Nórsko predstavuje pre cestovateľa vytúžený raj na zemi a to v prvom rade vďaka jeho prírodným krásam. Hory, jazera, vodopády, ľadovce, fjordy, údolia. Nekonečná mnohotvárna krajina s hlbokými lesmi, náhornými plošinami, jazerami a riekami plných rýb, fenoménom Aurora borealis, povestným nórskym svetrom a nekonečnou samotou. To je Nórsko. Krajina, kde sa vám ľahko stane, že počas celého dňa nenarazíte na človiečika. A ak áno, tak to nebude žiadny troll, ale občan Olaf, važiaci si svoju zem, historiu, kultúru, Aj to je aj jeden dôvod prečo neustále odmietajú vstúpiť do EU. Kde najbližší sused je až za tamtým kopcom, kde majú čas na všetko, na jedlo, na kus reči, ísť v aute za bicyklistom lebo pánko nevidí za kopec.
Len tie vzdialenosti merajú po svojom. V nórskom videní sveta to bude iba za rohom, v skutočnosti to bude 10, alebo 20, možno aj 30 km ďaleko. Nielen že tu nestretnete človeka, ale s určitosťou nenarazíte ani na krčmu. Môžete prejsť kilometrov a usadlostí koľko len chcete, svoj smäd čapákom neuhasíte. A keď áno, tak iba plechovkou zo supermarketu, alebo vodou z potoka. No čo už, hospodu bez hosťa neuživíš.
Na samote u jazeraNórsko je natiahnuté pozdľž celého západného pobrežia Škandinávského poloostrova v dľžke 1800 km, v najširšom mieste cez 400 a najužšom iba 1,6 km. Morské pobrežie má 2500 km a keď sa prirátajú fjordy a zálivy tak neuveriteľných 25 000 km. Nórsko má spoločnú hranicu so Švédskom, Fínskom a takmer 200 km s Ruskom.
Na bicyklovanie v Nórsku som využil ponuku CK a tak som mal o základné životné potreby postarané. Spanie pod strechou, stravovanie, miestny presun, sprievodcu, mapy, dopravu a sprchu. Celkom som prešiel autom 320 km, busom 4200 km, trajektom 100 km. Bicyklom 620 km a nastúpal 8000 výškových metrov v horách Dovrefjell, Rondane, Jotunheimen, údolím Hemsedal a Numedal...
Čerešničkou na torte bol Geirangerfjord (UNESCO 2005) s o 1500 výššie položenou vyhliadkou Dalsnibba. Povráva sa, že kto nevidel Geiranger, nebol v Nórsku.
A to všetko som stihol za 17 dní v prekrásnej a najbohatšej krajine sveta vďaka rope, plynu a prvotriednej turistike na severe Európy. Len tie krčmy tam nemajú.
Ľudová architektúra na dánsky spôsobH E L S I N G O R
Na úvod krátka zastávka na narovnanie kostí na severe Dánska v meste Helsingor s výraznou dominantou zapisánou do kultúrneho dedičstva UNESCO - opevnený renesančný zámok Kronborg. Práve sem umiestnil William Shakespeare dej svojho Hamleta. Krajina je čistočistá placka, s piesočnými "talianskými" plážami. Ak ste pozerali serial Most, tak v titulkoch je obrázok veterného mlynu z obce Tibberup.
Kto už by len čakal takéto zaľudnené pieskovisko na severe ?
Ups, aj majster tesár sa utne, keď si uhne
Tibberupský veterný mlynKrátkym nočným trajekom sa preplavíme do švédskeho Helsingborgu a po prespanej noci v autobuse je ďaľšiou zastávkou olympijské mesto
L I L L E H A M M E R
o tomto malom, ospalom mestečku dve hodiny na sever od Osla so svojími 27000 obyvateľmi, do roku 1994 nepočul u nás asi nikto. Pes tu skapal niekedy na konci 19 storočia a hlavná ulica menom Storgata, so svojími malými drevenými domčekmi je toho dodnes nemým svedectvom. Zásadný zlom nastal v roku 1994, kedy sa v meste na konci najrozsiahľejšieho jazera v Nórsku konala olympiáda. Od tej doby je mesto nad jazerom Mjøsa a rozľahlý skanzen Maihaugen s viac ako 200 historickými budovami turistická atrakcia. Aj keď Nóri sa tu lyžujú od nepamäti a skanzen tu stojí od roku 1887.
