Fotografovaniu prírody venujem väčšinu môjho voľného času, a tak po telefonáte od jedného známeho mi netrvalo dlho, kým som sedel v aute a tešil sa na nové zážitky v lese. V telefónne som dostal len minimum informácii, ale podstatná bola: "Ideme pozorovať hniezdo kuvička, pridáš sa?"
Ako už x krát aj teraz som si nabalil fotobatoh a šlo sa. S kolegom sme sa stretli na pol ceste k lokalite, kde mi povedal viac o tom, čo ma čaká a neminie. Na lokalitu majú okrem mňa zavítať aj nemeckí filmári, čo točili dokument pre slovenskú a nemeckú televíziu o našej prírode.
Na moje potešenie bola hniezdna lokalita pomerne jednoducho dostupná a nemusel som sa cítiť ako Šerpa na Evereste s nákladom na chrbte. Keď sme sa už konečne dostali do kopca, dostal som úlohu vytipovať, kde sa podľa mňa nachádza hniezdo. Táto úloha nebola nijako zložitá, keďže v strmom kopci bol len jeden starý kmeň a po bližšom pohľade cez ďalekohľad bolo vidno vchod do dutiny.
Rýchlosťou (ale nie eleganciou) tatranského kamzíka som sa vydriapal do kopca, a už som rozkladal "výbavičku". Keďže hniezdo bolo v lese, tak tam zase nebolo svetla nazvyš. Od kolegu som sa dozvedel, že je to hniezdo kuvička vrabčieho a mladé majú tak necelý týždeň, kým budú vylietať. V hlave sa mi hneď objavili portréty tejto sovičky, ako vykúka z dutiny. A tak som zaujal bojové postavenie práve na zachytenie takéhoto momentu. Po pár minútach sa nám prvý krát ohlásila pani domáca. Charakteristické zapískanie nás dostalo do stavu pohotovosti. Ako naschvál, v tej chvíli dorazili filmári a tak im šiel môj kolega pomôcť s ich technikou do kopca - ja som ostal na pozícii. Akonáhle kolega odišiel, videl som len ladne plachtiaci tieň, blížiaci sa k dutine. To sa pani domáca vrátila z lovu. Vzrušenie narástlo, keď som vedel, že hlavná modelka je už tam kde má byť. Netrvalo dlho a videl som veľké okále ako kukajú von. Spočiatku to bolo len vykuknutie a hneď nazad. No o chvíľu sa začalo v dutine pravidelné upratovanie. Samička vytrčila hlavu z hniezda a mala plný zobák" odpadkov" po večeri. Toto bol ten okamih na ktorý som čakal. A tak už len ticho klepkala uzávierka a fotky na karte pribúdali. Po pár minútach sa objavili aj tri osoby naložené statívami. Boli to nemeckí filmári. Ich "úlohou" bolo zachytiť scénu kuvička vlietajúceho s korisťou do hniezda. Všetko sa pripravilo a čakali sme. Ale samička bola stále v hniezde s poslednou korisťou, a tak nádej, že sa dočkáme ešte jednej letovky sa zmenšovala so znižujúcou sa intenzitou svetla. Nakoniec sme sa to rozhodli zabaliť už skoro za tmy. Môj cieľ na prvý deň, portrétovka z dutiny, sa mi ale podarilo dosiahnuť.
Počas cesty k autu som dostal ďalšiu "bojovú úlohu" - zohnať návnadové myši. Úloha sa nezdala spočiatku náročná ale keď som obehal hádam všetky chovprodukty v okolí Martina a Banskej Bystrice, zistil som, že myši v prírodnej farbe sa už asi "nevyrábajú" a tak som sa musel uspokojiť s partiou bielych a strakatých hlodavcov.
