lokalite aj atraktívnejšie vyzerajúce ,,modelky".Tento prieskum vás tiež ochráni od horúčkovitého a chaotického pobiehania od kvetu ku kvetu, takého typického pre opeľujúci hmyz a neskúseného fotografa :).
Vyhliadnite si jeden objekt a tomu sa dostatočne povenujte. Vyberajte si kvety, ktoré len nedávno začali kvitnúť. Ideálne je, ak objekt nie je v hustom poraste.
Taktiež si dobre všimnite pozadie, či nie je rušivé. Okolie rastliny upravujte len čiastočne, napr. odstráňte len suché a príliš svetlé listy či steblá tráv, ktoré by mohli odvádzať na fotografii pozornosť.
Snažte sa fotografovať z čo najnižšieho uhla. Takpovediac tvárou v tvár kvetine. Fotografie z nadhľadu len málokedy zaujmú diváka.
Lokalitu si poznamenajte, aby ste sa tam mohli po dlhšej dobe vrátiť. Je to veľmi dobrá pomôcka, ktorú využíva mnoho fotografov na sebareflexiu. V dnešnej dobe digitalizácie vám bude dobrým pomocníkom EXIF fotografie, ktorý je priamo uložený vo fotografii a nesie informáciu o dátume, čase a pri niektorých fotoaparátoch aj o GPS súradniciach.
Medzi prvých priekopníkov jari nepatria len snežienky, ale i šafrány, ktoré si rozrážajú cestu pomedzi topiaci sa sneh. Fotografia vznikla použitím 200 mm teleobjektívu a 20 mm medzikrúžku. EXIF: 1/320s, F5,0, ISO 320.
Ako na živly
Počasie v prírode nie je vždy ideálne. Najčastejším problémom je zdolávanie vetra, ktorý hýbe rastlinou. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa s ním vysporiadať. Ja som sa vyzbrojil proti tomuto živlu bielym igelitovým obrusom vo veľkosti 1 m x 1,5 m, ktorý pri silnom vetre nastoknem na palice a ohradím ním kymácajúcu sa rastlinu. Ďalším dobrým spôsobom je použitie husích krkov alebo hrubého ohybného drôtu, na ktorý sa prichytí štipec. Pozor však, štipec nemôže mať príliš silný stisk, aby nepoškodil stonku.
Mobilná bariéra proti vetru vyrobená z bieleho igelitového obrusu prichytená na tyče zo stanu.
Jednoduchá a veľmi účinná pomôcka - stabilizátor stonky. Proti vplyvom vetra je ukotvená o nožičku statívu.
Priame slnko na poludnie je tiež nežiaducim fotografickým asistentom. Jeho intenzitu môžeme zmierniť rôznymi difúznymi stanmi, ktorých je na trhu veľa. Lacnejším spôsobom je použitie takzvaného cedidla na svetlo. Nie je to nič zložité. Postačí len biela látka z redšej tkaniny, napríklad záclona. Možno ju použiť rovnako ako igelitový obrus proti vetru. Posledným spôsobom je úplné zatienenie buď vlastným telom, alebo nejakou vami zvolenou pomôckou.
Podomácky vyrobené „cedidlo“ na ostré svetlo z riedkej textílie.
Samotný dážď nemusí byť vždy nežiaducim živlom (ak nejde o prietrž mračien). Práve naopak. Jemné mrholenie v spojení s protisvetlom prirodzeného alebo externého svetelného zdroja môže dodať fotografii zaujímavú atmosféru. Taktiež kvapky na steblách tráv, končekoch listov či lupeňov pôsobia príjemne až romanticky.
V tomto prípade bol dážď skôr pozitívnym prvkov vo fotografii. Dažďové kvapky sa pekne zachytili
na ochlpení lupeňov ponikleca. EXIF: 0,5 s, F8,0, ISO 1000.
Zvolenie prístupu
Pre fotografovanie rastlinnej ríše sú typické 3 hlavné prístupy. Závisí len od vás, ktorý budete najviac preferovať.