Ulica Storgata, hlavná trieda v Lillehammeri
Lillehammer ako na dlani z areálu skokanských mostíkov nad mestom
Maihaugen, je tu takmer všetko čo patrí k nórskej ľudovej architektúre a folklóru. Obytné domy, hospodárske budovy, kostol, pošta, škola, kadibudky . . . krčma chýba (ako sa to mohlo stať ?) Zaujímavosťou sú malé asi 150 cm postele a prípadný extrém v podobe väčšej skrine, kam sa na noc uložili pod metrové duchne a naprdeli si tam. Takto prečkali chladnú noc. Totižto celý dom bol z dreva a to dosť dobre horí.P E E R G Y N T V E I
Z Lillehammeru ideme smerom na západ do mestečka Skeikampen, kde začína naše putovanie po ceste Peera Gynta. Národný hrdina, ktorý snáď žil niekedy medzi rokmi 1600 až 1800 nebol žiadny Jánošik, ale dobrodruh, tlčhuba, nafúkanec a fantasta, natoľko populárny, že mu venoval svoj drahocenný čas aj Henrik Ibsen. Peer Gynt Vei patrí k obľúbeným a spoplatneným nórským vysokohorským cestám s nádhernými výhľadmi na národné parky Jotunheimen, Rondane a Dovrefjell.
Počasie mi nepraje. Väčšinu cesty prší a prestane až po 45 kilometroch v Harpefossu.
Kaňon rieky Gudbrandsdalslágen v Harperfoss, kde som si na blízkej "pláži" vykúpal zablatovaný bicykel a za trest sa mi dostala voda do vidlice. Skončila v servise. Tak mi treba
Na samote u lesaD O V R E J F E L L
Na južnom cípe kraja Sor-Trondelag sa nachádza druhé najvyššie pohorie Nórska Dovrefjell. Udolie rieky Driva ho rozdeľuje na dve polovice. Tej západnej dominuje vrchol Snøhetta s výškou 2286 m.
Za relativne slnečného dňa prichádzame do mesta Hjerkinn s kameňolomom a neďalekou vojenskou základňou, odkial sa vydávam na 60 km trasu vedľa potoka Stridai a neskôr Svane smerom k horskej chate Snøheim, do prudkého stúpania, kde miestami musím ísť zo sedla a bicykel zobrať na plecia. Ešte, že som nemal Ukrajinu. (Kto chce vedieťčo je drina, nech si kúpi kolo Ukrajina)
Národný park Dovrefjell a šotolinová cesta otvorená v roku 1956A opäť ak sa má niečo pokaziť, tak sa aj pokazí. Počasie sa prudko mení a začína snežiť, teplota klesá na slabých 6 stupňov, obloha úplne sčerná a po chvíli sa pridáva aj krupobitie. Pri chate prečkávam koniec sveta, pričom búrka pomaly ustupuje. Vedľa stojací mokrý chlapík čo práve dorazil na bicykli si otvára svoju plechovicu piva a hasí smäd. Začínam sa od zimy triasť ako drahý pes.
Situácia sa poobede začína vylepšovať, objavuje sa slnko a tak sa dávam do útoku. V polovici cesty údolím Grytdalen konečne spozorujem stáda pižmoňov. Srdce mi búcha, ruky sa mi začínajú potiť. Tí pôvodní tu vymreli niekedy na konci doby ľadovej nie vynou človeka. Nová mladá krv prišla z Grónska. V zákrute na konci dlhého stúpania mám náhlu prekážku v ceste. Pár metrov odo mňa stojí statný hrbatý samec o niečo menší ako dospelá krava, rohatá hlava prerasteného barana s metrovou srsťou, s fŕkaním a tikom v prednej nohe si ma premeriava. Vytiahnem fotoaparát, alebo prejdem rovno k plánu B. Priama konfrontácia s tromi metrami živej váhy sa môže zmeniť v nórsky masaker motorovou pilou s fatálnymi následkami. Do dnešného dňa by tam hrdzavela moja hliníková kostra z bicykla.
