Okolo Islandu v reťaziach

Výprava do neznáma s neznámymi

Večerné výjazdy

Krajinárskym fotografom netreba hovoriť, aká hodina je pre fotenie ideálna. Už pred odletom som si zistil, kedy a kde nastáva východ a západ slnka. Problémom Islandu v letnom období je pomerne krátka noc, ktorá trvá 4-5 hodín. Aj keď slovo "noc" je trochu  prehnané. Skôr by sa dalo hovoriť o šere. A tak, kým unavení spolucestujúci šli na kutě, vybalil som statív a pobral sa na prechádzku po okolí. Od toho dňa som silnejší vietor nezažil. Strávil som tam asi dve hodiny a vrátil som sa zmrznutý na kosť. Bez rukavíc, čapice a vetruvzdornej bundy by som tam vydržal asi 20 minút. V porovnaní so všetkým, čo na nás ešte čakalo, sa mi neponúkali výnimočné scény, avšak nie všetko je len o fotografiách. Niekedy stačí ten pocit, keď stojíte vo vysokom machu, hľadíte na východ slnka a snažíte sa, aby si vás vietor aj so statívom neodniesol. Narozdiel od Slovenska sa nemusíte báť, že vám do tváre vletí plechovka od piva, spadne na hlavu konár alebo nebodaj celý strom. Island je na stromy skúpy a odpadky bývajú v koši. A pokým náhodou nepríde búrka, môžete vo vetre stáť bez obáv.

Typická islandská scenéria.  Nikde ani strom. Ak niekde nevie narobiť vietor škody, je to práve tu.

Akékoľvek som si robil plány, za deväť nocí strávených na ostrove som zahliadol len jeden jediný východ slnka a dva západy. Z toho jeden pri odlete (netreba uvádzať, že práve ten bol najkrajší). Pravda, väčšinou bolo na príčine nevhodné počasie, avšak popravde aj celodenná únava zohrala svoje. Narozdiel od cestovania na vlastnú päsť si nemôžete dovoliť dať si na obed šlofíka. Navyše, vaši spolucestujúci na izbe nemusia vždy oceniť, keď ich zobudíte svojím odchodom aj príchodom na izbu. A tak ste rád, keď sa hneď po ubytovaní vydáte na prehliadku s cieľom zistiť, či z toho vyťažíte dáku cennú fotku. Žiaľ, nie vždy nájdete ubytovanie pri vodopáde či pobrežných útesoch. Zabudnite na veľkolepý záber zapadajúceho slnka nad morom. Nebudete mať dosť času, aby ste si na záber počíhali, a už vôbec na to, aby ste sa na dané miesto vrátili na ďalší deň. Nadšený fotograf však nájde more aj v kaluži. Aj napriek menej atraktívnym scenériám večernú prechádzku z ubytovania vrelo odporúčam. Narozdiel od dennej tlačenice v húfe turistov si užijete chvíľku kľudu a môžete sa pochváliť zábermi, ktoré nepatria medzi tzv. povinné.

Cesta č. 767 nie je príliš frekventovaná, ale cestári nespia na vavrínoch.

Ploty

Prvý nočný výlet mi dal ďalší, tentoraz nečakaný poznatok. Nič ma na Islande neprekvapilo viac, než záhadná potreba miestnych oplocovať svoje pozemky plotmi. V krajine, kde si ľudia dokonca nezamykajú svoje príbytky, sú ploty tak trochu schizofrenická záležitosť. Pozemky pritom neoplývajú hojnosťou ovocia a zeleniny, na väčšine z nich sa ani nepasú inak všadeprítomné ovce. Dravce sa na Islande takmer nevyskytujú a okrasné záhrady pozostávajú akurát z istého druhu topoľa. Nech už je dôvod akýkoľvek (môj osobný tip je zákonná povinnosť), ploty ma párkrát dokázali výrazne zaskočiť až vytočiť. Najmä tie s ostrými koncami. Nadnesene povedané, rešpekt pred cudzím majetkom mi bránil ploty poškodzovať či akokoľvek preliezať (okrem prípadov keď bol pri plote vhodne a nie vždy náhodne pristavený veľký kameň). Popravde však pravým dôvodom bol batoh na chrbte, foťák na krku a statív v ruke. Na jednej z trekových trás cez plot viedli schodíky - jedny na niekoľko sto metrov. Keď som sa však chcel dostať k neďalekej rieke, zistil som, že plot vedie aj popri nej. Tam už schodíky neboli. Osobitným prípadom sú ploty pri turistami často vyhľadávaných lokalitách. Ceduľky s nápismi značiacimi zákaz vstupu sú bežné, o to viac vás poteší, keď narazíte na nikým a ničím nechránenú odbočku. V takom prípade musíte rátať s tým, že sa budete vracať tou istou cestou späť. Môže sa vám totiž ľahko stať, že zostanete stáť dvadsať metrov pred autobusom - s ďalším plotom pred vami.