Druhý deň sa začal príchodom na lokalitu už ráno. Filmári si rozložili "nádobíčko" a pomaly sme nachystali dve myši na zlomený strom kúsok pod hniezdom. Onedlho sa nám zase ozvala samička svojim nezameniteľným hlasom. Hneď sme ju začali hľadať v korunách okolitých stromov. Sedela neďaleko a uprene pozorovala čo sa to pohybuje na strome. Boli to naše dve návnadové myši. Spočiatku sa len kukala a asi nechápala, že myši sú aj biele. Kým sme ju takto pozorovali, zatiaľ mimo dosah foťákov a kamier, "návnady" sa rozhodli opustiť svoje stanovisko. Jedna sa dobrovoľne vrátila ku mne, a tak som ju vrátil za tento výkon do bezpečia klietky. Druhá si zvolila menej bezpečnú variantu - promenádovať sa v lesnom podraste popod zvedavú sovu. Ako náhle bola myš v podraste, aj samička pochopila, že to je korisť (aj keď divne sfarbená). V momente sa upriamila na to malé nič na zemi. Chvostíkom začala vzrušene kmitať a o pár okamihov sa bezhlučne spustila na lovecký výpad. Ten bol úspešný a po chvíľke na zemi sa opäť vzniesla do koruny buku, ale už aj s korisťou. Nanešťastie sa celá táto akcia udiala mimo možnosti fotenia. Kuvičok si začal myš porcovať na konári a tak sme zbystrili pozornosť na hniezdo, kde sa už začali ozývať hladné krky dorastu. Ale samička si myš nechala "odloženú" na konári a vybrala sa preletieť. Tak sa pomaly blížil večer a modelka bola mimo lokality. Vyskúšali sme teda napodobňovať volanie samčeka . Na toto volanie zareagovala pomerne rýchlo a znovu sa vrátila. Opäť neprišla naprázdno. Tentoraz sa jej obeťou stala nepozorná sýkorka. Samička zapózovala aj s korisťou a na ten deň sme to už zabalili.
Tretí deň sa začal opäť ranným príchodom. Samička nás hneď pozdravila a zvedavo si sadla bližšie ku nám tak sa konečne začalo to kvôli čomu sme tam všetci boli - filmovanie a fotenie. Znovu sme rozmiestnili návnadové myši. Tentokrát už samička vedela, že aj keď to je biele, je to aj jedlé. Takže nám predviedla znovu svoje lovecké schopnosti. A znovu bola úspešná. Tento raz sa podarilo aj chalanom natočiť vytúžený záber, vletu kuvička do hniezda s korisťou, za pomoci vysokorýchlostnej kamery. Našťastie myš naporcovala, a tak nebolo vidno, že je biela. Po tom, ako bola mládež nakŕmená, samička sa zase vybrala na lúku. My sme sa pokúšali znovu na pískanie prilákať samčeka. Ale ten sa ani na tretí deň neobjavil. Tento deň bol posledným pre nemeckých filmárov na lokalite, a tak sme boli všetci radi, že sa im podarili zábery. Počas tohoto dňa sa aj mne podarili urobiť portrétové fotky, a tak som zase začal premýšľať nad niečím akčnejším. Rozhodol som sa, že sa pokúsim spraviť fotku kuvička pri loveckom výpade.
Deň štvrtý sa teda niesol v znamení experimentovania. Tentokrát som šiel na lokalitu sám - môj kolega sa pre pracovné povinnosti nemohol zúčastniť. Na fotenie som použil už odskúšanú zostavu z pokusov o akčnú foto rybárika, a to Canon 7D + Canon 24-70 l F 2,8 - všetko som ovládal bezdrôtovou spúšťou. Myši som umiestnil do hlbšej nádoby a zamaskoval ich lístím. Samozrejme, myši nemali v pláne ostať len tak v pripravenej nádobe a o pár minút sa už promenádovali kade-tade. A tak som ich musel pozbierať a znovu nachystať ešte hlbšiu nádobu. Jednu myš som nenašiel ale kuvičok, ktorý sedel kúsok odomňa, ju presne sledoval a tak sa znovu udialo lovecké predstavenie a znovu bez možnosti fotenia. Samička teda zasa porcovala myš na strome, a tak som sa aj ja zahral znovu na filmára a začal som si zbierať materiál na krátky videodokument. Ako som bol zahĺbený do filmovania, ozvalo sa prašťanie v neďalekom malinčí na protiľahlom kopci. V tej chvíli by sa mi ani krvi nedorezali. Zrejme si maco v malinčí spravil prestávku. Ja som si nechcel vyplašiť kuvíčka a tak som len ticho a bez pohnutia striehol ďalej. Ako sa tá "mátoha" vzala tak sa vyparila. Napumpovaný adrenalínom som takmer zabudol stlačiť spúšť práve v okamihu, keď sa sovička rozhodla preskúmať obsah nádoby s myšami. Hneď ako samička odletela, upaľoval som k foťáku... a bola tam . Kuvičok prelietavajúci ponad nastražené myši. Jediná chybička bola nie celkom dokonalá ostrosť kvôli pomalej rýchlosti uzávierky 1/1000 nestačila. Tak som zdvihol ISO, čas bol už 1/2500, čo teoreticky malo stačíť. Ale v ten deň sa už samička nepokúsila o lovenie myší v nádobe chytila si inú myš čo mi nepozorovane ušla.
