Uplynul nejaký čas od ukončenia fotografickej udalosti roka v tomto regióne.
Dosť času na to aby sme sa, očistení od únavy v nohách od pobehovania a od bolesti v ramenách ťažených množstvom informačného materiálu a nakúpeného tovaru, zamysleli nad zážitkami, ktoré nám po tejto udalosti zostali.
Photokina je najväčšia fotografická výstava v Európe. Štatistické údaje tej poslednej - 1 158 vystavovateľov zo 41 krajín sveta a približne 185 000 návštevníkov zo 166 krajín sveta - netreba ďalej komentovať. Videli sme veci, o ktorých sme si mysleli, že nemôžu existovať.
Nebolo našim snom valiť sa davom od stánku ku stánku, bolo našim snom zažiť atmosféru tohto jedinečného podujatia. A snívali sme už od mája, keď sme si zabezpečovali ubytovanie a vstupenky – mimochodom, cez internet boli oveľa výhodnejšie, my sme volili dvojdňovú vstupenku v cene 47 EUR na osobu. Príjemne prekvapilo, že v cene vstupenky bolo i oprávnenie použiť MHD mesta Kolín nad Rýnom na miesto výstaviska a späť. Takže už koncom mája sme boli vyzbrojení vstupenkami a cestovným lístkami znejúcimi na naše mená doručených mailom v podobe pdf súboru, ktorý bolo treba len v slušnejšom rozlíšení vytlačiť.
Vnímali sme čas pred Photokinou, keď sa na radosť malých chlapcov ako sme my, výrobcovia predbiehali v tom, čo prinesú a ako ohúria zákazníka. Vnímali sme, že full frame prestáva byť výsadou profíkov a bohatých amatérov, vnímali sme silný boj o spotrebiteľský záujem na poli malých nezrkadloviek. Vnímali sme prielom v triede kompaktov, kam sa, treba povedať konečne !, dostávajú čipy rozmerov násobne presahujúcich rozmer nechtu malíčka novorodenca, dovtedajší štandard vo veľkosti čipu kompaktu. Vnímali sme plnohodnotný nástup retro prístrojov nielen ako módnu vlnu, ale i ako premyslené a technicky veľmi vyspelé riešenia hodné seriózneho záujmu. Skrátka, vnímali sme také to plodné a na úrodu bohaté obdobie, ktoré sa zase tak skoro nezopakuje.
Tieto správy prinášali fotoportály i odborné časopisy a opísali ich po svojom - jednoducho s dôrazom na technické špecifikácie. Marketingovo. Tak ako trh káže a zdravý rozum občas nechce pochopiť. Nad marketingom môžeme pokrútiť hlavou, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme urobiť – skutočnosť napokon musíme akceptovať takú, aká je.
Až nastal samotný deň D a my sme sa ocitli pred bránami výstavného areálu - samostatnej mestskej časti Kolína nad Rýnom.
Mravenisko v podobe 11 perfektne označený obrovských výstavných hál pospájaných chodbami širokými ako obchodná ulica, s jasnými orientačnými tabuľami, nemajú problém ohromiť nielen návštevníka zo slovenských lazov. Napriek výbornému značeniu sme sa dokázali stratiť a občas sme museli úporne rozmýšľať, odkiaľ sme vlastne prišli a kam sme vlastne chceli ísť.
Upokojujúco však na ktoréhokoľvek návštevníka pôsobila profesionalita, s ktorou bolo všetko pripravené.
V prvý deň našej návštevy sme na výstavisko vstúpili takpovediac zadkom – najbližším vchodom, ktorý bol zo smeru, odkiaľ sme prišli. Začali sme teda tam, kde iní končili, no možno vďaka tomu sa nám naskytla možnosť vybrať si z veľkého kontajnera dva reklamné obrázky zaliate pod plast pripomínajúci plexisklo, ktoré v taškách návštevníkoch mizli ako teplé rožky. Predpokladáme, že dve hodiny po našom vstupe bol kontajner beznádejne prázdny. Druhým dôsledkom bolo, že sme začali v sekcii venovanej fotoknihám. V našich končinách poznáme cewe, poznáme happy foto, určite sa nájde pár ľudí, čo poznám blurb. No poznáte firmu, ktorá vaše fotografie zviaže ručne, do čoho chcete ? Od všetkých druhov dreva, cez kov až po najfajnovejšie kože vo farbe akú si zmyslíte ? A urobí malé umelecké dielo i bez fotografii ? Tam ich bolo vari niekoľko desiatok.