Črieda pižmoňov fotená z 200 metrovej bezpečnej vzdialenosti
Udolie Grytdalen a potok SvaneDOVRE - VAGAMO - LOM - GJEILO
Prvá polovica dnešnej sto kilometrovej trasy krajom Oppland vedie z kempu Holum do dedinky Vagamo. Cestu lemuje zopár usadlostí a inak len divočina. Situácia sa mení až v obci Vagamo, kde prechádzam zo šotoliny na štátnu cestu a najbližších 33 kilometrov idem okolo jazera Vagavatnet až do známej dedinky Lom.
Dravá a na smrť studená rieka Gudbrandsdalslágen
Na samote medzi Dovre a Vagamo
Drevený kostol vo Vagamo
a jeho interier
Jazero Vagavatnet plynule prechádzajúce do rieky Otta, alebo opačne
Lom a divoká rieka Bøvra, úplne vpravo mimo záber je slávny drevený kostol v LomePár kilometrov od centra dedinky Lom s deviatimi stovkami duší sa ubytujeme na nasledujúce tri noci. Najcennejšou pamiatkou je už spomenutý drevený stlpový kostol, pochádzajúci z roku 1150 zmontovaný bez jediného klinca.
Zapadajúce slnko za kopce Breheimenu - o 22:14 hodineJ O T U N H E I M E N
80 kilometrová etapa osamelým Domovom obrov (Jotunheimen) údolím Breiseterdalen a Leidalen s vyhliadkou na Domov ľadovcov (Breheimen). Pohodlne sa vyvezieme busom až k hotelu Turtargo hlboko v horách. Po krátkom 2 km stúpaní nasleduje 7 km vlnovka a potom už len zjazd dolu kopcom až do Lomu. Po jazero Presteseinsvatnet je cesta v zime neprejazdná a uzavretá.
Pohorie Jotunheimen je národným parkom od roku 1980 a zaberá plochu takmer 1500 km2. Je tu cez 200 štítov vyšších ako 2000 m a najvyšší Galdhopiggen dosahuje výšku 2469 mnm, 60 ľadovcov a množsto jazier. Najväčšie je jazero Gjende a úzkou šijou oddelené o 390 m vyššie položené jazero Bessvatnet.
V údolí Boverdalen sa nachádza stará úsadlosť, dnes hotel Elveseter, s viac ako 1000 ročnou tradíciou. Podľa legendy tu nocovali nórskí králi na svojích cestách. Túto udalosť pripomína vysoký stlp z gabra, kde sú znázornené nórske dejiny a množstvo pôvodných artefaktov v budovách hotela.
Zasnežené pohorie Jotunheimen a to bol začiatok júla
Údolie Breiseterdalena a rieka Bøvra v kraji Oppland
ElveseterG E I R A N G E R F J O R D A D A L S N I B B A
Fjordland na západe Nórska je najfotografovanejšou krajinou, tak ako ju poznáme z prospektov CK. Hardangerfjor, Sognefjord, Nordfjord, Lysenfjord s Kazateľnou a na celom svete známy Geirangerfjord s vyhliadkou Dalsnibba na východnom konci a Cestou Trollov na severe smerom na Alesund s 11 serepentínami so sklonom 12 % s prevýšením 800 m.
Na Dalsnibbu treba odbočiť od parkoviska pri jazere Djupvatnet, ak ste autom tak aj zaplatiť mýto, a zdolať 5 kilometrové 12% stúpanie do výšky 1476 mnm. Cesta hore je utrpenie, hlavne ak je oblačno, miestami nie je nič vidieť, len naokolo sa prevaľujúce mraky. Na kopci je parkovisko a vyhliadka, ktorá vám zoberie dych. Neopakovateľným zážitkom je aj stádo pasúcich sa sobov.
Výhľad na najbližší mrak
Dolu o jeden a pol kilometra nižšie je Geirangerfjord
Pohľad z parkoviska s vyhliadkou na pol ceste k fjordu
Od roku 2005 je na zozname UNESCO zapísaný aj 15 km dlhý Geirangerfjord so sladkou povrchovou vodou. Samotný fjord je iba akýmsi slepým črevom veľkého Stoefjordu. V takmer kolmých skalných stenách s množstvom vodopádov sú ukryté staré sedliacke usadlosti, prístupné iba po vode a rebríkoch. Najznámejšie vodopády sú Sedem sestier a na náprotívnej strane fjordu Nápadník. Deväťdesiat minutová vyhliadková plavba je zážitok na celý život.
