Exif- tajomstvo fotografa

Šéfkuchári svoje recepty neprezrádzajú len tak hocikomu. Parametre vzniku fotografie našťastie nebývajú tajné.

Ak vlastníte fotografické príručky datované pred vznikom digitálu, narazíte na jednu užitočnú radu: zapisovať si údaje o vytvorení fotografie. Ide o dátum, čas, miesto a podmienky fotenia, ale aj o technické parametre - použitý fotoaparát a film (dnes ISO), objektív, expozičný čas, clonu, blesk, kompenzáciu atď.

Keď nájdeme starú fotografiu a máme k nej takýto zápis, poznáme parametre jej vzniku. Na čo je to dobré? Vieme duplikovať výsledok, zistíme limity svojej techniky (napr. že objektív treba pricloniť), môžeme získať cielenú kritiku (rozmazané je to kvôli dlhému času). A hlavne sa učíme ovládať fotoaparát - vieme si zo záznamov zistiť, aký prístup je úspešný a čo naopak nefunguje. A tiež, aké parametre v akej situácii nastaviť.

Na tento účel vznikali rôzne technické pomôcky. Najprv to bol notes či predtlačené šablóny, neskôr výrobcovia začali podporovať zápis technických údajov medzi políčka filmu alebo do internej či externej pamäte (napr. do diára Palm). V digitálnej dobe sa všetky potrebné údaje zapisujú priamo do súboru s fotografiou pomocou štandardu EXIF. Ten priamo do fotky ukladajú fotoaparáty, fotomobily a filmové skenery.

EXIF sú, ako hovoria programátori, metadáta. To sú údaje vložené do súboru (v tomto prípade fotky typicky JPG, TIF, CR2, NEF, RAF, PEF, DNG..., prípadne videa či audionahrávky), ktoré popisujú niektoré jeho aspekty, ale netvoria jeho primárny obsah. To je aj prípad EXIF: v textovo-tabuľkovej podobe prezradí dôležité informácie o vzniku fotografie.

Takto sa dajú uložiť rôzne metadáta. Súčasťou EXIF je napríklad aj zmenšenina obrázku (náhľad, angl. thumbnail), ktorá sa zvykne zobraziť vo fotoaparáte alebo v editore počas doby, kým sa načítava fotka v plnom rozlíšení. Medzi profesionálmi sa používajú dáta IPTC, do ktorých sa zapisujú hlavne autorské a organizačné údaje. XMP je dobré hlavne na informácie o RAW konverzii alebo takmer ľubovoľný text; možnosti týchto štandardov sa však prelínajú, takže textové komentáre či informačné polia sa nájdu aj v EXIFe. Nakoniec zostáva ešte miesto na lokalizačné údaje GPS.

Prezeranie EXIF

Pravdaže, na niečo tak užitočné ako EXIF existuje množstvo nástrojov. V prvom rade sa hodí mať možnosť EXIF prečítať. Na základné prezeranie nemusíme chodiť ďaleko, tieto informácie totiž dokážu moderné operačné systémy zobraziť. V systéme Windows stačí kliknúť pravým tlačidlom na obrázok, zvoliť Možnosti, kliknúť na tlačidlo Rozšírené a hneď máme podstatné parametre.

Aj Windows si poradí so základnými údajmi.

Dozvedáme sa tieto informácie: Rozlíšenie (rozmery v pixeloch), model fotoaparátu, expozičný čas, clonu, ISO, ohniskovú vzdialenosť, režim blesku, farebný priestor (sRGB/AdobeRGB), režim automatiky, spôsob merania, korekciu expozície a pravdaže čas fotografovania.

To nie je všetko, čo sa v týchto dátach skrýva. Iné programy ukážu viac, tu je ukážka Zoner Photo Studio 12:

Zoner prezradí podrobnosti.

Okrem parametrov obrazu ako napr. vyváženie bielej, tu nájdeme aj zaujímavý údaj,  Zonerom nazvaný „ID obrázku". Nejde o nič iné, než o počet fotografií vytvorených fotoaparátom od jeho výroby - ľudovo povedané, koľko má „nacvakané". Užitočný údaj pri predaji či kúpe použitého prístroja.

