Londýn. Tento minireportík sa nebude týkať notoricky známych faktov o známom meste. Čo vieme? Je to mesto kozmopolitné, plné kultúry, rôznych národností, módy. K Milánu, Parížu, New Yorku sa isto Londýn hrdo hlási k určovaniu módnych trendov. V podstate si na seba môžete obliecť aj vrece, a aj tak sa nikto za vami neotočí s počudovaním. Veď bodaj by ste to stíhali, keď na jeho ploche žije dvojnásobok populácie Slovenska...
Tá veľkosť a rozmanitosť má aj ďalší efekt. Ľudia sú tu izolovaní. Každý kráča vo svojej bubline, ochrannej atmosfére, ktorú keď mu z ničoho nič narušíte, môžete byť svedkom zaujímavých situácii, ku ktorým sa dostaneme prostredníctvom tohto minireportu.
Všetko to naštartovala jedna sms správa slovenského fotografa, ktorý sa chcel so mnou stretnúť v Londýne. Slovo dalo slovo, obvolal som ešte niekoľko ďalších priateľov vo fotozbrani a stretli sme sa v tomto úžasnom meste .
Neviem ako je to s politikou a stavom ekonomickým. Tiež do reklamy sa nevyznám, ale vážení, fotografia spája! Stretlo sa nás tam 7. Sedem ľudí, sedem životov, 7 pohľadov na svet, 3 fotoweby a 2 národnosti. Tentoraz už oslobodení od anonymity a nickov. Ľubo, Jaro, Miro, Tomáš, Peter, Zdeněk, Gabo. Samozrejme krstné mená vám nič nepovedia, tak sa vrátim do reči virtuálnej. Wray, Noik, 100kocúr, Tomatito, Reefe, Smeghead a Gabriel11. Aj keď Reefe mal ešte podporu jeho krajšej polovičky... Tá si neskôr dokázala získať Tomášov obdiv, nakoľko vedela vyvážiť bielu na fotoaparáte :)
Zrazili sme sa na hlavnej železničnej stanici Victoria. Odtiaľ sme si len trochu prekrížili cestu do krčmičky – pubu Shakespeare. Od kráľa divadelných hier a poézie sme viedli rozhovory viac prozaické. Na našom stole sa objavilo pár pínt piva, džús, anglický čaj s mliekom a minerálka. O malú chvíľu samozrejme na stole začalo pomaly pribúdať foto náradie. Až to za krátku dobu vyzeralo, ako na stole Rudolfa II. vo filme Cisárov pekár, kde Tycho Brahe vysvetľoval princíp obiehania Zeme okolo Slnka s otráveným vínom. Zrazu bolo nepodstatné, a vlastne lepšie povedané, stratili ste prehľad, aký a koho fotoaparát držíte v ruke :)
Po tejto pauze sme vyrazili do mesta na pár úlovkov. Cez Buckinghamský palác smerom na House of parlament...teda Big Ben (omylom si ľudia myslia, že to je tá známa veža, Big Ben sa však v nej volá ten najväčší zvon, ktorý odbíja čas). Hodiny na tejto veži zatikali prvý krát 31 mája 1859. Prešli sme cez South Bank pod Londýnskym Okom. No a musím veru povedať, že hlavne so Zděnkovej strany nás všetkých čakal zážitok ohľadom jeho fotenia. Štýl ala Bruce Gilden:
http://www.youtube.com/watch?v=IRBARi09je8&feature=player_embedded
Blýskal ľuďom do tvárí a kradol im duše. Môžem vám povedať, že to bol skutočne zážitok sledovať ho na živo. Viem, že nie je to pre každého jeho šálka kávy, a názory sa na to budú rôzniť. Tak isto ako sa rôznili reakcie ľudí. Od kladných a usmievavých, po zamietavé gestá a až po vyhrážky políciou. Jednu fotku dokonca musel pred jednou paňou vymazať, ale držal sa statočne. Urobil to skutočne až po dlhom boji :)
Musím ešte dodať, že na toto adrenalínové fotenie, nemá každý „gule“. Prepáčte za výraz, ale vhodnejší ma skutočne nenapadá.
