Hore

Spôsoby videnia-2.časť

V ďalšej kapitole sa Berger zaoberá vnímaním mužov a žien vo výtvarnom umení. Stavia hranicu výrazného rozdielu medzi význam znázornenia mužskej postavy – muž je stelesnením sily a akcie – a ženskej postavy, ktorá sa ponára do seba samej. Ženská postava vyjadruje vlastný postoj voči sebe samej. Byť ženou konvenčne znamená byť ovládaná mužom. Vo vzájomnej interakcii muž ženu najprv skúma a následne sa ku nej stavia podľa predošlého zistenia. Akákoľvek aktivita ženy sa posudzuje ako indikácia toho, ako žena chce, aby sa s ňou zaobchádzalo. Berger používa triviálny príklad pohára hodeného o zem. Ak pohár hodí o zem žena, konvenčný pohľad jej počin vyhodnotí ako následok jej emócií, či hnevu a zároveň signál aký prístup by k nej malo zaujať jej okolie. Ak rovnaký počin vykoná muž, vyhodnotí sa len ako výraz hnevu. Zjednodušene uvážené, muži konajú a ženy sa objavujú.

V európskej maľbe existuje kategória, v ktorej sa ženy objavovali principiálne a neustále. Tou kategóriou je akt. Tradične prvé akty boli zobrazenia Adama a Evy. Berger si tu berie na pomoc citát z Mojžišovej knihy Genesis, z ktorého vyplynie, že po zjedení jablka zo zakázaného stromu sa Adam a Eva začali vnímať odlišne. Nahota bola len uzáverom diváka. Zároveň podľa Biblie trest za tento skutok postihol len ženu, zatiaľ čo muž sa stal „Božím agentom“. V renesančnom umení sa táto príbehová časť vytratila a nahota začala byť asociovaná s hanbou (figový list, prekrývanie rukami a pod.)

Sekularizáciou umenia sa tematický okruh aktov značne rozšíril, no implikácia pocitu sledovanosti subjektu (ženy) zostala zachovaná (Je taká nahá, ako divák jej nahotu vníma). Zároveň sa tu však vynára problém pokrytectva. Mnoho aktov zobrazovalo nahú ženu so zrkadlom, pričom takýto výjav sa hodnotil ako zobrazenie márnivosti. Takto hodnotili obsah obrazov bežní diváci. Avšak reálna funkcia zrkadla bola smerovaná k zdôrazneniu postoja ženy voči sebe samej. Stále sledujeme líniu, na ktorej „sa žena objavuje“. Zrkadlo implikovalo ženskú postavu ako „zjav“.

Výraz sledovanosti ženy pri ženskom akte je vnímateľný aj na obrazoch neskoršieho obdobia. Sir Peter Lely namaľoval pre kráľa Karola II. v roku 1675 tajný obraz jeho milenky Nell Gwynne. Plátno zobrazuje nahú ženskú postavu pasívne hľadiacu na diváka obdivujúceho jej nahotu. Takáto nahota však neodráža vlastný pocit ženy, vyjadruje skôr submisívnosť zobrazeného subjektu.

Pri definícii základných pojmov Berger vychádza z knihy Kennetha Clarka „The Nude“, ktorý rozlišuje medzi obnaženosťou a nahotou. Obnaženosť je prostý stav bez pokrývky, zatiaľ čo nahota je umeleckým výrazovým prostriedkom a ako taká (keďže je vnímaná veľmi širokým publikom) je v európskom umení konvencionalizovaná. Pre Bergera byť obnaženým znamená byť samým sebou a byť nahým znamená byť obnaženým pred ostatnými a zároveň nespoznaným sebou samým. Obnažené telo musí byť vnímané objektívne a len tak sa môže stať nahým. Obnaženosť odhaľuje seba samú, kým nahota je vystavená na obdiv.

Pri úvahách o obnaženosti a nahote Berger píše predovšetkým o ženách. No podotýka, že nemnohé maľby zobrazujú aj mužské nahé telo, avšak väčšinou v sprievode nahej ženy. Vo väčšine prípadov žena na obraze neupiera pohľad na svoj mužský proťajšok, ale díva sa mimo, von z obrazu, na toho, koho považuje za svojho skutočného milenca – diváka, či vlastníka obrazu.