Druhá z typických islandských scenérií.

Cestovanie autobusom

Ak sa po návrate z poznávacieho výletu pýtate sami seba, či výlet stál za to, položte si otázku, čo si z celého výletu pamätáte najviac. Ak bude odpoveďou cestovanie autobusom, vedzte, že váš výlet nestál za nič. Na druhej strane, ak si cestovanie autobusom a chvíle v ňom strávené nebudete vedieť vybaviť, chyba bude vo vás. To sa totiž zabudnúť nedá. Narozdiel od ostatných účastníkov zájazdu máte o dôvod viac pamätať si to. S najväčšou pravdepodobnosťou budete chcieť mať svoju fotovýbavu neustále pri sebe. A to nie kvôli foteniu cez sklo (takúto fotku som spravil až jednu, a to z polovice z dokumentárneho dôvodu a z polovice z recesie, nakoľko zrovna na mojej úrovni sa autobus pýšil obrázkom lyžiara). Nespoliehajte sa na priestor nad hlavami. V mojom prípade musím poďakovať mojej skvelej spolusediacej, ktorá sa podujala, že statív si dá k svojej časti sedadla. Zo slušnosti sa zdráhajte ponúknutú pomoc prijať, ale nie priveľmi vehementne. Čas v autobuse sa dá totiž krátiť mazaním zjavne nepodarených fotiek a keď k tomu máte bojovať s padajúcim statívom, tak z mazania veľa nebude. Pravý boj však nastáva až autobus začína brzdiť a nepokojné zadky spolucestujúcich sa začínajú mrviť čoraz viac v snahe zapratať tú úzku uličku, ktorá stojí medzi vami a slobodou. Priznávam, že v tomto boji som zlyhal na plnej čiare a veľakrát som nechal vystúpiť skoro celý autobus predo mnou. Ak však patríte medzi netrpezlivých ľudí, alebo naozaj potrebujete každú minútu, skúste si dopredu vybaviť buď lepšie miesto (t.j. bližšie k dverám) alebo poproste ostatných nech vás nechajú vystúpiť ako prvého (za odmenu im môžete občas spraviť spoločnú fotku). Počul som že na iných zájazdoch to fungovalo. O (ne)zaslúženom rešpekte, ktorý vzbudzuje väčšia fototechnika sa dajú písať romány. Čo sa týka samotného cestovania, je vhodné mať aspoň akú-takú predstavu o zastávkach a atrakciách, ktoré plánujete v teň deň navštíviť. Nie vždy sa oplatí brať so sebou statív. Nebude vám vadiť ani tak jeho váha ako skôr nemotornosť. Šplhať sa so statívom na kráter alebo sopku bez vyhliadky na čokoľvek dostatočne tekuté, aby ste to mohli rozmazať, nemá moc zmysel. Samozrejme, ak ste proteínový nadšenec, fanúšik autoportrétov alebo nechcete prísť o jeden skvelý záber za cenu trošky zaslúženého pohodlia, tak ho noste hoci aj na toaletu. Osobne som za celú dobu iba raz oľutoval, že som statív nechal v autobuse, a to si už ani nepamätám, aký záber som to chcel vlastne nasnímať.

Sopka Hverfjall - šplhať sa do sopky pripomína scény z Návratu kráľa.

