Ako si vybrať monitor na úpravu fotografií

Megapixel CZ

2021-10-26 06:00:00

5208

Fotografi trávia množstvo času výberom fotoaparátu a objektívov, no na monitory často zabúdajú. Problém spočíva v tom, že sa na prvý pohľad navzájom dosť podobajú, a zistiť, ktorý je naozaj kvalitný, nie je jednoduché. Kvalitné zobrazovacie zariadenie je však pri úprave fotografií kľúčové, preto vám ponúkame niekoľko odporúčaní, podľa čoho sa pri jeho výbere riadiť.

Technológia panelu

LCD panel je hlavnou časťou každého monitor. Skladá sa z polarizačnej vrstvy, sklených substrátov, tekutých kryštálov a farebného filtra. Jeho najdôležitejšou časťou sú tekuté kryštály, ktoré využívajú zadné svetlo z monitora na vykresľovanie farieb. Monitory sa delia podľa orientácie tekutých kryštálov, ktorá určuje, ako bude monitor obraz vykresľovať.

Existujú 3 základné skupiny panelov:

Kategóriu TN preferujú pre jej rýchlu odozvu skôr hráči počítačových hier, donedávna prevažovala vo väčšine notebookov. Na prácu s fotografiami však tieto displeje nie sú veľmi vhodné, pretože pri pohľade z rôznych uhlov skresľujú kontrast a farby obrazu.

Na kategóriu VA narazíte dnes už skôr výnimočne. Jej poznávacím znakom je vysoký kontrast, ktorý je v tomto prípade na škodu, lebo nedokáže dostatočne verne simulovať dynamický rozsah tlačenej fotografie.

Najlepšou voľbou sú panely s technológiou IPS. Obraz vykresľujú verne z rozličných uhlov a ich farebná reprodukcia je neprekonateľná. Existuje niekoľko variantov (napr. lacnejší e-IPS s nižšou farebnou hĺbkou), ale nech by ste siahli po ktoromkoľvek, vždy bude lepší než varianty TN a VA.

Veľkosť, rozlíšenie a pomer strán

Nedajte sa zlákať „filmovým“ pomerom strán 16:9 a radšej siahnite po 16:10, jednak budete mať viac vertikálneho priestoru na prácu a jednak tento pomer lepšie zodpovedá pomeru strán 3:2, ktorý mnoho fotografistov stále využíva.

Veľkosť monitora a rozlíšenie idú ruka v ruke a spoločne vytvárajú to, čomu pri fotografiách hovoríme ostrosť. Veľké rozlíšenie bude na malom displeji pôsobiť extrémne ostro, preto vyzerá väčšina fotografií urobených smartfónom dobre len dovtedy, kým si ich prezriete na monitore alebo v notebooku. Čím väčší displej máte, tým väčšie rozlíšenie logicky potrebujete na zachovanie dostatočne ostrého obrazu.

Ostrosť sa vyjadruje v jednotke PPI (pixels-per-inch alebo počet pixelov na palec) a zrátať si ju môžete na rôznych online kalkulačkách. Ak túžite po majestátnom monitore, ktorý vám ostatní budú závidieť, najprv sa ubezpečte, či má aj dostatočné rozlíšenie, a teda aj PPI. Aby sa vám ostatní namiesto závisti nevysmiali.

Farebná hĺbka

Čím viac farieb dokáže prístroj zobraziť, tým lepšie môže eliminovať chyby a nepresnosti pri farebných prechodoch (tzv. banding efekt alebo posterizácia). Skrátka a dobre, čím vyššiu farebnú hĺbku bude monitor mať, tým prirodzenejšie budú farebné prechody pôsobiť. Tie najkvalitnejšie mávajú hĺbku s hodnotou 10 bitov, čo zodpovedá asi 1 miliarde farieb.

Problém nastane vo chvíli, keď monitor nemá dostatočne široký farebný gamut a nedokáže hĺbku zobraziť verne (viac o gamutoch pozri nižšie). 10-bitové monitory bývajú aj pomalšie, a preto sa hodia skôr na profesionálnu prácu než na hranie hier, kde potrebujete maximálne rýchlu odozvu a vysokú obnovovaciu frekvenciu. Bežný používateľ rozdiely medzi 6-, 8- a 10-bitovými hĺbkami väčšinou ani nezbadá.