Zdeněk sa po dvoch incidentíkoch otriasol ako pes. A za 20 sekúnd už pobehoval za ďalším úlovkom... :)
Jeho štýl fotenia vám ponúkam v tomto reporte. Uvidíte tak môj pohľad cez 30mm sklo, a aj jeho, skoro až dotykové fotenie.
Niekoľko záberov som urobil aj cez mobil nokia E5 a sú prebehnuté softvérom POLA. Jedná sa hlavne o fotky z metra, kde človek nerád vyťahuje zrkadlovku, aby nebol podozrievaný z terorizmu. A práve paradoxne mobily sú na špionáž ako stvorené... Možno niekoho poteší hlavne pinkfloydovský obrázok notoricky známej budovy elektrárne Battersea, že Koma? ;)
Po tak dlhej dobe a niekoľkých návštevách Londýna, som si ju zvečnil prvý krát, cez okno vlaku...
Pri ďalšom zohriatí sa v pube, pri rôznych nápojoch a teplej klíme dofrčal k nám aj Gabo, ktorého zdržali iné povinnosti, spojené tiež s fotením. Ešte chvíľu sa poklábosilo o všeličom možnom a aj keď neradi, rozchod bol na blízku. Osem hodinový maratón sa skončil.
Týmto sa chcem poďakovať všetkým zúčastneným za úplne super deň.
Chlapci, a hádam aj na budúce...
P. S. Na jednej fotke uvidíte metrixovsky levitovať reefeho. To robí na počkanie! Zvyknete si :)
Trochu ma mrzí, že sa pod fotkami nedá urobiť krátky popis. Určite by niektoré stáli za malinký podkoment.
Mimochodom, Zděnkove fotografie rozpoznáte určite ihneď. Ja som tam farbu ponechával (okrem jednej fotky). Myslím, že na dokumentáciu, to jeho podanie ČB každého presvedčí a vtiahne do deja.
Autori fotografii v tomto článku: smeghead a noik
Tá veľkosť a rozmanitosť má aj ďalší efekt. Ľudia sú tu izolovaní. Každý kráča vo svojej bubline, ochrannej atmosfére, ktorú keď mu z ničoho nič narušíte, môžete byť svedkom zaujímavých situácii, ku ktorým sa dostaneme prostredníctvom tohto minireportu.
Všetko to naštartovala jedna sms správa slovenského fotografa, ktorý sa chcel so mnou stretnúť v Londýne. Slovo dalo slovo, obvolal som ešte niekoľko ďalších priateľov vo fotozbrani a stretli sme sa v tomto úžasnom meste .
Neviem ako je to s politikou a stavom ekonomickým. Tiež do reklamy sa nevyznám, ale vážení, fotografia spája! Stretlo sa nás tam 7. Sedem ľudí, sedem životov, 7 pohľadov na svet, 3 fotoweby a 2 národnosti. Tentoraz už oslobodení od anonymity a nickov. Ľubo, Jaro, Miro, Tomáš, Peter, Zdeněk, Gabo. Samozrejme krstné mená vám nič nepovedia, tak sa vrátim do reči virtuálnej. Wray, Noik, 100kocúr, Tomatito, Reefe, Smeghead a Gabriel11. Aj keď Reefe mal ešte podporu jeho krajšej polovičky... Tá si neskôr dokázala získať Tomášov obdiv, nakoľko vedela vyvážiť bielu na fotoaparáte :)
Zrazili sme sa na hlavnej železničnej stanici Victoria. Odtiaľ sme si len trochu prekrížili cestu do krčmičky – pubu Shakespeare. Od kráľa divadelných hier a poézie sme viedli rozhovory viac prozaické. Na našom stole sa objavilo pár pínt piva, džús, anglický čaj s mliekom a minerálka. O malú chvíľu samozrejme na stole začalo pomaly pribúdať foto náradie. Až to za krátku dobu vyzeralo, ako na stole Rudolfa II. vo filme Cisárov pekár, kde Tycho Brahe vysvetľoval princíp obiehania Zeme okolo Slnka s otráveným vínom. Zrazu bolo nepodstatné, a vlastne lepšie povedané, stratili ste prehľad, aký a koho fotoaparát držíte v ruke :)