Sedem sestier a Nápadník
R A N D S V E R K A S J O A
Niekde na pol ceste medzi Harpefosson a Vagamo je rieka Sjoa, známa tým že sa chodí na ňu raftovať. Už menej je známe, že je to odtok z jazera Gjende v pohorí Jotunheimenu. A úplne neznámy bude asi počet mŕtvych rafterov. Do roku 2010 sa ich tu utopilo13. O rafting som pre istotu nemal záujem, a tak som pochodil kopce naokolo. V dedinke Heidal bol aspoň drevený kostol, keď už tam nebola krčma. Ako býva dobrým zvykom bol samozrejme otvorený.
Nebezpečná to rieka Sjoa
Drevený kostol v Heidal
G E I L O
Opúšťame kraj Oppland a presúvame sa do Buskerutu. Cesta vedie cez náhornú plošinu Hardangervidda vo výške 1100 až 1400 mnm, ktorá je posiata množstvom jazier, jazierok a mokradí. Z neuveriteľnou rozlohou 7400 km2 je to najväčšia náhorná plošina v Europe, z toho asi polovica je národný park. O značný rozruch sa postaralo stádo divokých sobov bežiacich pekne v rade zasebou. Už chýbal iba Santa.
Druhú polovicu cesty už absolvujeme na bicykloch v blízkosti rieky Hallingdalselve, cez mesto Gol, dedinku Al až do lyžiarskeho strediska Geilo nad jazerom Ustedalsfjorden.
Nekonečné lesy v okolí mesta Geilo, kde som nestretol ani len toho trolla
Typická horská chata
Kopec s pracovným názvom hrča, inak Hallingskarvet 
Mal som šťastie, alebo smolu ? Obidve časti chodníka vedúce na malý ostrov na jazere Ustedalsfjorden boli pod vodou. Prešiel som ich bicyklom.
Hrča z blízkaO S L O
Príchádza deň návratu a posledných 220 km z Geilo do Osla prebehne v poriadku. Oslo bolo založené v roku 1048 kráľom Haraldom III. Pôvodne to bolo Christiania, potom Kristiania a od roku 1925 opäť Oslo. Dnes v anglomerácii veľkého Osla žije takmer 800 000 ľudí a z toho štvrtina sú prisťahovalci - turci, iranci, pakistanci, somalci a poliaci.
Na ostrove Bygdøy sa nachádza muzeum Kon-Tiki, kde je vystavená pôvodná balzová plť cestovateľa Thora Heyerdahla, na ktorom preplával Tichý oceán. Ďalším exponátom je Ra II. V duhom pavilóne sa nachádza iná slávna loď Fram.
Na východnej strane Oslofjordu je stredoveká pevnosť Akershus Festning, za kopečkom známa budova opery v Oslo.
Smerom na západ rovnako nezameniteľná budova radnice, za ňou hlbšie do mesta park Spikersuppa a budova národného divadla a odtiaľ čo by kameňom dohodil je sídlo nórskej kráľovskej rodiny a ich verejne prístupný park. Na náprotivnej strane za parkom Spikersuppa je budova nórskeho parlamentu.
Pohľad na radnicu Osla so 63 a 65 metrov vysokými vežami z pevnosti Akershus
Vstupná brána pevnosti AkershusUrčite treba ešte spomenúť Vigelandsanlegget – park s rozlohou 32 hektarov 214 sochami Gustava Vigelanda (1869–1943) s centrálnou dominantou v podobe 17 metrov vysokého žulového monolitu so 121 ľudskými postavami. Z parku je vidieť aj rušnú ulicu Karl Johans gate.
Smerom na sever sa nachádza slávny pub Schrøder kde Harry Hole hľadal beznádejnú útechu v alkohole, po tom čo sa snažil porozumieť zlu a na vlastnú pesť bojoval s kriminálnikmi, sadistami, prízrakmi, samozvaným spasiteľom, narkomanmi a studeným severským počasím a jeho snehuliakmi. Až nakoniec prehral nerovný boj a prišiel o všetkých svojích blízkych, syna a seba samého. Viac o ňom vám povie Jo Nesbø.
