Hore

Bicyklom po Europe 9 - Mallorca

Sedel som v lietadle pri návrate z bicyklovačky na ostrove Korfu a pohrával sa s myšlienkou, vrátiť sa ešte raz na Mallorku, ale teraz s bicyklom. Lieta sa z Bratislavy, nájsť si ubytovanie nie je žiadny problém. Mallorka je preplnená bicyklovými požičovňami, turistami, drahým ubytovaním, kryštálovo čistým morom a od skorej jari aj cyklistami. Kto má trochu voľného času, chuť, nejakú tú stovku naviac ide sa bicyklovať na Mallorku. 

Image titleDedinka Llubí v strede ostrova bola naším prechodným domovom

Na začiatku to vyzeralo na jazdu ružovou záhradou. Začiatkom novembra sme mali zabezpečené ubytovanie, kúpené letenky. Potom sa nám partia rozrástla na sedem členom, tak nám sprostredkovateľ pohotovo ponúkol iné ubytovanie v dedinke Llubí pár kilometrov od mesta Inca a od letiska v Palme asi 40 km. Ako problém sa javil transfér z a na letisko. Odlietalo sa o siedmej ráno z Palmy, čiže check out o štvrtej. Nemal som predstavu ako by sme to riešili, keby na štvrtú hodinu autobus neprišiel. Nakoniec všetko dopadlo dobre. 

Image titlePlaya de Muro

Odlietali sme v utorok ráno po Veľkej noci, kolaps na D1 sa nekonal, lietadlo nemeškalo, vodič autobusu nás už čakal na letisku v Palme a do hodinky sme stáli pred vilou v Llubí. Ano, sme v dovolenkovom raji, ktorý pred hlavnou sezónou patrí cyklistom. 

Image titleDom v ulici Carrer del Desaigua s našou zástavou. Pani od naproti (ešte bude o nej reč) ani len netušila, čo je to aký "flag" na balkóne. Nič, absolutne nič jej to nehovorilo. Čo si myslela, že sme Klingoni ? 

Dnes už viem, že prísť na Mallorku v utorok po Veľkonočnom pondelku je celé zlé. Ale úplne. Je sviatok. V dedinke, kde žije 2157 ľudí je všetko zatvorené. Potraviny, kaviareň, autoservis, bar, supermercado, garážová benzínka, kostol, obecný úrad, internetový obchod zo semienkami marihuany. Všetko. Tu skapal pes a my zomrieme hladom. Zatiaľ pozeráme na pomaranče v susednej záhrade.Bicykle nám prinesie požičovňa až o štvrtej popoludní.  Našťastie Hans prišiel na čas. Vyložíme bicykle, zaplatíme a môžeme skúsiť obchody v Inke či bude niečo otvorené. Vďaka bohu, že Dieter Schwarz je statočný kapitalista a jeho obchody sú otvorené aj v utorok po Veľkej noci. Takže, prvý výlet smeroval prozaicky do Lidlu v Inke. Nakúpili sme základné potraviny, niečo na večeru a na raňajky, niečo na dezinfekciu. Saharský piesok padá z neba aj na Mallorke nielen na Slovensku, čo keby priniesol so sebou aj nejakú tú faraónovú pomstu. Tak dávame pravidelne po jednom na prepálenie. Prevencia je základ. Rovnako ako čisté ruky, či nohy v teple.

Image titleAlcudia, kostol de Sant Jaume

Večer po raňajkách (bolo to predsa prvé poriadne jedlo v ten deň) rozoberáme zajtrajšiu etapu. Pretože som sa poctivo pripravoval mal som všetky možné etapy v navigácii. Ale, prečo by sa po aktualizácii nevymazala mapa Španielska ? Našťastie v dome je wifi, tak sťahujem všetko potrebné a navigácia žije a ukazuje, keď zrazu je v celom dome tma. Žiadny problém, istič nahodiť predsa nemôže byť problém. Nie nemôže, pokiaľ nie je vyhodený až na ulici a v zamknutej skrinke. Prvú noc prespíme v tme. Ešte že máme bicyklové blikačky a telefóny. Jednou rukou si svietim na zrkadlo, druhou otváram oko a vyberám šošovky. Som ako Houdini.

Samozrejme naša prvá cesta viedla vidieckými cestami okolo zemiakových polí priamo k moru na Playa de Muro. Tu na pieskových plážach je vidieť, že sezóna ešte len začína. Je tu poloprázdno.  Pokračujeme smerom na Formentor do mesta Port de Pollença a odtiaľ späť cez Can Picafort do Llubí. V Can Picafort sa zastavujeme u Hansa v jeho požičovni, kde si Lenka mení bicykel a požičiava si  e-bike. Pekný deň za nami a rovnako aj prvých 80 km.

