Ako to všetko vlastne začalo? Jedného tmavého večera som iba tak sedel doma na gauči, otvoril si víno, zapol bedňu a vyložil nohy. V tejto príjemnej polohe som sa chystal, že si pozriem nejaký film a zrelaxujem sa pritom. Keďže, a to sa stáva často, som v bedni nenašiel nič rozumné, začal som hľadať iný druh činnosti. Napadlo ma, že by som si mohol pozrieť nejaké fotky. Jedna vec ma od tohto počinu odrádzala. Bolo ňou to, že som nechcel zase čumieť do monitora. V tom mi však napadla skvelá myšlienka, že oprášim diaprojektor a vytiahnem diáky zo šuplíka. Diaprojektor naskočil na prvý šup, však sa o neho dobre starám a vážim si ho :-) Ako som tak držal ovládač posúvania diákov v ruke, samozrejme spojený s projektorom káblom a pozeral si na stene diáky fuji velvia a fuji provia, napadla ma jedna myšlienka. Čo sa mi začalo hmýriť v hlave, Vám prezradím až o chvíľu.
Predtým musím ešte napísať, že to bol po dlhej dobe zase príjemný pohľad na fotografie premietnuté na stene a vôbec som nemusel pozerať do monitora, ktorý na mňa často žiari LED technológiou. Popíjal som vínko, klikal posúvač obrázkov a kochal sa ako sa pohľady na krajinu menia na stene.
Počas tohto premietania som sa začal zamýšľať nad otázkou, či ešte stojí za to fotiť na inverzný film a prezerať si fotky na stene? Či vôbec v tejto dobe ešte film voči digitálu má veľkú šancu? Dospel som k tomu, že už len z tohto dôvodu je pre mňa inverzný film veľmi zaujímavý. Pri pozeraní fotiek na monitore už však môže byť pre niekoho porovnanie skenu z 35mm filmu vs. digitálna fotografia v prospech digitálu. Dnes, v dobe naháňania sa za čo najmenším šumom, vysokým počtom pixelov a iných vymožeností sa môže zdať pohľad na zrno filmu nezaujímavé a samozrejme digitálizácia je nie vždy úplne jednoduchá. V súvislosti s načrtnutými faktami som uvažoval nad tým, ako pokračovať s filmom ešte niekoľko rokov a niekam sa posunúť. Záver tohto všetkého bol, že som si sadol k monitoru a nechal na seba znova trocha žiariť články o strednom formáte.
Myšlienka o strednom formáte ma natoľko opantala, že som sa rozhodol niekde si požičať Mamiyu 645 1000s (stále funkčná aj keď ma skoro toľko rokov ako ja) a vyhrabať doma odložený objektív Carl Zeiss Biometar 80/2,8 MC. Objektív mám ešte z čias fotenia na praktiku a odvtedy som ho nepredal ani nevyhodil. Objednal som redukciu P-six na Mamiyu a keď príde mám už zabezpečené aj požičanie tela Mamiya.
Už sa teším, keď si to budem môcť naplno vyskúšať. Niekomu sa možno na jazyku objavuje otázka, čo od toho očakávam? Na túto otázku som si už odpovedal a zhrniem to do bodov:
1. Asi tak dva a viac kilogramov foto výbavy v batohu :-) iba žartujem aj keď to bude realitou, no toto mi až tak neprekáža
2. Lepšiu kvalitu výsledných fotografii a možnosť urobiť si veľké zväčšeniny - toto je určite nesporné, keďže veľkosť políčka je omnoho väčšia ako z 35mm formátu, digitalizácia samozrejme nebude jednoduchá - pokiaľ ju budem chcieť, budem sa musieť zamyslieť ako dostať políčko na monitor v dobrej kvalite a za prijateľnú cenu, vec digitalizácie zatiaľ je otvorená
3. Ťažko budem fotiť vtáčiky za letu alebo iné akčné fotky - áno toto je fakt, pre mňa však takmer zanedbateľný, lebo tento systém chcem na fotenie krajiny
4. Menšiu rýchlosť fotografovania, ručné meranie expozície, žiadny autofokus, takmer určite aj menší počet záberov - na toto sa celkom teším, vždy ma bavilo všetko si nastavovať manuálne a držať v ruke poctivú konštrukciu objektívu a fotoaparátu, rýchlosť fotenia ma tiež láka, to spomalenie v dnešnom rýchlom svete, kde sa človek stále ženie väčšou a väčšou rýchlosťou za niečím bude určite aj balzamom na nervy a v prípade fotiek krajiny to vôbec nenarušuje výsledný efekt, je to len o schopnostiach fotografa
5. Problematickejšie spracovanie filmu - tu treba opäť povedať áno, ČB film by bolo možné aj doma, negatív by nemal byť tak veľký problém niekde v labe a diáky našťastie v BA viem kam s nimi ísť, myslím, že negatív ešte dlhé roky nebude problém vyvolať, uvídíme, čo bude, zajtra možno nebudeme ani my :-)
6. Vyzerá to tak, že prídem o možnosť premietať si diáky na stene - toto nie je veľmi príjemné, projektor pre stredný formát asi nebude sranda, snáď nejaký existuje, neviem, či sa bude dať zohnať, ale mojím konečným cieľom je fotky dostať na papier, takže úplne katastrofický scenár to nebude.