K cestovaniu v autobuse je záhodno spomenúť ešte nastupovanie. Neverím, že existoval zájazd, kde by všetci cestujúci nasadli do autobusu načas. Nebojte sa byť posledný. V najhoršom vám dá kolektív za trest zaspievať dáku pesničku podľa vlastného výberu (aj keď som moc nepochopil, koho trest to vlastne mal byť). V najlepšom prípade sa na vás akurát trochu naštvú. Mne sa kupodivu nestalo ani jedno. Trik spočíva v tom, očkom si ohliadnuť najslabší článok stáda a prísť tesne pred ním. Aj keď v jednom prípade som meškal asi 10 minút (dodnes trvám na tom, že mi bol povedaný nesprávny čas nástupu, takže som prišiel vlastne ešte skôr než som mal), hoci celú tú dobu som sa zdržiaval za skalami 2 minúty od autobusu. Na smolu mojich spolucestujúcich sa to stalo zrovna pri vodopádoch Dettifoss a Selfoss, a meškať ešte pár minút by mohlo spôsobiť celkom zaujímavé pátranie. Nemusím pripomínať, že špeciálne pri fotení z kraja vodopádu alebo útesov si treba dávať veľký pozor.

V blízkosti vodopádu Dettifoss sa netreba zbytočne nakláňať.

Honba za pokladmi Islandu

V ideálnom svete si rozložíte statív, nasadíte foťák, zmeníte objektív, opatrne nasuniete/zakrútite jeden filter, druhý prípadne tretí. V realite sa snažíte docieliť to isté a dúfať, že v tom zhone vám do snímača nevletí prach, objektív nevykĺzne z ruky a filtre nepocápete otlačkami prstov. O počasí sa nedá nehovoriť a život vie strpčiť, kde sa dá. Vaším najväčším nepriateľom však zostáva čas. Keď chcete za desať dní obísť celý Island zľava-doprava a zase doľava, nie je čas lámať si hlavu kto je kto. Za predpokladu, že nemusíte stáť v rade na výhľad a čaká vás veľa muziky za málo času, zbehnite to šusom. Tam, kde nevidíte možnosť zaujímavého (a nezvyčajného) pohľadu na scénu pred vami, zbytočne nevymýšľajte, nastavte kompozíciu a cvakajte ako radový turista. Občas sú tie scény tak nádherné, že uhoľ záberu na kráse neuberie a kto tam s vami nebol, nebude vedieť, že keby ste šli do shiko-dachi, tak získate ešte dokonalejší záber. Čoskoro zistíte, že niektoré scény jednoducho budete mať napriek v snahe takmer totožné so zábermi stoviek a tisícoviek ďalších turistov. Ak sa vám to nestane, tak klobúk dole. Nedovoľte však, aby ste si sám pomýlili svoj záber so záberom dajme tomu slečny zo Soulu. Keď už nič iné, tak tomu klišé dajte svoj punc, ideálne chybu, ktorá nebude klať oči.

Arnastapi - jeden zo záberov, ktoré sa takmer identické dajú nájsť aj na internete (až na rušivú skalu v ľavom dolnom rohu)

Alebo klať oči bude. Na výlete v okolí geotermálnej elektrárne nebolo príliš záživno. Záber odtlačku vlastnej podrážky v "mesačnom" prachu a prepálenej oblohy s oranžovou polguľou sú jediné fotky, čo mi ju budú pripomínať. Miesto toho, aby som som polguľu obišiel a vyfotil modrú oblohu, nechal som kompozíciu netradične. Prepálené fotky budú možno o pár desaťročí v móde.

Súčasť geotermálnej elektrárne pripomínajúca pristátie UFO na mesiaci.  Pravý horný roh symbolizuje zem.

Po tom, čo odfotíte všetky tzv. povinné fotky, pri ktorých nebudete zbytočne špekulovať, získate čas na kreatívne fotenie. Zároveň takýmto rýchlym postupom dokážete "utiecť" vašim spolucestujúcim a pri veľkom šťastí aj ďalším turistom. V letnom období sa Island priam hemží turistami, čo platí najmä o národnom parku Thingvellir.Väčšinou sú však príliš poslušní, chodia po vylinajkovaných cestičkách a dlho sa fotia a kochajú prírodou. Niekedy tak stačí vybočiť a trochu sa prejsť po machu, tráve a skalách. Ani tak sa ich úplne nezbavíte, ale bude sa vám o niečo ľahšie dýchať. Zato šliapať sa vám bude horšie. Machu sa na Islande darí, čo sa prejavuje tým, že ho nájdete v každej škáre medzi skalami. Príjemnejšia chôdza je pochopiteľne po machu než po často ostrých skalách (najmä v lávovom poli), avšak je otázkou času, kedy sa prepadnete a s trochou smoly to môže byť pomerne bolestivé.