Deň piaty
Posledný deň som na kuvička šiel už s kolegom, a tak som už neprepadal paranoji, ako po včerajšom mátaní v malinčí. Tentoraz hneď po rozložení techniky sme pískli či sa nám ozve samička, lebo samec sa neukázal ani raz, a tak sme sa domnievali, že sa mu niečo stalo a samička ostala na mládež sama. Hneď po zapískaní sa samička vzniesla bližšie ku nám. Na moje prekvapenie som spozoroval na jednej vetvičke druhú sovičku. S potešením som mohol konštatovať, že prvé mladé je z hniezda von. Pomaly som sa priblížil na "portrétovaciu session". Kuvičok sám o sebe nie je moc plachý, skôr je zvedavý. Mláďa si ma len nedôverčivo prezrelo a pokračovalo v skúmaní toho všetkého okolo neho. Vôbec mu nevadilo, že po ňom behá mucha, tak vznikol aj humorný portrét s muchou na čele. Keďže som mal rozloženú zostavu na loveckú fotku tak som pokukoval aj tam. Samička sa ale moc nezaujímala o korisť, mala už chytenú myš, skôr sa snažila aby si ju malý zamyslený kuvičok všimol. Ten ale naozaj sedel na halúzke ako prikovaný a doslova nevedel kde je sever. Takto sa samička presúvala po okolitých stromoch a mladé stále posmeľovala nech k nej doletí. Asi po štyroch hodinách sa mľadas konečne rozhodol zistiť na čo má vlastne krídla. Vyštartoval dobrým smerom, no v tom krídla prestali poslúchať a napálil to do prvého stromu a zošušťal do podrastu. V nemom úžase som spracovával čo som videl. Samička neostala chladne čakať a onedlho sa vzniesla nad miesto havárie kde sa netrpezlivo ozýval malý stroskotanec. Po asi hodine volania na mladé, zlietla k nemu do podrastu aj s kúskom myši na posmelenie. Za pár minút sa znovu vzniesla na najnižšiu halúzku, kde ju po asi hodine nasledoval aj jej potomok. Na fotenie už ale nebolo svetlo ale nemohli sme odísť kým sme si neboli istý, že mladý letec bude v bezpečí na strome.
Týmto akčným dňom sa skončilo fotenie tejto zaujímavej sovičky, pretože som musel cestovať do práce. Touto cestou by som chcel poďakovať môjmu známemu, ktorý mi ukázal toto hniezdo a vďaka ktorému som mohol rozšíriť svoje portfólio o zaujímavé fotky našej najmenšej sovy. Nezaplatiteľné sú aj zážitky spojené s pozorovaním správania sa kuvička v čase hniezdenia a vyletenia mladých, ako aj možnosť niekoľkokrát vidieť jeho dokonalú loveckú techniku. V prípade, ak zostane hniezdiť v rovnakej dutine aj o rok, mám v pláne zdokumentovať celé hniezdenie. Tak už mi ostáva len zaželať mládeži všetko dobré a hádam sa s nimi stretnem o rok znovu.
https://www.facebook.com/Lucansky.Wl.Photography
Pridaj komentár