Image titleAlcudia, mesto ako každé iné na Mallorke.

Image titlePort de Pollença, pevnosť na kopčeku patrí armáde, tam sa nedostanete.

Je štvrtok ráno, všetko je pripravené môžeme vyraziť do horského mesta Pollença so 16 tisíckami mallorčanov a odtiaľ k moru do Cala Sant Vicenç. Prečo by sme sa vracali tou istou cestou keď môžeme využiť skratku. Tak ako som už raz písal : Poznám skratku, je síce dlhšia, ale o to menej pohodlná. Nasledujeme ceduľu Port Pollença a po  krátkom stúpaní už stojíme na šotoline. Asfalt už není. Pýtam sa okolo idúceho šuhajka "Hola amigo, este viaje al Port de Pollença ? Jeho odpoveď bola plne vyčerpávajúca, nerozumel som ani hovno, ale jeho gestikulácia (čo to má za tik, že si stále klepká na čelo) nám mala byť dostatočnou výstrahou, čo nás čaká:  Eres un verdadero amigo, solo el final de la cuesta es solo para las cabras y no para las bicicletas. Solo si los lleva sobre su hombro.

Preložil som si to po svojom, že je to OK, veď aj navigácia ukazuje, že tam bude more. More bolo. Ale na chodník neostalo. Eurofondy sa rozkradli.

Image titleJe tam toho, trochu šotoliny. Veď more je na dohľad a to čo je pod kopcom sme odtialto nevideli.

Image titleAk dáš takýto zjazd, už si v živote zdolal všetko. Nesiem Libuškín e-bike a dodržujem od nej bezpečnú vzdialenosť, pre prípad, že by ma chcela zavraždiť.

Sme dolu pod kopcom, nohy doráňané, samé škrabance. Nikto sa nezlámal. Čučím ako voš pod chrastou. Hovorím si hurá, sme zachránení a ďalší problém je na svete. Chodník končí plotom, už sa minul aj chodník, nielen šotolina, či asfalt. My sa nemáme ako vrátiť, sme na večné časy stratení. HELP ! Je tu niekto ? Súkromné pozemky. Tak to tam trochu prelustrujeme, veď keď sme nezlámali na kopci tak toto nás určite nezlomí. Preskakujeme plot, prekladáme bicykle, pes je priviazaný, rýchlo preč. Vitajte v Port de Pollença. Aspoň sa v meste naobedujeme.

Image titleTu za rohom bola tá ceduľa, že Port de Pollença. Čo sú na práškoch ? Ale miesto to bolo pekné. Takto som si predstavoval koniec sveta. Nicota. Prázdnota. Koniec. Šmitec. Fertik. Vráťte sa domov. Tu nemáte čo hladať. Tak už bežte, šup, šup.

Vraciame sa domov opäť cez Pollençu, ale inou cestou. Je rýchlejšia, kratšia a pohodlnejšia. Mesto je známe svojou kalváriou, ktorá vedie do kopca až ku kaplnke. Treba vyšľapať iba 365 schodov. Malina.

Image titlePollença

Image title.

Image title.

Image title.

Image title

Je najvyšší čas na návrat do Llubí. Odkladám si fotoaparát, keď Roman kričí, toto nie je moja fľaša. Je moja a beriem si ju. Cestou domov sa zastavujeme v Sa Pobla doplniť zásoby k večeri. Neviem prečo je to víno tak ťažké. Pár kilometrov pred Llubí sa zastavujem kvôli fotografovaniu. Otváram batoh, srdce mi prestalo tĺcť, dostávam šedý zákal, z brašne sa na mňa pozerá šľak s tým, že mi jednu prijebe rovno medzi oči. Je prázdna. Nie je tam. Ostal asi na stolíku. píp píp píp píp píp píp píp píp píp . Nadávam ako pohan a zároveň si potichu odriekam modlitbičky aby ho našla dobrá duša a nechala niekde v obchode, či kde. Prevracajú sa mi panenky, keď si predstavím tú kopu peňazí (EM-1 plus Zuiko 12-40). Som pako. Mám čierny deň.

O pol hodiny neskôr.

Zvoním v susednom dome a snažím sa pani domácej vysvetliť, čo sa stalo. Ona že OK, počkáme na jej rodičov a nasadám spolu s bratom do jej auta, smer Pollença. Cestou už telefonuje na políciu a ja jej vysvetľujem kde a ako sa to stalo. V starom meste  - dve fotografie vyššie, už ideme peši. Vchádzam do obchodu oproti miestu kde sme nasadali na bicykle. Pánko nás už čakal, krátky krížový výsluch, kde bol, značka a tak podobne. Z police vyberá "cameru" a podáva mi ju do trasúcich sa stareckých rúk. Farba sa mi vracia do líc, srdcová arytmia odchádza a tlak klesá. Nalieva nám do pohárov jeho červené. Dnes asi nezaspím (ale zaspím, mám Stilnox).