Dokumentačný prístup je najrozšírenejším a najjednoduchším spôsobom fotografovania. Často si dokážete vystačiť aj so základnou fotovýbavou. Typickými vlastnosťami dokumentačných - atlasových záberov sú rastliny, alebo kvety zachytené v celom kontexte ich prirodzeného výskytu, so všetkými časťami ich tela. Takáto fotografia slúži najmä botanikom na určovanie druhov, mapovanie rozšírenia, či vytváranie herbára.
Klasická dokumentačná fotografia ponikleca bez nejakej hlbšej fotografickej hodnoty. Dokumentuje rastlinu v celom svojom prevedení aj s jej habitatom. Vhodná napríklad do atlasu. EXIF: 1/50s, F5,0, ISO 100.
Obohatením tohto prístupu o dávku kreativity a estetickosti vznikne druhý esteticko- dokumentačný prístup.
Tu je už potrebné ovládať základy fotografovania a svoju fototechniku. Fotografie sa vo väčšine tiež dajú použiť ako dokumentačný botanický materiál, avšak sú svojim obsahom posunuté ďalej a v divákovi by mali zanechať určitý estetický dojem a pozitívny zážitok.
Nie veľmi pôvabná saprofytická rastlina sa dá aj napriek tomu pekne esteticky zachytiť. Okrem dokumentačného charakteru zachytáva aj atmosféru lesa. Využil som na to presvitajúce svetlo cez listy stromov v pozadí a externý blesk. EXIF: 1/200s, F2,8, ISO 800.
Posledným prístupom je abstraktno-kreatívny prístup, ktorý si vyžaduje často umelecké vnímanie a určitú dávku kreativity. Pri fotografovaní už vôbec nejde o zdokumentovanie druhu. Väčšinou divák ani netuší, o akú rastlinu, či jej časť ide. V divákovi by mali takéto abstraktné fotografie rozprúdiť emócie a vyvolať určité nálady. Fotografia je často vyjadrením autorovej duše a prežívania.
Prasličkový bokeh. Tu už vôbec nejde o dokumentáciu rastliny, ale o abstraktný experiment.
EXIF: 1/400, F4,5, ISO 400.
Ochrana druhov
O ochrane druhov píšem síce na záver, no v každom prípade by mala predchádzať každé naše fotografovanie. Treba dbať najmä na obozretnosť pri samotnom fotografovaní, aby ste nepoškodili či neudupali iné možno aj vzácne rastliny a tým neukončili ich vegetačné obdobie. Do fotografovaných rastlín sa snažte zasahovať čo najmenej. Pri vzácnych a ojedinelých druhoch zvoľte radšej objektív s dlhším ohniskom, čo vám zabezpečí väčšiu distančnú vzdialenosť. Nezabudnite, že v prírode všetko so všetkým súvisí. Aj možno nepatrný zásah do jedinej fotografovanej rastliny môže mať do budúcna silné následky. Radšej mať fotografiu menej atraktívnu, ako zničenú prírodu. Nie sme jediní, ktorí sa chcú pokochať krásou.
Kvôli ochrane druhov je dôležité dať si pozor aj na to, komu informácie o lokalite poskytneme. V dobe internetu sa informácie šíria závratnou rýchlosťou a bohužiaľ mnohí to aj zneužívajú. Dobre si zvážte, či informáciu o výskyte publikujete niekde na verejný internetový portál.
Na záver vám chcem popriať dobré svetlo. A nezabudnite, dobrá fotografia nie je výsledkom náhody alebo fotografického šťastia, ale správneho načasovania, trpezlivosti, citlivosti a umeleckého vnímania.
Letná náladovka s vlčími makmi v odkvitnutom repkovom poli. Tu sa vôbec netreba báť, že narušíte nejaký vzácny biotop či chránenú rastlinu. Aby sa lúče pekne rozostúpili a nezlievali, zvolil som vyššie clonové číslo. EXIF: 1/160s, F:9,0, ISO 250.
Pridaj komentár