Národný park Thingvellir - neďaleko sa nachádza celý zástup turistov smerujúcich od vodopádu k vyhliadke.

Faktor človek

S ľudmi  vo forme bodiek problémy nie sú resp. náležitými úpravami v post-processingu ich ľahko "vypečiatkujete".  Keď sa vám však niekto postaví priamo doprostred vodopádu alebo si unavený sadne rovno pod sochu trola, veľa vody nenamútite. Môžete ho poprosiť, aby pohol zadkom. Alebo ho môžete zakomponovať do záberu. Nájdu sa aj individuá, ktorým ohľaduplnosť nič nehovorí. Na pozorovaní tuleňov na pláži Ytri Tunga sa akýsi turista rozhodol priblížiť k týmto mierumilovným tvorom pokojne ležiacim na skalách na vzdialenosť cca 2 metrov. Nielenže boli z neho tulene riadne znepokojené a hrozilo, že všetky sa stratia vo vode a ostatným turistom zostane pohľad na holú pláž, ale ešte k tomu všetkým vliezol do záberu jeho chrbát. Nepomohli ani sťažnosti okolostojacich. Túto príhodu som videl len na videu, keďže v tom čase blúdil po inej časti pláže a sám mal čo robiť, aby som sa na klzkých skalách plných chalúh nezrúbal.

Aj náhodný turista dokáže poslúžiť kompozícií. Skaly a mach takto pôsobia oveľa mohutnejšie než tomu je v skutočnosti.

Gejzír Strokur strieka približne každých 5-8 minút, takže času na reportážnu fotografiu je dostatok.

Detaily

Pozorovanie tuleňov bola jedna z mála príležitostí vytiahnuť dlhší objektív. Na fotenie detailov mi čas nezostal (až na svetlé výnimky). Dodnes ľutujem rozhodnutie nezobrať si ho aj na pozorovanie veľrýb. Dôvodom bolo, že úspešnosť takýchto výletov je kolísavá a zároveň ma takpovediac vystrašili príbehy o vlnách, ktoré vám na loďke spravia z digitálnej zrkadlovky ťažítko. Našťastie na loďke sa dalo vyštverať na poschodie, kde vlny ani náhodné kvapky z mora nemali nárok (iné to určite bolo na motorových člnoch). Aby som sa nestal súčasťou potravinového reťazca vráskavca dlhoplutvého musel som sa jednou rukou držať zábradlia. Fotenie dlhším objektívom by mohlo byť celkom zaujímavé. Naháňanie veľrýb v sebe ukrýva celú plejádu pocitov, od vzrušenia až po bezmocnosť a hanbu. Napriek želaniu celého zástupu turistov si veľryba ani len neposkočila. Zároveň je to jedna z chvíľ, kde všetko Vaše fotografické umenie neznamená ale absolútne že nič.

Vráskavec dlhoplutvý obeduje, zatiaľ čo ho naháňa asi 5 lodí.

Fotiť na Islande detaily zvádza k myšlienkam, že krajina prestáva ponúkať námety na panorámy. Popravde, panorámy sa dajú natáčať takmer všade. Jedným z vhodných adeptov je aj ľadovcové jazero Jökulsárlón. Hoci som inak nadšený fotograf detailov, na Islande som sa k nim dostal len sporadicky. Mojou hlavnou zásadou bolo docieliť, aby som aj po čase vedel priradiť detail k väčšiemu celku. Keď som zaplnil kartu fotkami belasého ľadovca (pozn. ľadovca, nie ľadu) pred ktorým sa neustále preháňal motorový čln a kazil mi tak zámer dlhšej expozície, vyhliadol som si malý kúsok ľadovca (pozn. stále by malo ísť o ľadovec), ktorý mi vždy pripomenie, kde fotka vznikla. Fotenie detailov má jednu významnú výhodu, a to, že sa vám málokedy stane, aby vám niekto vliezol do záberu. Island je plný rôznych foriem šutrov (odborníci prepáčia) a malých rastlín, ktoré si priam koledujú o snímku. Osobne mi na fotenie takýchto detailov chýbalo zaujímavejšie svetlo než monotónne oblačno.

Ľadovcové jazero Jökulsárlón v malom. Roztápanie ľadovcov vidno aj odtiaľto.

