Olympiáda v Tokiu je už štvrtá, ktorú si dokumentoval. Cítiš sa byť už zbehlý olympijský fotograf, alebo ešte stále je to stresujúce registrovať sa, nájsť a presúvať na športoviská. Ako to celé na olympiáde funguje?
Táto olympiáda bola úplne iná pre covid protokol a covid opatrenia. Museli sme sa vždy 24 hodín dopredu nahlásiť na podujatie a v priebehu dňa až v noci schvaľovali požiadavky. Mohlo sa stať, že mi neschvália napríklad atletiku a v tom prípade nemám čo robiť. Našťastie sa to nám fotografom nestalo, ale píšucim novinárom áno. Takže som trošku tŕpol a vždy dúfal, že to bude v poriadku.
Všetko bolo iné, o 50% menej fotografov a aj dobrovoľníkov, mnohí z nich vôbec neprišli. Celkovo organizácia pre novinárov bola slabšia. Domáci Japonci nevedia dobre po anglicky, takže sa s nimi dá len veľmi ťažko dohovoriť.
Predtým fotoreportéri hovorievali, že si museli lakťami rozrážať miesto v množstve fotografov. Mali ste teraz viac priestoru na fotenie, keďže vás bolo menej?
Bolo by to tak, ale okresaný tu bol aj počet miest, preto sa dávala vopred žiadosť na schválenie. Teraz bol priestor pre 20 fotografov na mieste, kde by predtým bolo 50. Vtedy by si lakťami vybojovával svoje miesto. Zažil som to na všetkých predchádzajúci olympiádach. Vznikajú zbytočné konflikty, pretože každý chce dobrý záber. A silnejší alebo trpezlivejší vyhrá. Sú takí, ktorí nad tým mávnu rukou a idú ďalej, ale zvyčajne treba o miesto bojovať.
25.7.2021 OH Tokio 2020 Danka Barteková - skeet ženy, foto: Martin Baumann (Nikon D4/D5)
V tomto ohľade to teda teraz bolo lepšie, ale zase tortúry okolo registrácií a schvaľovania boli dlhšie.
Áno. Napríklad mi tri dni po sebe schválili registráciu o tretej – štvrtej ráno, len pár hodín predtým, ako sa konalo podujatie. Museli sme byť stále v strehu. Tam kde sme registráciu nemali neschválenú, tam nás nepustili. Pri vstupe kontrolovali, či je na zozname meno a kontrolovali aj mail, v ktorom bolo zapísané číslo akreditácie, meno, osobné údaje. Nedalo sa s tým nijako vybabrať.
Ako to bolo s logistikou? Bolo nejaké centrálne miesto, z ktorého vás odvážali na športoviská? Je náročné sa zorientovať, keď si sa potreboval dostať na konkrétne športovisko? Ako ďaleko sa nachádzali?
Dá sa to predstaviť ako bratislavskú autobusovú stanicu, stávalo tam tak 27-28 autobusov a každý mal svoje číslo. Nič zložité. Na najvzdialenejší autobus bolo treba prejsť možno 80 metrov, ale všetko bolo nakope.
Aspoň tam boli názvy písané v angličtine?
Áno názvy športovísk tu boli v angličtine. Dokonca mávame na olympiádach aj aplikáciu s časmi odchodov autobusov. Na niektoré športoviská trvala cesta 1 až 1,5 hodiny, na iné 20 minút.
30.7.2021 OH Tokio 2020 Gabriela Gajanová - beh na 800 m, foto: Martin Baumann (Nikon D4/D5)
Podľa čoho sa na olympiáde rozhoduješ, aké športy ideš fotiť? Rozhodujú o tom v TASR, alebo si vyberáš sám, či ideš tam, kde sú naši športovci?
Primárne idem tam, kde sú naši slovenskí športovci, inde len ak mám čas nazvyš. Takto som bol v Londýne na Usaina Bolta. Bol to veľký zážitok. Na tribúne bolo 80 tisíc ľudí, ktorí čakali na hlavný program, keď zabehne „stovku“ a vyhrá zlatú medailu. Bolo to niečo úžasné. Teraz je bolo bez divákov. Bolo to divné a pociťovali to tak aj športovci. Nevyhecovali sa tak k výkonu a neprežívali tak radosť, ako keby tam boli fanúšikovia.
Z TASR sme v Tokiu boli dvaja – ja spolu s Mišom Svítokom. Rozdeľovali sme si športy podľa toho, čo máme radšej aj s čím máme viac skúseností. Ja strelectvo, Mišo zase kanoe. Mávame dohodu, kto čo bude robiť.
2.8.2021 OH Tokio 2020 Patrik Jány - streľba 40 m, foto: Martin Baumann (Nikon D5)
Čo si na olympiáde fotil?
Atletiku, strelcov – trap, skeet aj malokalibrovky, lukostreľbu, stolný tenis a vodný slalom a smútok Beňuša. V semifinále bol prvý a nakoniec mu finále nevyšlo. Po 25 rokoch nemá Slovensko medailu z vodného slalomu. S kolegom sme leteli na pretek Mateja Tótha do Sapora, kvôli podnebiu a podmienkam. V Tokiu bolo príliš vlhko a dusno, v Sapore je počasie čerstvejšie. V Tokiu bolo podobne, ako keď sme boli na majstrovstvách sveta v Dohe 2019. Bolo 35 - 38 stupňov, vlhko, športovci kolabovali, asi šiesti skončili na vozíku.
