Canon EOS 90D

Canon kastuje svoje zrkadlovky podľa desiatkovej sústavy – čím menej cifier názov obsahuje, o tým vyšší model ide. Ak je teda 1D-čka vlajková loď pre profesionálov, na 90D-čku – najnovší prírastok do rodiny desiatok – sa môžete pozerať ako na pokročilú amatérsku zrkadlovku. A pokiaľ ide o fotenie športu, zároveň aj je tu pravdepodobne najlepší pomer ceny a výkonu z ponuky japonskej značky.

Na stôl prináša parametre, ktoré oslovia najmä tých, ktorí stále fotia najmä pre radosť, no nechcú byť obmedzovaní limitmi lacných modelov. Pokiaľ ide o športovú fotku, kde zaváži najmä rýchlosť ostrenia, jeho presnosť a rýchlosť kontinuálneho snímania, ponúka naozaj dosť. Pri kontinuálnom ostrení dokáže snímať až 10 snímok za sekundu a na výber je celkovo 45 ostriacich bodov, všetkých krížového typu. Hoci sú rozmiestnené celkom blízko stredu hľadáčika, fotografa zvyknutého fotiť so zrkadlovkou nijako zvlášť pri komponovaní neobmedzia. Live View, teda ostrenie cez displej, a nie optický hľadáčik, je presnejšie a na výber ponúka neporovnateľne viac ostriacich bodov aj na krajoch, no rátať treba s poklesom rýchlosti sekvenčného snímania z 10 na 7 snímok za sekundu. Perfektne funguje aj automatické ostrenie na tvár(e), ktoré dokonca po prvýkrát nájdete aj pri fotení cez hľadáčik, hoci tu až také presné z dôvodu menšieho počtu ostriacich bodov nebude. Limity ostrenia nájdete tradične pri jazdcovi približujúcemu sa k vám, zvlášť vo svetelných podmienkach. Vtedy je lepšie si manuálne predostriť, no to sú techniky, ktoré sa pri fotení v lese budete musieť naučiť na prakticky každom foťáku na trhu. 

Ľahšia, no plnohodnotná zrkadlovka

Telo je z kombinácie hliníka a plastu a hoci je do istej miery utesnené proti vlhkosti a prachu, stále s ním budete musieť narábať trochu citlivejšie ako s topmodelmi, ktorými sa, ľudovo povedané, dajú zatĺkať klince. Spoločne s 90D-čkou uviedol Canon na trh aj o niečo lacnejšiu bezzrkadlovku M6 Mark II, ktorá má prakticky rovnaké technické parametre. Môžete si tak vybrať aj menšie a ľahšie telo, ktoré však bude menej odolné proti elementom a nešetrnému zaobchádzaniu. Limitovať vás bude aj celkom obmedzená ponuka objektívov na bajonet M, hoci prostredníctvom adaptéra pripojíte aj tie určené na zrkadlovky. Treba rátať aj s nižšou výdržou batérie (ktorá je na 90D naopak výborná) a technologickými obmedzeniami odnímateľného elektronického hľadáčika. Ak chcete fotiť biky a foťák brať so sebou do lesa, je lepšou voľbou možno nie až taká trendy, no stará dobrá čierna zrkadlovka. Ovládače sú pre kohokoľvek zvyknutého fotiť zrkadlovkou intuitívne a je skvelé, že tu po novom nájdete aj joystick na rýchly výber ostriaceho bodu aj počas snímania. Mnohé z ovládačov sú pritom programovateľné. Výklopný a otočný dotykový displej je užitočný a mnohí sa právom pýtajú, prečo vlastne stále obýva len lacnejšie zrkadlovky. Vo foťáku sú zabudované aj Wi-Fi a bluetooth moduly, cez ktoré sa dá diaľkovo ovládať aj sťahovať fotky priamo do smartfónu ešte v lese.