Po tejto pauze sme vyrazili do mesta na pár úlovkov. Cez Buckinghamský palác smerom na House of parlament...teda Big Ben (omylom si ľudia myslia, že to je tá známa veža, Big Ben sa však v nej volá ten najväčší zvon, ktorý odbíja čas). Hodiny na tejto veži zatikali prvý krát 31 mája 1859. Prešli sme cez South Bank pod Londýnskym Okom. No a musím veru povedať, že hlavne so Zděnkovej strany nás všetkých čakal zážitok ohľadom jeho fotenia. Štýl ala Bruce Gilden:
http://www.youtube.com/watch?v=IRBARi09je8&feature=player_embedded
Blýskal ľuďom do tvárí a kradol im duše. Môžem vám povedať, že to bol skutočne zážitok sledovať ho na živo. Viem, že nie je to pre každého jeho šálka kávy, a názory sa na to budú rôzniť. Tak isto ako sa rôznili reakcie ľudí. Od kladných a usmievavých, po zamietavé gestá a až po vyhrážky políciou. Jednu fotku dokonca musel pred jednou paňou vymazať, ale držal sa statočne. Urobil to skutočne až po dlhom boji :)
Musím ešte dodať, že na toto adrenalínové fotenie, nemá každý „gule“. Prepáčte za výraz, ale vhodnejší ma skutočne nenapadá.
Zdeněk sa po dvoch incidentíkoch otriasol ako pes. A za 20 sekúnd už pobehoval za ďalším úlovkom... :)
Jeho štýl fotenia vám ponúkam v tomto reporte. Uvidíte tak môj pohľad cez 30mm sklo, a aj jeho, skoro až dotykové fotenie.
Niekoľko záberov som urobil aj cez mobil nokia E5 a sú prebehnuté softvérom POLA. Jedná sa hlavne o fotky z metra, kde človek nerád vyťahuje zrkadlovku, aby nebol podozrievaný z terorizmu. A práve paradoxne mobily sú na špionáž ako stvorené... Možno niekoho poteší hlavne pinkfloydovský obrázok notoricky známej budovy elektrárne Battersea, že Koma? ;)
Po tak dlhej dobe a niekoľkých návštevách Londýna, som si ju zvečnil prvý krát, cez okno vlaku...
Pri ďalšom zohriatí sa v pube, pri rôznych nápojoch a teplej klíme dofrčal k nám aj Gabo, ktorého zdržali iné povinnosti, spojené tiež s fotením. Ešte chvíľu sa poklábosilo o všeličom možnom a aj keď neradi, rozchod bol na blízku. Osem hodinový maratón sa skončil.
Týmto sa chcem poďakovať všetkým zúčastneným za úplne super deň.
Chlapci, a hádam aj na budúce...
P. S. Na jednej fotke uvidíte metrixovsky levitovať reefeho. To robí na počkanie! Zvyknete si :)
Trochu ma mrzí, že sa pod fotkami nedá urobiť krátky popis. Určite by niektoré stáli za malinký podkoment.
Mimochodom, Zděnkove fotografie rozpoznáte určite ihneď. Ja som tam farbu ponechával (okrem jednej fotky). Myslím, že na dokumentáciu, to jeho podanie ČB každého presvedčí a vtiahne do deja.
Autori fotografii v tomto článku: smeghead a noik
Pridaj komentár
Budem len rad, ak to urobis 
ja nemam take dlhe haro..moje vlasy na fotkach nikde nevidno 
a dufam,ze nabuduce ak sa bude konat podobne stretnutie bude info aj pre nas ostatnych zijucich v UK....rad sa pridam 