Dôležitá informácia je orientácia fotografie. Väčšina fotoaparátov dokáže fotiť „na výšku", ale pritom fotografie fyzicky neotáča (tzn. aparát s rozlíšením 1600 × 1200 neurobí fotku 1200 × 1600). Namiesto toho uložia do EXIF informáciu o orientácii - 0°, 90° alebo 270°. Ak sa teda stane, že niektorý program takéto fotky necháva na ležato, je to iba preto, že túto informáciu nespracoval. Pri upravenej fotografii to už neplatí, väčšina grafických programov pri úprave fotku preorientuje.

Nedokonalosť EXIFu nám ukáže príklad svetelnosti objektívu, tu nazvaná „Max. clona". Pri porovnávaní tohto údaju v rôznych programoch zistíme, že každý svetelnosť identifikuje trochu inak - v prípade tohto objektívu 50/1,8 sú hodnoty od 1,6 po 1,9. EXIF je totiž štandard-neštandard, ktorý si každý výrobca trochu poupraví podľa seba. Najpresnejšie informácie zvykne zobrazovať softvér dodaný s fotoaparátom. Takisto sa oplatí používať čo najnovšie verzie softvéru.

Každý schopný program na prehliadanie alebo úpravu obrázkov nám niečo z EXIFu prezradí - od freewarov po Adobe LightRoom (výnimkou je Gimp, do ktorého treba najprv stiahnuť plugin). Typicky sa tieto údaje zobrazujú v tabuľke v blízkosti obrázku, alebo sa zobrazia po zvolení voľby Vlastnosti, Informácie o obrázku a podobne.

Napríklad XnView zobrazí základné údaje pod voľbou Vlastnosti, takmer kompletný výpis je dostupný v režime prehliadača.

Malý a veľký EXIF v XnView.

EXIF na internet

EXIFu sa prispôsobil aj web. Niektoré online fotogalérie si pri nahrávaní fotky vytiahnú údaje priamo z EXIFu. Ale aj keď je v prehliadači zobrazená fotografiu bez takéhoto popisu, dá sa EXIF zobraziť bez nutnosti ukladania súboru na disk.

Najlepšie vybaveným prehliadačom v tejto oblasti je Opera - EXIF dokáže zobraziť priamo. Stačí kliknúť na obrázok pravým tlačidlom myši a zvoliť Vlastnosti.

Operné predstavenie.

Opera však nie je veľmi priateľská k fotografom, keďže zatiaľ nepodporuje Color Management. Firefox je v tomto šikovnejší, naopak k údajom EXIF mu treba pomôcť zásuvným modulom. Prvým je drobná utilita FxIF (Firefox Exif). Do štandardného dialógu Vlastnosti jednoducho pridá aj základné údaje z EXIFu. Modul funguje aj v iných prehliadačoch založených na platforme Firefoxu.

Cez FxIF vidíme, ako sa čo nafotilo.

Druhá možnosť je plugin Opanda EXIF, ktorý zároveň funguje aj v Internet Exploreri. Pre IE stačí nainštalovať program, do Firefoxu treba doinštalovať ešte zásuvný modul. Opanda si v dialógovom menu prehliadača vytvorí vlastnú položku „View EXIF", kde zobrazuje viac údajov ako Fxif. Podporuje aj zobrazenie GPS a dá sa kombinovať s plateným editorom EXIF.

Ťažkotonážný nástroj.

Ukladanie a editácia

Okrem čítania môžeme chcieť s EXIFom aj manipulovať. V prvom rade je otázka, či chceme pri ukladaní fotky v grafickom programe EXIF ponechať alebo ho odstrániť. Vo väčšine jednoduchších programov nájdeme v nastaveniach položku, ktorá mení túto voľbu. Znova príklad XnView a Zoner:

Iné programy túto voľbu ponúkajú pri ukladaní alebo konverzii (RAW konvertory). Niektoré majú viacero možností ukladania - taký Photoshop má separátnu voľbu Save for web, ktorá EXIF zlikviduje.

