Ukrytá kráľovná

Pri návšteve každého miesta našej krásnej Zeme je treba mať viac ako len oficiálneho sprievodcu National Geographic. Poviem to tak, milí ľudkovia, že najhodnotnejším sprievodcom každej cesty je čas. A to nielen počas návštevy, ale i ten čas strávený pred dátumom vášho “odpichu” z domu. Čas strávený plánovaním, zbieraním priateľských rád a rodičovských varovaní, či zákazov, aby ste sa to tej diery netrepali. Veď ako povedal Homer Simpson: Aký zmysel má niekam chodiť, keď sa aj tak vždy vrátime domov. Ak máte čas, máte tú vymoženosť objavovať atraktivitu každého miesta vlastným spôsobom. Niekto sa rád vozí, iní prechodia dvadsať kilometrov za deň, počas ktorého sú ich spoločníkom len ich vlastné myšlienky napájané podnetmi z očí.

Mojím súčasným a dočasným “pôsobiskom” je Toronto. Luxus zvaný čas som získal tým, že som sem prišiel pracovať po dobu jedného roka. Nie je to mesto pre lásku na prvý pohľad, čo sa “atrakcií” týka. Máte tu unikátne Royal Ontario Museum, alebo ROM, no to by sa snáď patrilo na najväčšie mesto Kanady. Je tu nespočet tzv. predpísaných atrakcií, ktoré vás môžu ohúriť a zanechať vo vás zážitok hodný spomínania pri vínku s priateľmi. No ozajstná krása multikultúrneho mesta je ukrytá. Je schovaná v uliciach, ktoré na prvý pohľad nestoja ani za cestu električkou. V budovách, kde si sprvu ani nevšimnete nápis Gallery s všakovakým prívlastkom. A v ľuďoch. Viac ako polovica ľudí žijúcich v Toronte sa tu nenarodila. Je to taký New York na kanadský spôsob.

Obľúbenou “day-off” činnosťou mojich voľných dní je Queen street West. Ulica, ktorá v sebe nesie celé mesto vyjadrené na šiestich kilometroch cesty rovnej ako pravítko. Je to ulica vôní pekárničiek, kde si k jemnej bagetke dáte kávu, ktorá niekde chutí ako benzín, inde ako rozprávkový príbeh prelievaný vašimi ústami. Je to ulica hluku električiek starého dizajnu, aké jazdia aj na Slovensku.

Je zaujímavé, že sa tu jazdí starým spôsobom. Pri vstupe hádžete mince pri šoférovi, alebo mu ukážete daný typ permanentky. Mnohé obchody sú tu ponechané v stave, v ktorom boli keď skrachovali, a alebo sa presťahovali. Podobne ako táto opraváreň bicyklov naľavo.

Queen Street West som si obľúbil pre jej ruch. Niekoľkokrát som ňou celou prešiel pešo bez zdania dlhej chvíle. Ak dáte svojím nohám tempo horského turistu, tak ňou prejdete za necelú hodinu, no to si nevychutnáte rozmanitosť tvári, ktoré vás míňajú popritom ako gúľate očami po nedefinovateľnom výklade obchodu nedefinovateľného zamerania.
Queen street je hodné svojho mena. Je kráľovnou všetkých ulíc Toronta. Je delené ulicou Yonge (najdlšou ulicou na svete) na Queen street West a Queen street East. Jej počiatok začína v mestskej časti Roncesvalles village, ktorá je známa tým, že tam žijú naši bratia Poliaci. Je delená na rôzne “districts”, ktoré nesú názov podľa zamerania (Fashion, Design, Antiq atď.).

Minulý týždeň sa obdaroval ďalšou prechádzkou naprieč alejou galérií, kaviarní, stojacich tridsaťročných bicyklov a fajčiacich umelcov, kaderníčok a tulákov. Vietor mi fúkal od chrbta, slnko svietilo od západu (čo je všade vo svete zvykom, keď je už podvečer) a ja som si svoj aparát hrdo niesol a zachytával som ľudí a atmosféru tohto uličného divadla všedného dňa. Keby sa ma niekto pýtal, ako by som vyjadril jedným slovom svoj opis Queen street West, povedal by som asi: je taká ĽUDSKÁ.
Vyjadruje celkovú multikulturalitu mesta Toronto, ako i kultúru ako takú. Je to miesto nedeľných obedov, ale i denných nákupov. Strieda sa luxus vyššej strednej triedy s túžbou bezdomovcov po pár drobných.

Queen street je atrakcia bez vstupného. Tento článok je pre mňa dokumentom, pre vás pozvánka. Ak chcete spoznať Toronto v krátkom čase, jediná prechádzka vás uvedie do obrazu. Zaviažte si šnúrky, nabite baterky fotoaparátov a hlavne predtým nejedzte. Nájdete si všetko podľa chuti. Od lacného sushi, burritta, pizze, etiópskej, tibetskej, čínskej kuchyne po vepřo-knedlo-zelo, či bryndzové halušky. Je to ulica všetkých ľudí, teda pre nás, pre vás, pre všetkých.