Image title.

Image title

Už večer sme sa dohodli, že na druhý deň bude iba krátky výlet, maximálne 20 km. Ideme na kávu do mestečka Muro. 

- Tu môžeme odbočiť smerom na Sineu a odtiaľ je to potom do Llubí iba 12 km. 

- Haló, kúsok odtiaľto je agrofarma kde pestujú Aloe Vera, nejdeme sa pozrieť ? 

- Týmto smerom je to už len kúsok do mestu Artá. Po 80 kilometroch sa vraciame večer domov. Nič sa dnes nepokazilo, nič som nezabudol. Na obed sme mali víneršnicel. Lenka dostala defekt.

Image titleRanná kávička v Muro

Image titleEšte zelené vnútrozemie Mallorky. V zadu je Serra de Tramuntana s najvyšším vrchom Puig Major s neuveriteľnou výškou 1445 m

Image titleCesta do Artá. Buď idete do kopca, alebo proti vetru. V našom prípade jedno aj druhé.

Image titleNo nechoď do tej Arty

Dva krát sme boli pod priesmykom Es Colomer na poloostrove Formentor, s tým, že hore pôjdeme zajtra. Dnes je zajtra. Vybrali sme si ten najhorší deň. Obloha sivá, chmúrna, ale neprší, nefúka. Ideme povedľa poľa, kde ešte včera rástli zemiaky. Dnes už bolo poorané a rozdané na ďalšie kolo. Hore na vyhliadke sa stretávame so šesť člennou skupinkou z cyklo klubu AB Sereď. Slovenskóóóóóóóó. Je to tu ako na májovom cyklofeste na Lago di Garda. Doslova tlačenica. Musím si odstáť frontu, aby som nemal na fotkách zo dvadsať Nemcov. 

Image titleTu rástli. Dnes ráno sme ich mali v Tescu, krasavcov bacuľatých ružolícich. Krajina pôvodu : Španielsko

Image titlePár obrázkov z vyhliadky Mirador Colomer. Prvý krát sme tu zažili krajšie počasie.

Image title.

Image title.

Image title

Na nedeľu si nechávame výlet vlakom do Palmy, hlavného mesta Mallorky. Katedrála, okolie prístavu, Park de la Feixina, Carrer de la Industria so štvoricou veterných mlynov. Taká povinná turistická jazda.

Image titlePark de la Mar

Image titleKatedrála. Nikto nebol doma. Dvere mali zamknuté.

Image titleHotel a bar Cuba. 

Podľa legendy tu oslavoval Castro spolu Che Guevarom s fľašou rumu víťazstvo a povedal pamätnú vetu : No tak, dopi Che, predsa sme vyhrali !

Image titlePalma, Carrer de la Indústria

Tu som pochopil Einsteinovú teóriu relativity o zakrivení časopriestoru. Asi mal na mysli, že v robote sa čas vlečie a na dovolenke letí. Týždeň na Mallorke prebehol jedna radosť a je na čase začať baliť domov. Posledný deň ešte pobeháme okolie Llubí, pozrieme si posledné ako tak vyzerajúce zvyšky veterných mlynov, trochu toho miestneho koloritu, nejakú tú peknú cestičku. A tak.

Image titleRestaurant Molí d´en Pau na hornom konci mesta Sineu

Image titlePlaça del Molí de son Rafal v Llubí

Image titleFlour Mill na ulici Carrer Progrés v dedinke Santa Margalida

Image title.

Image title.

Image title.

Image titleKlobúk dolu, pán majster

Image title

Je utorok skoro ráno, pred domom čaká minibus, ktorý nás odvezie na letisko. Odlietame presne podľa plánu. Žiadne Cancelled alebo Delayed, pekne On Time. Krátko po desiatej hodine pristávame v Bratislave. Parkovací lístok držím pevne v rukách a nespúšťam ho z očí. Posledne som ho tu nechal v pokladničnom automate. Bože, tá skleróza.



V roku 2018 nafotil a napísal Peter

spolu s Libuškou, Lenkou, Palim, Romanom, Dávidom a Vlastom jazdil na cestách, cestičkách a chodníkoch po Mallorke. Viac o našich cestách bicyklom po Európe, o fotografovaní, dobrej nálade a cestovaní vôbec na



petnov.ephoto.sk


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované