Hore

Manuálne zaostrovanie pri systémových fotoaparátoch

Medzi systémové fotoaparáty radíme zrkadlovky (DSLR) a bezzrkadlovky (CSC), pretože majú možnosť výmeny objektívov.

Digitálne fotoaparáty sú, až na výnimky, vybavené automatickým zaostrovaním. Väčšinou funguje veľmi dobre a nie je dôvod ho nevyužívať. Sú však situácie, kedy zlyháva a fotograf musí nad zaostrovaním prevziať kontrolu. To, ako mu to pôjde, závisí na konkrétnom fotoaparáte a na jeho skúsenostiach.

V minulosti sme automatické zaostrovanie nepoznali, to do fotoaparátov preniklo v polovici 80-tych rokov. Dovtedy fotografi zaostrovali ručne. Pri najjednoduchších prístrojoch sa zaostrovalo odhadom, nastavila sa vzdialenosť, akú fotograf odhadol. Veľmi jednoduché fotoaparáty ani nemali zaostrovanie, objektív bol fixne zaostrený na portrétnu vzdialenosť a využívala sa tu väčšia hĺbka ostrosti. Fotoaparáty s priehľadovým hľadáčikom využíval tzv. diaľkomer a nájdete ho aj v súčasných modeloch Leica M. Najpresnejšie sa zaostruje na matnicu, ale ani tu to nie je úplne jednoduché. Ak ste mali niekedy v rukách Flexaret, určite ste pre presné zaostrenie potrebovali lupu. Filmové manuálne zrkadlovky, ktoré majú tiež matnicu, ju majú vylepšenú. Nie je to len čistá plocha s mikroštruktúrou. V strede sa nachádza delený klin obklopený fresnelovým medzikružím. Kto fotil zrkadlovkou s manuálnym zaostrovaním, vie, akí sú to dobrí pomocníci.


Manuálne zaostrovanie nikdy nebolo ľahké a ani nebude. Oproti starému Flexaretu to ale mám o dosť jednoduchšie.

S príchodom AF filmových zrkadloviek sa matnica zmenila. Keďže sa o zaostrovanie väčšinou staral AF systém, delený klin a mikroprismatické medzikružie by boli nevyužité a len by zavadzali pri komponovaní obrazu. Prednosť dostalo zobrazovanie AF bodov. Pri niektorých modeloch bolo možné, v prípade potreby, vymeniť matnicu optimalizovanú pre AF za matnicu s klinom a mikroprismou. Túto možnosť ale využívalo len minimum fotografov.

Zmena matnice znamenala, že sa z AF zrkadlovkami zaostruje manuálne horšie ako s manuálnymi zrkadlovkami. Platí to aj pre digitálne zrkadlovky, ktoré konštrukčne vychádzajú z AF filmových zrkadloviek.

Digitálne zrkadlovky (DSLR)

V základných modeloch je manuálne zaostrovanie obťažné. Hľadáčik je malý a tmavý, dupľovane, ak máte menej svetelné objektívy. K dispozícii nemáte žiadnu pomôcku. Na setových objektívoch ani nenájdete zaostrovaciu mierku. Spoliehať sa musíte na to, čo vidíte na matnici.

Lepšie sú na tom pokročilejšie modely, ktoré majú kvalitnejší hľadáčik. Väčší, svetelnejší, so skleneným hranolom a kvalitnou matnicou. Najväčší hľadáčik majú samozrejme plnoformátové fotoaparáty. Ani u nich ale nie je manuálne zaostrovanie jednoduché. Niektoré modely majú zabudovanú signalizáciu zaostrenia (využívajú informácie z neaktívnych AF bodov). Pri manuálnom zaostrovaní potvrdia, že máte zaostrené, prípadne vám aj ukazujú, ktorým smerom máte otáčať prstencom zaostrovania. Táto metóda nemusí byť presná a nemusí fungovať, ak máte na fotoaparáte objektív bez CPU.