Existuje len veľmi málo výnimiek, malieb, ktoré by sa vymykali konvenciám európskeho zobrazovania nahoty. Pokiaľ existujú, spravidla sa jedná o hlboko vnútorné vyjadrenie pocitu autora voči konkrétnej žene. V takých prípadoch je maliarova vízia ženy tak silná, že nepripúšťa prítomnosť tretej osoby – diváka. U podobných obrazov je badateľná snaha o zobrazenie obnaženosti, nie púhej nahoty. Jedným z geniálnych príkladov takéhoto prístupu je Rubensov obraz jeho druhej manželky („Helene Fourment“ alebo „Kožušina“). Rubens nekonfrontuje diváka s momentkou, ale skôr s vlastnou skúsenosťou. Kľúč k obrazu je práve v časti postavy zahalenej kožušinou. Vychádzajúc zo všeobecnej anatómie, spodná a vrchná časť postavy nie sú kompatibilné. Pod kožušinou sa takto zobrazené stehná a boky nemohli stretnúť. Stehná sú viditeľne posunuté doľava. Takéto zobrazenie dodáva postave výraznú dynamiku a prakticky oddeľuje hornú a dolnú polovicu tela. Obom poloviciam tak umožňuje samostatne rotovať okolo sexuálneho centra, ktoré je zahalené a tak prepojené s oboma časťami. Kategória banality, ktorá je principiálna pre zobrazenie obnaženosti a oddeľuje voyerov od milovníkov, je vyjadrená znázornením „mäkkej tučnoty“, kedy Rubens porušil všetky ideály konvenčnej formy aktu a zdôraznil tak neobyčajnosť a jedinečnosť zobrazovanej osoby.

Nahota v európskej kultúre sa zvyčajne prezentuje ako oslava a výraz európskeho humanistického ducha, ktorý je nemysliteľný bez tradičného európskeho individualizmu. Problematickým sa však môže javiť vnímanie ženy, ktorá sa vzhľadom na historickú a kultúrnu tradíciu dostala do pozície veci prípadne abstrakcie. Dôvodom je hádam skutočnosť, že maliari a rovnako objednávatelia boli zvyčajne muži a maľovanými objektami boli práve ženy. Tento nerovný pomer sa zakorenil vo vedomí žien natoľko, že skúmaním svojej ženskosti voči sebe kopírujú mužské modely správania.

 

/prvý diel anotácie na tomto linku/

/tretí diel anotácie na tomto linku/

/štvrtý diel anotácie na tomto linku/

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
majster333
2014-09-01 23:56:34
zaujímavé asi si zoženiem tú knihu. ako sa presne volá?
 
anton julény
2014-09-02 00:52:54
príspevok od: majster333
zaujímavé asi si zoženiem tú knihu. ako sa presne volá?
John Berger: O pohledu - úvod do studia kultury, Agite/Fra, 2009, 226 str., náklad 750 výtlačkov, rozpredané, ale na ebay ju nájdeš bez problémov, Berger, John : About Looking,

Jednu esej nájdeš aj v knižke Karel Císař ed.: Co je to fotografie, Herrman & synové, 2004 (skús si to pozrieť v PanthaRei).
 
DusanL
2014-09-02 11:38:40
príspevok od: majster333
zaujímavé asi si zoženiem tú knihu. ako sa presne volá?
V anotáciách vychádzam z textu Bergerovej "Ways of Seeing". Nájdeš to napr. tu: http://www.amazon.com/Ways-Seeing-Based-Television-Series/dp/0140135154/ref=sr_1_1?ie=UTF8&qid=1409650422&sr=8-1&keywords=john+berger

Ways of Seeing bolo publikované v 1990 ako edícia textov, ktoré boli použité v Bergerovej relácii, vysielanej v BBC v 1972. To, čo uvádza Anton, je podstatne obsiahlejšie, doplnené vydanie z roku 1992.
 
majster333
2014-09-03 07:43:26
díky super kuknem
 

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované

Newsletter

Chcete byť informovaný o novinkách portálu ePhoto.sk? Prihláste sa k odberu newslettera.