CARL ZEISS TESSAR na Canon 5D m2 za 3 EUR?

Neviem ci aj vy, ale potom ako som minul (akoze investoval aj ked mi to zatial nevratilo ani jedno euro) kopec penazi na super moderne pocitace co robia fotky, obcas pokukavate v bazaroch alebo vlastnych domacich zbierkach po starej klasike zo 60-70tych rokoch.

Po case (dedictsvo, bazar, ebay) sa mi doma nakopilo kopec zeleza, ktore lakalo, ale zase som vdaka digitalu tak zlenivel, ze ist kupit film, dat ho vyvolat (a co!?! zaplatit za 36 fotiek!!!) ... to teda nie. Co s tym?

LOMO 40/4
A potom som zacal rozmyslat. Nebola by zabava "namontovat" z plastoveho ruskeho Lomo objektiv LOMO 40/4? Dal sa z tela inteligentne odstrubovat, potom stacilo spravit tu spravnu dieru do krytky od tela, trochu lepidla na zaplatanie dier a heeej ha - novy objektiv pre moj digital.
Hned som zistil, ze take jednoduche to zase nebude. Problemom je totiz ostrenie na nekonecno. Vyriesit ho by znamenalo posunut objektiv blizsie k zrkadlu a senzoru, co som nechcel riskovat. Uspokojil som sa s tym, ze mam novy makro objektiv.

INDUSTAR-50/3.5
Pokus c.2. Za obet padol Zorki 5. Tajne som dufal, ze problem ostrenia na nekonecno sa vyriesi sam. Nevyriesil. Takze mam uz makro objektivy dva ;)

VOIGTLANDER HELIAR
Podvedome som sa tejto temy nevzdaval a po par tyzdnoch som zo skrine som vytiahol dalsi unikat. Teraz bol na porazku stary mechovy Voigtlander, ktory mi niekto z rodinu venoval kedisy davno. Kedze islo o stredny format a velmi flexibilny mech zacal som tusit nove moznosti.
Rozobrat ho nebolo tak jednoduche, ale mensie kladivo, klieste a nozik pomohly. K objektivu som cez cierny karton prilepil na krytku tela s velkou nepravidelnou dierou (dsot fuska ju spravit na kolene) a bolo to. Objektiv si ma hned ziskal. Ostronie na nekonecne slape ako hodinky. Trochu mi zivot otravovala povodna zavierka, ale ona sa nejako sama zasekla ;o)

CARL ZEISS TESSAR 80/2.8
V dobrej nalade po uspechu s Heliarom po niekolkych mesiacoch som sa vrhol na Certo 6, s takmer dokonalym Carl Zeiss Tessarom. Toto bude moj Everest, toto bude moje dielo, ktore po mojej smrti zanecham clovecentsvu, toto je moja Mekka. Od teraz sa zacina pocitat rok 1.
Nebolo to take jednoduche. Fotak je naozaj spraveny kvalitne, vsade pevne nity. Skusal som male kladivo, stredne kladivo, velke kladivo. Po niekolkych dnoch chodenia okolo horucej kase a dokryveneho Certa som za pomoci velkeho ostreho noza a technikou vyberania ustric ten objektiv dostal s tela von. Dieru do krytky tela som spravil uz takmer profesionalne novou lupienkovou pilkou, vsetko nalepil Chemoprenom. Podarilo sa.

ZOPAR USKALI
a) Kontrola clony, casu :- nevidim ako problem. Moj Canon sa dal pekne ovladat v rezimoch "T" a "A" (asi aj inak, ale nestalo to za namahu). Clonu telo zobrazovalo ako "00", ale vsetko pekne sam zvadol. Fotak davam najradsej na stativ a v tychto vynimocnych pripadoch som pouzil zivy nahlad.
b)Problem zavierky v objektive :- Niektore objektivy maju zavierku "v sebe". Bude na vas najst jednoduche riessenie ako ju obist, resp. komplet rozobrat. Ja som si dokazal poradit tak, ze som "zasekol" zavierku a mam ju stale otvorenu.

AKO NA TO?
Staci rozobrat stary fotak a vymysliet jeho pripevnenie k telu. Ja som to riesil vrtanim dier do krytiek k telu fotaka (body cap). Pri mechovych objektivoch sa mi najviac osvedcilo spajat cez staru ciernu kozu/kozenku - napr. stare rukavice, penazenka. Lepil som vsetko dokopy klasickym Chemoprenom Univerzal.
Davajte pozor na to ako presne prilepite objektiv ku krytke. Myslite na to ako bude objektiv natoceny po jeho nasadeni na fotak.

Moj oblubeny objektiv je Heliar od Voigtlander-u. Ma peknu mekku krezbu, da sa zaostrit na nekonecno, bod zaostrenia sa da posunut mimo stred, je lahky (na rozdiel od Tessaru). Po domacky nie velmi najlepsie urobeny vyrez do krytky dava zaujimavu vinetaciu. Je s nim sranda, je to kamarat.

Vela stastia s rozbijanim starych fotakov.

Martin