Architektúra

Hádam žiadna cestovka si nedovolí ukrátiť účastníkov zájazdu o návštevu Reykjavíku, prípadne aj iných miest. Niektoré z nich sú mestami asi tak ako je univerzitou v Holare škola s 250-timi študentami. Či už ste v malom rybárskom mestečku alebo priamo v hlavnom meste, vždy si nájdete dostatok času a priestoru na fotenie architektúry. Pokiaľ teda nestrávite čas v kaviarni alebo nákupom suvenírov. Na Islande nájdete staré, drevené domčeky s trávou na streche (narozdiel od Nórska som tam nevidel žiadne kozy) ako aj modernú architektúru. Tradičným lákadlom sú kostoly. Úprimne povedané, fotenie v mestách a mestečkách mi zabralo najmenej času. Pri čakaní na začiatok honby na veľrybu som sa poprechádzal v lese nad Húsavíkom (paradoxne, najväčšie koncentrácie stromov na Islande sú práve v mestách), pofotil kone a v Siglufjörður som si vliezol do mora.

Akureyri - príjemné mestečko s pokojnou atmosférou.

Počasie

Jedným z najčastejších problémov na Islande býva počasie. Nebudem tu znova opakovať údajné príslovie, ktoré som počul snáď stokrát. Počasie jednoducho nebýva priaznivé. Za desať dní našťastie ani raz nebolo vyslovene na nevydržanie. Občasné a väčšinou krátkodobé mrholenie vás prinúti častejšie používať krytku objektívu alebo ruku (napr. pri fotení veľrýb). Najväčšia zrada jemného mrholenia či slabého dažďa je v tom, ak si na neho zvyknete. Nepremokavé oblečenie vám to veľmi uľahčí. To, či pršalo, si totiž ľahko overíte doma pri prezeraní záberov. Osobne nepoznám väčšieho nepriateľa než kvapku na objektíve. Tie menšie za vhodnej konštelácie hviezd dokážete upraviť/zmazať, ale aj tie inak najkrajšie zábery môžu odpochodovať na smetisko digitálnej fotografie, ak je kvapka dominantná. Fotenie s dlhším expozičným časom (prípadne pri mohutnom vodopáde) sa stáva neuskutočniteľným. Práve kvapky na objektíve ma dokázali primať, aby som závidel majiteľom menších objektívov či tabletov a rozmýšľať nad tým, že nakoniec vytiahnem mobil. Šanca, že kvapka sa rozpleští na "objektíve" mobilu sa musí rovnať nule. Šikovnejší fotograf si za pomoci handričky isto poradí aj s nástrahami kvapiek, avšak čo je veľa, to je veľa a handričku môžete čochvíľa žmýkať.
Pokiaľ radi fotíte vodopády, zoberte si so sebou aj prechodový filter. Niekoľko pekných kúskov mi ušlo práve z dôvodu vysokého dynamického rozsahu. Expozičný bracketing vie byť spoľahlivý nástroj, avšak pri príliš "pohyblivých" scénach (či už v dôsledku vetra alebo ľudí) som ho vynechával. Moju neochotu fotiť tú istú scénu trikrát potvrdilo to, že sa skoro vždy dala nájsť iná scéna, ktorá na vysoký dynamický rozsah netrpela. Priznávam, že pár hodín nevhodného počasia navyše by ma presvedčilo zmeniť názor. Nevyspytateľnosť počasia sa prejavila aj pri párhodinovom výstupe na horu Gvenderskál, ktorú absolvovala prevažne mladšia časť expedície (čo nemalo súvis s tým, že sme kdesi zišli z "chodníka" a ďalej si to namierili kolmo hore). Na vrchole chýbalo málo (t.j. zmiznutie hmly) k vytúženému výhľadu na údolie. Po niekoľkominútovej ceste naspäť (šmýkaním sa po snehu) na začiatok úpätia kopca nastal čas na hranie sa s dlhšou expozíciou. Malý potok (nielen) mňa zaujal natoľko, že sme si nevšimli prichádzajúce mraky. Cesta do ubytovania sa dala nazvať skôr šliapaním hrozna než chôdzou (čomu mohlo napomôcť aj inak nevinné šmýkanie po snehu). Ak plánujete zmoknúť, skúste tak učiniť v dohľadnej vzdialenosti od bazéna. Voda v bazéne je na Islande príjemne teplá a bez chlóru. A keď vám k tomu prší na hlavu, hneď sa na to zmoknutie pozeráte v inom svetle.