Takýchto bodov by sa dalo uviesť samozrejme omnoho viac, tieto sú však pre mňa základné. Ak všetko pôjde dobre, tak sa u mňa v batohu objaví stredoformát na film permanentne. K tomu nejaký Flektogon 50/4 MC na začiatok a budem si to užívať.
Keď sa tak stane určite sa podelím o svoje skúsenosti, možno sa tu nájde niekto, kto by sa chcel ešte pridať :-)
Na záver už snáď iba mamiya v akcii:
Predtým musím ešte napísať, že to bol po dlhej dobe zase príjemný pohľad na fotografie premietnuté na stene a vôbec som nemusel pozerať do monitora, ktorý na mňa často žiari LED technológiou. Popíjal som vínko, klikal posúvač obrázkov a kochal sa ako sa pohľady na krajinu menia na stene.
Počas tohto premietania som sa začal zamýšľať nad otázkou, či ešte stojí za to fotiť na inverzný film a prezerať si fotky na stene? Či vôbec v tejto dobe ešte film voči digitálu má veľkú šancu? Dospel som k tomu, že už len z tohto dôvodu je pre mňa inverzný film veľmi zaujímavý. Pri pozeraní fotiek na monitore už však môže byť pre niekoho porovnanie skenu z 35mm filmu vs. digitálna fotografia v prospech digitálu. Dnes, v dobe naháňania sa za čo najmenším šumom, vysokým počtom pixelov a iných vymožeností sa môže zdať pohľad na zrno filmu nezaujímavé a samozrejme digitálizácia je nie vždy úplne jednoduchá. V súvislosti s načrtnutými faktami som uvažoval nad tým, ako pokračovať s filmom ešte niekoľko rokov a niekam sa posunúť. Záver tohto všetkého bol, že som si sadol k monitoru a nechal na seba znova trocha žiariť články o strednom formáte.
Myšlienka o strednom formáte ma natoľko opantala, že som sa rozhodol niekde si požičať Mamiyu 645 1000s (stále funkčná aj keď ma skoro toľko rokov ako ja) a vyhrabať doma odložený objektív Carl Zeiss Biometar 80/2,8 MC. Objektív mám ešte z čias fotenia na praktiku a odvtedy som ho nepredal ani nevyhodil. Objednal som redukciu P-six na Mamiyu a keď príde mám už zabezpečené aj požičanie tela Mamiya.
Už sa teším, keď si to budem môcť naplno vyskúšať. Niekomu sa možno na jazyku objavuje otázka, čo od toho očakávam? Na túto otázku som si už odpovedal a zhrniem to do bodov:
1. Asi tak dva a viac kilogramov foto výbavy v batohu :-) iba žartujem aj keď to bude realitou, no toto mi až tak neprekáža
2. Lepšiu kvalitu výsledných fotografii a možnosť urobiť si veľké zväčšeniny - toto je určite nesporné, keďže veľkosť políčka je omnoho väčšia ako z 35mm formátu, digitalizácia samozrejme nebude jednoduchá - pokiaľ ju budem chcieť, budem sa musieť zamyslieť ako dostať políčko na monitor v dobrej kvalite a za prijateľnú cenu, vec digitalizácie zatiaľ je otvorená
3. Ťažko budem fotiť vtáčiky za letu alebo iné akčné fotky - áno toto je fakt, pre mňa však takmer zanedbateľný, lebo tento systém chcem na fotenie krajiny
4. Menšiu rýchlosť fotografovania, ručné meranie expozície, žiadny autofokus, takmer určite aj menší počet záberov - na toto sa celkom teším, vždy ma bavilo všetko si nastavovať manuálne a držať v ruke poctivú konštrukciu objektívu a fotoaparátu, rýchlosť fotenia ma tiež láka, to spomalenie v dnešnom rýchlom svete, kde sa človek stále ženie väčšou a väčšou rýchlosťou za niečím bude určite aj balzamom na nervy a v prípade fotiek krajiny to vôbec nenarušuje výsledný efekt, je to len o schopnostiach fotografa
5. Problematickejšie spracovanie filmu - tu treba opäť povedať áno, ČB film by bolo možné aj doma, negatív by nemal byť tak veľký problém niekde v labe a diáky našťastie v BA viem kam s nimi ísť, myslím, že negatív ešte dlhé roky nebude problém vyvolať, uvídíme, čo bude, zajtra možno nebudeme ani my :-)
6. Vyzerá to tak, že prídem o možnosť premietať si diáky na stene - toto nie je veľmi príjemné, projektor pre stredný formát asi nebude sranda, snáď nejaký existuje, neviem, či sa bude dať zohnať, ale mojím konečným cieľom je fotky dostať na papier, takže úplne katastrofický scenár to nebude.
Takýchto bodov by sa dalo uviesť samozrejme omnoho viac, tieto sú však pre mňa základné. Ak všetko pôjde dobre, tak sa u mňa v batohu objaví stredoformát na film permanentne. K tomu nejaký Flektogon 50/4 MC na začiatok a budem si to užívať.
Keď sa tak stane určite sa podelím o svoje skúsenosti, možno sa tu nájde niekto, kto by sa chcel ešte pridať :-)
Na záver už snáď iba mamiya v akcii:
Pridaj komentár
také ceny zas nie sú, stredoformát sa na ebayi celkom slušne predáva mamiya, pentax, telo s meracím hladačikom sa hýba tak 150usd a viac, samozrejme občas je možné niečo lepšie vydražiť, ale je to skôr náhoda lebo aj tie dražené kusy väčšinou na tie hodnoty stúpnu....šachta znamená weist level finder?