121 prepletených ľudských tiel na obelisku od majstra Gustáva a jeho žiakov
Det Kongelike Slott - oficiálna rezidencia kráľovskej rodiny
Karl Johans GateK O D A Ň
Najväčšie a zároveň aj hlavné mesto so sídlom dánskej kráľovskej rodiny, leží na východe ostrova Sjælland a ostrove Amager.
Prvá písomná zmienka o meste København je z 11 storočia. Od roku 2000 je Kodaň priamo spojená Øresundským mostom so švédským Malmö. Najväčšou turistickou atrakciou je Malá morská víla. Dostanete sa sem od radnice, alebo zábavného parku Tivoli centrom mesta, cez námestie Storkespringvandet, okolo úžasného kanálu Nyvhat, pevnosti Kastellet až k prístavisku výletných lodí.
Upozorní vás dav ľudí stojacích na brehu, kde na kameni sedí asi metrová bronzová Malá morská vila. Bolo to sklamanie. Inak je mesto nádherné a v sobotu skoro ráno plné podgurážených mládencov. Veľké asi dva metre vysoké konajneri sú na prázdne fľaše. Nie darmo sa hovorí piješ ako dán.
Rádhuspladsen s radnicou a za autobusom sediacim Hansom Christian Andersenom
Turistický prístav v ulici Nyhavn
Kostol sv. Albana kúsok od fontány Gefion a Malej morskej víly
pamätník Hansa Christiana Andersona
a pamätník Jacka Danielsa, Jimma Beama a Johnyho Walkera. . .P Á R R Á D N A Z Á V E R
Určite sa na sever vyberte, nebudete ľutovať. Využite služby CK, každopádne trvajte na ubytovaní pod strechou, plnou penziou. Rozbaľovať stan v daždi je za trest. Videl som to. Škoda reči. Rovnako je dôležitá aj strava a služby sprievodcu. Takto vám zostane čas na to, prečo ste do Nórska išli. Nehcete predsa v tak krásnej krajine behať po obchod a kupovať špagety a povestné paštiky.
Pripravte sa na to, že budete mať aj pekné, slnečné dni. Určite nebude pršať dva týždne v kuse. K tomu treba zvoliť aj vhodné oblečenie. Osobne som si pekného počasia moc neužil. Obloha takmer permanentne zatiahnutá.
Fototechniku asi nezmenite, rovnako ako svoju banku. Určite využijete extra široké ohnisko, slušné tele, veľkú zásobu batérii, filtre. Pravdepodobne, skôr určite, zabudnite na statív a okrem veľkých miest aj na street fotografie. Cestovať na bicykli s plnou poľnou, brašnou na foto a statívom je dosť nepraktické. Roky používam dvojdielny batoh, dolu foto a hore slaninka, cibuľa, chleba. A niečo na prepálenie. Vodu si ponesiete v košíkoch, alebo z potoka. Je dobrá, len trochu studená.
Ak chcete absolvovať cestovanie na bicykli, tak to bude dopravný prostriedok, na ktorom sa do večera musíte dostať k teplej večeri. Na Ukrajinu zabudnite, a aj nato, že v prípade nudze vám pomôže servis. V tom lepšom prípade bude vzdialený aspoň 10 hodín chôdze. Ak nebudete pripravený, tak defekt je doslova pohroma a veľká šanca na nocovanie pod prilbou. Tu na kvalite v žiadnom prípade nešetrite, a majte so sebou aj najnutnešie náradie a pumpu ! (Už som riešil na Kréte v pomarančových sadoch defekty. Nič moc skúsenosť.)
Ďakujem za prečítanie. Peter
Odkaz na prvú časť putovania z Lago di Garda :
http://ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/2093/bicyklom-po-europe-1/
Na budúce to bude jarná bicyklovačka a fotografovanie v slnkom vyhriatom Cypre.
Zásah nórskej odťahovky k pokazenému prívesu na bicykle, ďalej sme pokračovali po vlastných
Pridaj komentár
... aaa ešte jeden mýtus, vraj treba veľa peňazí na výlet do Nórska ... sám som sa presvedčil o tom že netreba 