Banding efekt, zdroj: Wikipédia

LUT tabuľka

Skratka pre výraz Color Lookup Table môže na prvý pohľad vyzerať tajomne, v skutočnosti však ide o užitočný parameter, ktorý vám môže o kvalitách daného monitora prezradiť zasa o trošku viac. Predstavte si ju ako kalibračný nástroj, upravujúci farebné hodnoty obrazu. LUT tabuľky sa delia na jednorozmerné a trojrozmerné, pričom tie trojrozmerné sú na profesionálnu prácu vhodnejšie.

Hodnota LUT vám môže pomôcť dostať z vašej grafickej karty maximum, a to aj v prípade, že je vyššia než základná farebná hĺbka vášho monitora. Dva monitory tak môžu mať rovnakú farebnú hĺbku, ale ten s vyššou hodnotou LUT bude farby vykresľovať o niečo lepšie. Najlepšie monitory súčasnosti môžu mať hodnotu LUT až 24 bitov.

Farebný gamut

Tento parameter zjednodušene povedané určuje, akú šírku (teda nie množstvo ako pri farebnej hĺbke) farieb je zariadenie schopné zobraziť. Predstavte si ho ako hranicu, kam až môže zobrazovacie zariadenie monitora zájsť vo vykresľovaní jednotlivých odtieňov. Najširší gamut má ľudské oko, a aj pred tými najlepšími monitormi je stále o kusisko vpredu, obzvlášť v niektorých konkrétnych odtieňoch (najviac asi zelenej). Preto fotografie vo výsledku nikdy nezodpovedajú tomu, ako si daný obraz pamätáte z vlastnej skúsenosti. A to platí dvojnásobne, ak je na nich nejaká zeleň.

Monitory sa spravidla delia na 2 skupiny:

1. so štandardným gamutom

2. so širokým gamutom

Monitory so štandardným gamutom (sRGB) bývajú lacnejšie, nepotrebujú takú starostlivosť pri kalibrácii farieb a hodia sa skôr na kancelársku prácu. Nie sú totiž schopné verne zachytiť farebnú škálu tlačiarní a fotografie na papieri môžu vo výsledku vyzerať celkom inak, než ako sa tvárili na displeji. Pri fotografiách krajiniek sa navyše stráca saturácia v zelených a tyrkysových odtieňoch.

Na monitoroch so širokým gamutom (Adobe RGB, DCI P3) vyzerá väčšina fotografií lepšie. Najmä prvky krajiny ako vodné či trávnaté plochy, listy a podobne. Na predtlačové náhľady sa oveľa lepšie hodia monitory s menším gamutom. Problémom môže byť občasné skreslenie farieb mimo grafických programov (napr. ako pozadie na ploche Windows).

Pokiaľ pracujete so 14- alebo 16-bitovými alebo inými profi formátmi, je vo vašom vlastnom záujme mať monitor so širokým gamutom, ktorý dokáže verne zobraziť všetky detaily. Ak už investujete do fotografickej techniky, mali by ste mať aj zodpovedajúce zobrazovacie zariadenie.

Doplnky a príslušenstvo

Ak to s editovaním fotografií alebo s grafickými prácami myslíte naozaj vážne, obstarajte si k monitoru tienidlo. Vyblokuje svetlo z externých zdrojov (slnko, pouličné lampy) a obraz bude vyzerať rovnako ráno aj večer, čo je pre precízne výsledky kritické.

Drobný vplyv na kvalitu obrazu môže mať aj finiš displeja. Matný spravidla zobrazuje farby vernejšie, zatiaľ čo lesklý im dáva presýtený a kontrastnejší vzhľad, než je realita. Pri matnom finiši navyše eliminujete väčšie množstvo odleskov než pri lesklom.

Hoci profesionálne monitory mávajú už zabudované kalibračné nástroje, môžete si dokúpiť aj rozličné externé varianty. Tie vám napr. ukážu, ako bude vaša fotografia vyzerať po vytlačení na určitých typoch papiera alebo na určitom type tlačiarne s konkrétnym farebným nastavením.

Pri nákupe monitora sa vždy najprv zamyslite, ako nutne profesionálne zariadenie naozaj potrebujete. Vysoké farebné hĺbky alebo hodnoty LUT môžu vyzerať lákavo, no ako bežný používateľ drobné nuansy pravdepodobne ani nepostrehnete. Ale ak vás práca s fotografiami živí alebo vás to jednoducho veľmi baví, tak sa toho nebojte a doprajte si poriadny monitor. Vaše oči sa vám za to poďakujú.