Na matnici vidíte dobre detaily len pri fotení na krátku vzdialenosť. Predstavme si, že ste si kúpili portrétny objektív Samyang 85 mm so svetelnosťou F1,4. Vzhľadom na parametre je lacný a má výbornú optickú kvalitu. Krásne dokáže rozostriť pozadie, pri otvorenej clone je hĺbka ostrosti len pár milimetrov. Tento objektív má len manuálne zaostrovanie. Fotograf má neľahkú úlohu zaostriť na milimeter presne. Kým fotí detailný portrét a dobre vidí detaily oka (na ktoré sa zaostruje), nie je   problém presne manuálne zaostriť. Pri fotení polovičnej alebo celej postavy však detail oka nevidí. A aj keď sa mu zdá, že zaostril správne, väčšinou zaostrí o pár centimetrov mimo. Fotografia je nepoužiteľná. Diaľkomer tiež nemusí byť presný.

Aj u niektorých digitálnych zrkadloviek je možné vymeniť matnicu za vhodnejšiu pre manuálne zaostrovanie. Šikovnejší užívateľ to dokáže aj sám. Vymieňanie matnice, podľa toho či budete fotiť s AF alebo MF, je nepraktické. Výmena matnice sa vyplatí tým, ktorí využívajú takmer výhradne objektívy s manuálnym zaostrovaním.






Neoriginálna matnica s deleným klinom a mikroprismou, pre Canon EOS 7D.


S príchodom živého náhľadu dostali majitelia zrkadloviek pomôcky pri manuálnom zaostrovaní. V prvom rade je to možnosť zväčšenia časti obrazu, digitálna lupa (focus magnifier). Displej ukazuje obraz zachytený snímačom, ktorý je možné zväčšiť. Mierka zväčšenia je daná konkrétnym modelom fotoaparátu. Toto je najpresnejší spôsob manuálneho zaostrovania. Ďalším pomocníkom je peaking level (focus peaking, MF assist…), čo je zvýraznenie zaostrených hrán. Túto pomôcku prevzali fotoaparáty z kamier. Dobre funguje však len pri väčšej hĺbke ostrosti.

Manuálne zaostrovanie v živom náhľade má jednu veľkú nevýhodu. Najlepšie je, ak je fotoaparát na statíve. Držať zrkadlovku v natiahnutých rukách nie je pohodlné, a je to väčšie riziko roztrasenia obrazu. Pri fotení sa musí fotoaparát prepnúť do režimu zrkadlovky, čo nejaký čas trvá a pohyb zrkadla môže vyvolať otrasy. Živý náhľad jednoducho nie je prirodzeným režimom pre DSLR. Jeho obmedzenia nebudú vadiť pri fotení krajiny, architektúry, produktovke a makrofotografii, ale napr. pri portrétnom fotení to fotograf nebude mať ľahké.

S čím majiteľ zrkadlovky nebude mať problém, sú objektívy s veľkou hĺbkou ostrosti, čiže superširokouhlé a rybie oká. U nich sa dá pracovať s tzv. hyperfokálnym nastavením, kedy sa objektív zaostrí na určitú vzdialenosť a clona sa nastaví tak, aby sa dosiahla veľká hĺbka ostrosti.

Firma Sony vyrába špeciálnu verziu zrkadloviek s polopriepustným zrkadlom a elektronickým hľadáčikom (SLT). Kombinuje tak zrkadlovky a bezzrkadlovky. Živý náhľad je k dispozícii aj v hľadáčiku, čo výrazne zjednodušuje manuálne zaostrovanie. Otázna je budúcnosť SLT fotoaparátov, Sony už dlhší čas nepredstavil žiaden nový fotoaparát tejto konštrukcie. Napriek vyhláseniu Sony sa o ich budúcnosť obávam.