Hora Gvenderskál - prítomnosť trola by ma na tomto mieste neprekvapila.

Statív dokážete nahradiť aj pevným podkladom, v tomto prípade skalou (pozn. náklon doprava je schválny). Fotenie takto ide dokonca rýchlejšie než so statívom, ktorý musíte najmä pri fotení od zeme pracne upevniť v žiadanej polohe.

Spomínaný výlet na horu nebol v pôvodnom pláne. V závislosti na cestovke, ktorú si vyberiete, môžete odhadnúť šancu na zmenu programu. Tie zavedenejšie hádam vedia dopredu zistiť alebo aspoň odhadnúť neprístupnosť niektorých ciest. Ak sa vám stane, že budete nocovať dvakrát na tom istom mieste (čo je minimálne v prípade zájazdov okolo Islandu asi zriedkavé) a máte vedomosť o lepšom využití vášho času, nebojte sa a navrhnite zmenu. Iste nebudete jediný, kto rád vymení sedenie v autobuse za trek. Na Islande pravdepodobne navštívite aj prírodné kúpele. Kým sa ostatní máčajú, môžete sa vydať na krátku turistiku, ideálne v okolí jazera Mývatn.
Ešte musím zmieniť najúsmevnejšie časti výletu autobusom. Ak sa vám ani raz nestane, žeby vás niekto poprosil o fotku alebo aspoň o skontrolovanie nastavenia foťáku, tak so svojou výbavou nepôsobíte dôveryhodne. Pokiaľ sa vám nepodarí na Island dopraviť aj selfie tyč, čo udrží vyše kilogram vážiacu techniku (čakám na deň, keď s tým niekoho uvidím), tak občas možno budete potrebovať malú pomoc aj vy. Autoportréty som minimalizoval na minimálnu mieru s minimálnymi očakávaniami. Prvé, čo musíte pomocníkovi povedať, je aby vás nedával do stredu záberu resp. nech vami aspoň nezakryje to najzaujímavejšie na celej scéne. Po druhé, musíte komplet všetko nastaviť sami a najlepšie aj manuálne zaostriť. Po tretie, fotoaparát držte na mieste odkiaľ chcete, aby vás vyfotili a opatrne mu/jej navlečte popruh cez hlavu. Spúšť nemusíte špeciálne označovať (ak necháte nastavené sériové snímanie, väčšina sa celkom reálne zľakne). Alebo používajte statív a diaľkovú spúšť. Ak nemáte prehľad v nových trendoch kompaktných fotoaparátov alebo mobilov (možno aj zrkadlovkách), ľahko si môžete pripadať ako brontosaurus. Keď ma poprosila jedna pani nech jej natočím panorámu, tak som s úžasom zistil, že jej kompakt má funkciu, o ktorej moja D90 môže snívať. Pani pravdepodobne tú fotku vyhodila. Úsmevné a zároveň smutné bolo aj pomáhanie s nastavením kompaktu inej spolucestujúcej. Po krátkom zoznámení sa s fungovaním v menu a rýchlom odskúšaní pár testovacích záberov som nakoniec všetky nastavenia musel nechať tak ako boli - väčšinou na automatike. Nechcel som jej vysvetľovať, že nastavenia závisia od scény, ktorú fotí. Ale to nevadí, na jej tvári som videl zjavnú úľavu a entuziazmus z fotenia je to hlavné.

Skutočný les sa nakoniec našiel v kaňone Ásbyrgi.

Záver

Pôvodne som chcel na záver zhrnúť výhody a nevýhody cestovania na Island autobusom, ale to by som ich musel najprv spísať, čo som zjavne neurobil. Jednoducho povedané, ak si tak strašne ceníte slobodu pri cestovaní a výbere miesta, času a uhlu fotografovania, a to aj za cenu, že napriek toľkému investovanému času sa Vám nakoniec tá fotka nepodarila tak ako ste chceli - autobus nie je pre Vás. Ak je pre vás prvoradé spoznať čo najviac z krajiny a obohatiť svoje fotoportfólio o pár zaujímavých kúskov, nemusíte sa báť. Ak si však myslíte, že cestovaním autobusom si oddýchnete, či už od práce alebo od státia, mýlite sa. Po návrate domov som mal akútny pocit ísť si oddýchnuť na ďalšiu dovolenku.