V Tokiu boli také vysoké teploty?
O deviatej ráno bývalo 32 stupňov. V Londýne bolo na streleckých pretekoch vybetónované miesto odkiaľ sa strieľalo, ostatné bola tráva a nej sme si mohli nájsť pozíciu na fotenie. V Tokiu bolo všetko vybetónované a rozpálené, pri dotyku si mal pocit, že zhoríš.
29.7.2021 OH Tokio 2020 Zuzana Rehák Štefečeková - trap, foto: Martin Baumann (Nikon D4/D5)
Bol si pri tom, keď Zuzka Rehák-Štefečeková vyhrala zlato. Aké to bolo?
Zuzka je zlatá! Niekedy je v takých podmienkach ťažké získať od športovcov emóciu. Zvlášť, keď z titulu svojho športu musia emócie potláčať a sústrediť sa chladnokrvne na to, čo robia. Povedal som jej: „Zuzka aspoň daj ruky hore!“ A v tej chvíli ako keby si prepol program a bola ako utrhnutá z reťaze. Bolo to super a verím tomu, že keby tam boli diváci, tak by to spravila úplne prirodzene. Jednoducho tu fanúšikovia chýbali.
Predstav si, že na štadióne, ktorý má kapacitu aj cez 60 000 ľudí, bolo teraz s usporiadateľmi, novinármi, trénermi a realizačnými tímami maximálne 2 000 ľudí. Aj keď sa snažili tlieskať a vytvoriť nejakú atmosféru, stratilo sa to. Pre nízku zaočkovanosť v krajine tam bolo len minimum divákov.
Aké podmienky v rámci protipandemických ste museli splniť, aby vás pustili na olympiádu?
Pred odletom sme museli absolvovať dva testy, jeden 96 a druhý 72 hodín pred odletom a potom nás testovali po prílete priamo na letisku. Bolo to dlhá 7 hodinová tortúra. Po jedenásť hodinovom lete nás tam asi tristo čakalo na výsledky, nakoniec nás s kolegami po negatívnom výsledku pustili. No ale neskôr sa začalo trasovanie - kto s kým a kde sedel, pretože niekoľko športovcov z nášho lietadla malo pozitívny výsledok. 20. júla sme prileteli a 28. sa dvaja kolegovia dozvedeli, že majú od 20.7 do 3.8. karanténu. Prvé tri dni po prílete sme boli každý deň testovaní, potom s frekvenciou 4 dní. Fotiť s rúškom na tvári vo viac ako 35 stupňových horúčavách s 90% vlhkosťou vzduchu je tiež riadna nakladačka...
2.8.2021 OH Tokio 2020 Emma Zapletalová - beh cez prekážky na 400 m, foto: Martin Baumann (Nikon D5)
Cítim z tvojho rozprávania, že to muselo byť náročné fotiť v takýchto podmienkach.
Bolo to veľmi obmedzujúce. Dopredu sme si museli vybrať akciu, na ktorú pôjdeme s tým, že si nevedel, či ti ju schvália a tak sme sa prihlásili na ďalšie štyri. Potom ťa akreditovali na dve z toho, ktoré časovo kolidovali, tak sme sa museli nahlásiť do systému a jednu zrušiť. Mal by som zlý pocit, ak by som nezrušil akciu, na ktorú som vedel, že nepôjdem a kvôli mne by sa tam potom nedostal niekto, kto tam chce ísť. Plánovanie bolo náročné, nevedel si, na čom si.
Na predchádzajúcich olympiádach to fungovalo tak, že si dofotil jeden šport a išiel na ďalší, bez toho, aby ťa ktokoľvek zastavoval, či si testovaný, či si prihlásený. Za deň si obehal tri športy, síce s vyplazeným jazykom, ale mal si odrobené. A teraz, aj keď sme tam boli dvaja, bolo to ťažké.
26.7.2021 OH Tokio 2020 Matej Beňuš - vodný slalom, foto: Martin Baumann (Nikon D4/D5)
Vo všeobecnosti, aký šport fotíš najradšej?
Hokej, futbal, ale aj tenis, basketbal, hádzaná, kontaktné športy, karate a zápasenie. Keby som mal zostaviť rebríček, top je pre mňa hokej, ale všetky čo som vymenoval mu sekundujú. Mám rád súboj.
Martin ďakujem ti pekne za tvoj čas a za to, že si sa podelil s nami o svoje skúsenosti. Ďakujem za sprostredkovanie olympijských súperení, sklamania aj radosti z úspechu prostredníctvom tvojich fotografií.
30.7.2021 OH Tokio 2020 Zuzana Rehák Štefečeková, Erik Varga - double trap, foto: Martin Baumann (Nikon D5)
24.7.2021 OH Tokio 2020 Juraj Tužinský - streľba, foto: Martin Baumann (Nikon D5)
23.7.2021 OH Tokio 2020 Denisa Baránková - lukostreľba, foto: Martin Baumann (Nikon D5)
5.8. 2021 OH Tokio 2020 Toth - Morvay, foto: Martin Baumann (Nikon D5)
Pridaj komentár