Pred konverziou v Nikon ViewNX si zvolíme zachovanie alebo odstránenie rôznych metadát.

Pokročilejšie programy, hlavne tie s katalogizačnými schopnosťami (Asset management) umožňujú vytvoriť viacero profilov na ukladanie upravených fotografií. Ukladanie EXIF je jedným z parametrov, ktorý možno ovplyvniť. Môžeme tak mať profil na ukladanie plných 16-bitových TIF vrátane EXIF pre svoju zálohu a iný profil pre malý formát na web bez metadát.

Takisto môže vzniknúť potreba EXIF editovať. Typicky napríklad vtedy, ak grafický softvér pri uložení dáta vymaže
a chceme ich vložiť naspäť, alebo keď sme zabudli vo foťáku zmeniť letný čas a chceme zapísaný čas spätne upraviť.

Na editáciu EXIF takisto existuje viac programov, niečo zvládne aj vyššie spomínaný Zoner Photo Studio. Avšak švajčiarsky nožík medzi týmito nástrojmi je ExifTool. Dokáže upravovať azda všetky metadáta a zvláda aj dávkové spracovanie. Problém je, že je to konzolový program a na bežné používanie je dosť nepraktický. Treba ho teda doplniť grafickým rozhraním (GUI), napríklad týmto, príhodne nazvaným ExifTool GUI. Okrem editácie má vstavaných niekoľko skriptov, napr. zmena času, alebo pre Canony presunutie hodnoty ISO do štandardného umiestnenia. Na menej štandardné úlohy nie je problém nájsť na internete návody, ako ich urobiť priamo v konzole ExifTool.

Z ďalekého Česka pochádza konkurenčný MetaEditor, ktorý mi pripadá trochu neohrabaný - na druhej strane však komunikuje aj v češtine (aj keď na mojom počítači nie).

Photoshop medzi EXIF editormi, Exiftool GUI

Kde presne som to fotil?

EXIF je zaujímavý, ale nie veľmi zábavný. To sa o takom GPS nedá povedať. S použitím modernej techniky môžete prstom na mape ukazovať kamarátom, kde ste boli - a cestu ilustrovať fotografiami z presne určených lokácií.

GPS sa dá s fotografiou skombinovať dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe sa dáta zapisujú do súboru priamo pri vzniku fotografie. Na to musí byť fotoaparát vybavený GPS - či už interným alebo externým modulom, prípadne špeciálnym káblom spojený s bežnou GPS jednotkou.

Druhou možnosťou je nosiť so sebou turistické GPS zariadenie, ktoré zaznamenáva prejdenú trasu do štandardného súboru. Rovnako poslúži jednoúčelový GPS tracker alebo mobil vybavený GPS a patričným softvérom. Potom stačí porovnať dáta z GPS a podľa času vložiť údaje o polohe do fotografie. Túto úlohu zvládnu EXIF editory spomenuté vyššie, alebo softvér dodávaný ku GPS trackeru. Potom nechýba možnosť zobraziť rovno na mape vlajočky, symbolizujúce fotografie z daného miesta.

Fotomobil Nokia 6220 obsahuje aj GPS s možnosťou geotaggingu - údaje ukladá korektne priamo do EXIF. MetaEditor aj Zoner obsahujú internetový prehliadač, kde na online mape ukážu rodisko fotografie - zelenou alebo červenou šípkou. Rovnako rozpoznajú GPS koordináty vložené do súboru dodatočne.

A pre tých, čo nevlastnia GPS, zostáva low-end možnosť - ručne si vybrať koordináty na mape a nechať ich pripichnúť do EXIF. Takto vyzerá posledná možnosť v programe Nikon ViewNX:

Priradenie GPS k obrazu sa nazýva „Geotagging".

Zapichne sa pripináčik a už bude jasné, kde fotka vznikla.

Nechýba možnosť zviazať zaznamenanú trasu z GPS so sériou snímkov.

Všetky tu spomenuté programy s výnimkou Zoneru sú bezplatné, takže hry s metadátami môžu začať.