Nie je to plnoformát

Menšie APS-C snímače si v porovnaní s plnoformátovými, aké sa používajú v topmodeloch, so sebou nesú tri hlavné obmedzenia – horší výkon v zhoršených svetelných podmienkach (menšia plocha dokáže zachytiť menej svetla), väčšia hĺbka ostrosti na rovnakej clone a asi to najväčšie – násobenie efektívnych ohniskových vzdialeností objektívov. V praxi to teda znamená, že kým 70 – 200 mm objektív má ekvivalentné ohnisko 112 – 320 mm, čo sa môže nezriedka hodiť, na opačnom konci spektra obmedzí pri hľadaní ultraširokého objektívu. Na plnoformátových zrkadlovkách populárny objektív 16 – 35 mm má totiž ekvivalentné ohnisko 26 – 56 mm. Prakticky jedinou alternatívou v ponuke Canonu je objektív 10 – 22 mm, ktorý však patrí skôr k lacnejším – ako konštrukciou, tak výstupom. Treba si preto zvážiť, čo pre vás zaváži najviac. Isté je, že takúto rýchlosť snímania medzi plnoformátovými zrkadlovkami jednoducho nenájdete – ak, samozrejme, nie ste ochotní zaplatiť bezmála šesťnásobok sumy. Rozlíšenie úplne nového snímača je pritom naozaj vysokých 32,5 MP (predchádzajúca 80D mala len 24 a to je viac ako  v prípade väčšiny konkurencie) a výkon v horších svetelných podmienkach patrí v danej kategórii určite k tým najlepším, aké Canon doteraz vypustil do sveta. Bez ohľadu na veľkosť snímača tiež môžete rátať s nádhernými farbami charakteristickými pre Canon a najvernejším zachytením farby pleti na trhu.

Názor testera

Pokiaľ chcete fotiť šport na amatérskej úrovni, 90D-čka je pravdepodobne najlepšia voľba v ponuke Canonu. Stále sa síce predáva aj vyšší model 7D Mark II, ktorý má celokovové telo, niektoré pokročilejšie funkcie a rýchlejšie sekvenčné snímanie, no zároveň má už takmer šesť rokov. A ak by ste mali na vlajkovú loď 1DX Mark 2, ktorá je určená priamo na šport, zrejme by ste túto recenziu ani nečítali. Napriek svojej nízkej cene ma foťák nijako neobmedzoval ani pri tvorbe výstupov, ktoré majú ísť do tlače – koniec koncov, jednu z fotiek nájdete na prvých stránkach časopisu vytlačenú na celej dvojstrane. Jediné, o čom úplne presvedčený nie som, je vysoké rozlíšenie, ktoré Canon natlačil na menší snímač. V ideálnych svetelných podmienkach sa naozaj hodí a dokáže zachytiť viac detailov, no keď sa začnú zhoršovať (a to sa v lese deje oveľa rýchlejšie), elektronický šum je o to výraznejší, o čo vyššie je rozlíšenie. Napriek tomu by som ho vo svojom arzenáli určite často využíval – či už pre dlhšie efektívne ohnisko alebo menšie rozmery a podstatne nižšiu hmotnosť oproti redakčným foťákom z najvyššieho radu.

Zaostriť na jazdkyňu prichádzajúcu priamo oproti je vždy výzva. 90D-čka ju zvládla.

Objektív: EF70-200 mm f/2.8L IS III USM
Clona: f2.8
Uzávierka: 1/800
Ohnisková vzdialenosť: 70 mm
ISO: 2500

Komparatívne väčšia hĺbka ostrosti nie je problém, ak použijete objektív s nízkym clonovým číslom.

Objektív: EF50 mm f/1.8 STM
Clona: f2,2
Uzávierka: 1/200
Ohnisková vzdialenosť: 50 mm
ISO: 160

Ostriace body sú blízko stredu hľadáčika, no nebránia ani takýmto kompozíciám.

Objektív: EF16-35 mm f/2.8L IS III USM
Clona: f3,5
Uzávierka: 1/1 000 s
Ohnisková vzdialenosť: 26 mm
ISO: 2000

Text a fotky: Filip Stifler Nagy

Filip Nagy (Bio)

Posledné desaťročie pracuje ako šéfredaktor cyklistického časopisu Biker. Fotenie sa stalo prirodzenou súčasťou tejto pozície. Dnes fotí oveľa menej bicyklov, než by mal. Špecializuje sa na športovú a portrétnu fotografiu a je ambasádorom značky Canon. Fotí najmä pre Red Bull Slovensko a ďalších veľkých slovenských aj zahraničných klientov. Miluje protisvetlo, nenávidí slnečné clony na objektívoch, a väčšinu svojich zákaziek by nafotil aj zadarmo - čisto z lásky k fotografii. O tom našťastie klienti nevedia.