Bezzrkadlovky (CSC)

Z hľadiska manuálneho zaostrovania sú na tom bezzrkadlovky lepšie ako zrkadlovky. Využívajú rovnaké pomôcky, ako zrkadlovky v režime živého náhľadu. Živý náhľad je ale pre ne prirodzený a vlastne jediný režim. Funguje rovnako v hľadáčiku, ktorý je elektronický, a aj na displeji. Fotograf sa môže rozhodnúť, ako bude komponovať obraz. Ak má fotoaparát na statíve, môže pohodlne využívať veľký displej. Pri fotení z ruky môže mať fotoaparát pri oku a využívať tak stabilnejšie držanie. I v hľadáčiku môže aktivovať lupu, alebo peaking level. Fotoaparáty Fujifilm napr. ponúkajú aj elektronický ekvivalent k delenému klinu. Nezriedka sa zaostrená vzdialenosť ukazuje aj na stupnici.


Digitálna lupa zväčší vybranú časť snímaného záberu. Je to najpresnejší spôsob kontroly zaostrenia.


Ďalšou pomôckou je peaking level, kde sa farebne zvýraznia najostrejšie hrany. Tento spôsob kontroly je vhodný pri snímaní so strednou a veľkou hĺbkou ostrosti.

Ak fotografujete do formátu RAW a používate funkciu peaking level, môžete zvoliť monochromatický obrazový profil. Farebné zvýraznenie zaostrených hrán lepšie vynikne na čiernobielom obraze. Nemusíte sa báť, že nafotené zábery budú čiernobiele, to by boli len pri fotení do formátov JPG a TIFF.


Je dôležité, aby si užívateľ dobre preštudoval návod na obsluhu fotoaparátu. Aktivácia pomocných funkcií manuálneho zaostrovania sa rôzni, podľa konkrétneho modelu. Môžete sa stretnúť aj s tým, že v režime MF sa môže automaticky aktivovať lupa pri pootočení zaostrovacieho prstenca. Dokonca môže byť oblasť zväčšenia voliteľná.

Pri častejšom používaní manuálneho zaostrovania si môžete pomôcť naprogramovaním užívateľského programu. Do neho môžete uložiť komplexné nastavenie fotoaparátu, ktoré používate pri manuálnom zaostrovaní.




https://www.ephoto.sk/fotoskola/clanky/zaciname-s-fotografovanim/uzivatelsky-expozicny-program/

Záver

Manuálne zaostrovanie s AF zrkadlovkami, jedno či filmovými alebo digitálnymi, bude vždy problematické. Ich matnice sú navrhnuté prioritne pre automatické zaostrovanie. Pri práci s malou hĺbkou ostrosti počítajte s veľkým odpadom, niekedy aj s úplným neúspechom. Ani špeciálna matnica nezaručuje najvyššiu presnosť zaostrenia. U superširokouhlých objektívov môžete využiť hyperfokálne nastavenie s veľkou hĺbkou ostrosti.

U zrkadloviek najpresnejšie zaostrite s využitím živého náhľadu, ktorého použitie má svoje obmedzenia dané tým, že to nie je prirodzený režim zrkadlovky. Pre manuálne zaostrovanie sú lepšie vybavené bezzrkadlovky (CSC). Živý náhľad je u nich natívny a je jedno či komponujete pomocou displeja alebo cez hľadáčik.

Najpresnejšie je manuálne zaostrovanie v režime živého náhľadu s využitím digitálnej lupy. Peaking level dobre funguje pri využití strednej a veľkej hĺbky ostrosti.

A na koniec ešte jedna malá rada. Ak začínate s používaním starších objektívov, pripojených cez adaptér, nezabudnite vo fotoaparáte vypnúť funkciu, ktorá zabraňuje exponovaniu záberu bez nasadeného objektívu. Vy viete, že objektív na fotoaparáte máte, ale nevie to fotoaparát, pretože nedostáva z kontaktov bajonetu žiadne informácie.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
ejjordan
2018-11-21 14:00:10
Možno by bolo dobre spomenúť, že pre manuálne zaostrovanie na digitálnych zrkadlovkách je možné a aj výhodné použiť zväčšovací okulár. Nikon ho má na väčšinu modelov, u ostatných som neskúmal. Žiaľ neexistujú originál náhradné matnice, ktoré by tomu napomáhali. Ja používam len manuálne sklá a autofokus mi na môj spôsob fotenia vôbec nechýba.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia