Malí bežci na hnojisku

Do nočného ticha sa ozvala melódia budíka, hodiny ukazujú približne 2:15 v noci a ja sa horko ťažko dvíham z postele. Prvých 5 minút je najťažších, potom to už ide. Rýchle raňajky, návšteva kúpelne a už aj sadám na bicykel a vyrážam v ústrety nočnej tme. Cesta ubieha pomerne rýchlo, mám to z kopca a tak sa každou minútou blížim k svojmu cieľu – neveľkému rybníku kde som už minulé ráno fotil loviace volavky. Tento krát ma však na mieste čaká nepríjemné sklamanie, prechádzam úzkou cestičkou v rákosí a v svite baterky rozoznávam postavu človeka. Nálada sa mi rázom zmenila – rybár, z fotenia nič nebude. Prehadzujeme doslova pár slov, zisťujem to čo mi je už aj tak viac menej jasné, prišiel sem chytať ryby. Vraciam sa odkiaľ som prišiel, s pár nadávkami v ústach. Rozmýšľam čo teraz, domov snáď nejdem je predsa ešte noc. Kúsok odtiaľto je jedno menšie jazierko, nemám čo stratiť a vyrážam sa naň pozrieť. Po chvíľke však zisťujem že ani tu z fotenia nebude nič, musel by som so sebou mať statív… Znechutený z toho všetkého som sa už nešiel o nič pokúšať, zložil som batoh, vybral z neho banán a horalku a rozhodol sa počkať na svetlo, potom sa uvidí…

Ako som tak čakal započul som od neďalekého hnojiska známe zvuky: Ťiúú, ťiúúú, ťiúúú….Kulíky ! A vyzerá to že ich tam je celkom dosť ! Vybavujú sa mi spomienky na minuloročné fotenie na Váhu kde som s nimi strávil istý čas. Idem teda na miesto a bez očakávania nejakého slušného výsledku na zem rokladám karimatku spolu s maskovaním a fotoaparátom, možno sa ukážu. Nehnute čakám, po pravej ruke mám veľkú kopu kravského hnoja, po ľavej zasa igelitom prikrytú senáž. Zvláštna, nie príliš vábna vôňa :-) Tma sa postupne mení na šero, svetlo pomaly pribúda. Na moje prekvapenie sa na druhej strane objavuje skupinka kulíkov, dokonca to vyzerá že sa ku mne približujú. Netrvá dlho a ozve sa prvé klapanie závierky. Nadstavenia zatiaľ nie sú aké by som si predstavoval a tak sa uspokojujem aspoň s dokumentačnými fotkami na vysoké ISO…

Keď sa ale po zhruba pol hodine objavuje na burine v pozadí krásne, jemné svetlo začína vo mne iskriť malá iskrička nádeje a adrenalín v krvi rýchlo stúpať.

Že by nakoniec dnešok nedopadol tak hrozne ako sa zdalo ?

Áno ! o minútku neskôr sa už celé moje okolie kúpe v nádhernom rannom svetle a kulíky sú mi stále na blízku.

Rýchlo pobehujú okolo mňa a hľadajú čo by mohli zozobnúť, dokonca sa k nim pridáva niekoľko mláďať trasochvostov.

Moja prítomnosť im zjavne neprekáža a bez problémov sa približujú až na vzdialenosť kde už môj objektív nie je schopný zaostriť, dokonca ešte bližšie. Odkláňam teda oko od hľadáčika a pozorujem niektoré z nich na vzdialenosť asi 1,5 metra.

Možností kam natočiť objektív je toľko, že miestami nestíham. Po chvíľke dokonca foťák prestáva reagovať, na display-i zisťujem že je CF karta plná a tak letmo premazávam zábery zo skorého rána a pokračujem ďalej.

Ako sa slnko dostáva vyššie nad obzor začína klesať aj aktivita kulíkov, záberov už mám ale viac než dosť a tak ich ešte malú chvíľu len tak pozorujem.

 Tak sa teda ráno ktoré začalo strašne nakoniec zmenilo na perfektné, možno ako malá odmena, alebo som bol len v správny čas na správnom mieste, neviem. Tak či tak, domov som odchádzal spokojný. Veď s fotkami kulíkov z týchto miest som absolútne nerátal.

Plán na následujúce ráno bol už jasný, o mieste som dal vedieť aj kamošovi a vyrazili sme spoločne. Síce to už nebolo tak akčné ako prvý krát, no nakoniec sme si predsa len nejakú fotku domov odviezli.

Na záver tradične pohľad na miesto a jedna fotka ako vyzeralo naše maskovanie.

(Naše miesta, ja vpravo, kamarát vľavo)

(Ja, foto P.Herceg)

Fotky v lepšom rozlíšení nájdete u mňa na stránke: http://holasek.wz.sk/

...

Pri všetkých fotkách bol použitý EOS 40D + EF 400/5.6L USM, program Av pri f/5.6 a ISO v rozsahu 320-640.