No nestratila sa ani cewe. Logo cewe bolo takmer všade, firma na reklame rozhodne nešetrila. Cewe vystavovala celú džungľu albumov, fotokníh, fotografií na najrôznejších materiáloch, samoobslužných fotoboxov a všetkého možného čo súvisí s fotografiou a možnosťou fotografiu na niečo naniesť.
Po prvotnom vychutnaní pocitu, že sme na Photokine, sme si zvolili systém systematického prechádzania uličkami medzi exponátmi vystavujúcich firiem s tým, že odpočinok si doprajeme v občerstvovacích kútoch, na prednáškach/workshopoch, alebo pri expozíciách fotografií. To systematické prechádzanie sme zvládali s ťažkosťami, pri dvadsiatompiatom ázijskom výrobcovi systémových bleskov sme len s ťažkosťou vedeli určiť, či ide o deja-vu, alebo je fakt možné, že existuje toľko výrobcov bleskov. Poznáme Canon, Nikon, Metz, Sony a ešte by sme si možno na nejakého spomenuli, no rozhodne sme nečakali, že nám Photokina v tomto smere tak rapídne rozšíri obzory.
Takmer každý návštevník mal fotoaparát, nechceme sa nikoho dotknúť, no mali sme pocit, že Canon 5D mark II visel na krku každému tretiemu.
My sme sa pohrali s Pentaxom 645, Leicou S2, Canonom 6D (nedalo mi, skúsil som presvedčiť personál, že si pofotím so 6D na vlastnú kartu, nedovolili – poznámka ĽM), pochytali sme mnoho „bežných“ prístrojov, no celkovo sme zistili, že viac než tlačenica v dave okolo najnovšieho modelu, nám dá pokojné preskúmanie prístroja z internetových zdrojov.
Veľkoformátové aparáty a Rolleiflex boli spravidla vo vitrínach.
Každý aparát mal svojho technika alebo hostesku, ktorí boli špeciálne pripravení a ochotní odpovedať na všetky otázky záujemcov. Občas zazneli i vyslovene laické a naivné otázky, no personál ich s nadhľadom a bez posmeškov zvládal. Všade bolo dostatok tlačovín a propagačných materiálov.
Potešila nás prítomnosť hradeckokráľovskej FOMY i ďalších výrobcov pre klasickú fotografiu - Ilford, Tetenal, Jobo a iní výrobcovia tiež nechýbali – neboli to honosné stánky, no boli.
Keď sme pri FOME – českých vystavovateľov sme zachytili troch – FOMA, Meopta (zväčšováky už nevyrábajú, no optika pre vojsko a poľovníkov im ide) a firma ponúkajúca robotické pohyblivé móla pre modelky. Modelka na propagovanom móle bola jedinou modelkou na výstave odetá od pása nahor len do bodypaintingu a páni z celého sveta jej venovali mnoho pozornosti. Oficiálny katalóg uvádza štyroch českých vystavovateľov.
Zo Slovenska nikoho, je fakt, že tradícia fotovýroby na Slovensku nie je ani bohatá, ani pestrá. Tajne sme dúfali aspoň v skromnú prezentáciu novozaloženého výrobcu filtrov z Piešťan. Možno nabudúce.
Prvý deň sme si pripadali ako štamgast v lokálnej putike – nastúpili sme krátko po otvorení a podnik sme opúšťali krátko pred záverečnou, t.j. pred osemnástou hodinou. Zľahka rozčarovaní z faktu, že sme tri haly jednoducho nestihli ! Dodatočne sme pochopili, že je nad ľudské sily zvládnuť celý rozsah výstavy v jeden deň. Ono, napríklad sektor 4 bol ešte rozdelený na sektor 4.1 – poschodie dole a na sektor 4.2 – poschodie hore. Takže bolo nutné prejsť nie rozlohu jedného štadióna, ale dvoch, pokiaľ sme chceli prejsť naozaj všetko.
Na druhý deň sme prišli ako správni hostia hlavným vchodom.
A čo bolo ohromujúce ? Už z prvého dňa sme boli zhýčkaní výbornými fotografickými výstavami na rôznych častiach výstaviska. Výrobcovia (vystavovatelia) našťastie a na rozdiel od reklamných textov a magických marketingovo orientovaných správ, venovali veľký priestor výsledkom, kvôli ktorým sa ich výrobky produkujú, teda fotografii.
No to sme ešte netušili, čo nás čaká v pavilóne 1, ktorý patril značke Leica. Tu zvyčajne návštevník výstaviska začal, my sme tu našu výstavnú púť skončili. A tak sme mohli bez akejkoľvek pochybnosti povedať – to najlepšie na záver.
Nie technika, nie prístroje, nie príslušenstvo bolo to, čo nás na expozícii Leica dostalo. FOTOGRAFIE ! Nie niekoľko fotografií, celé desiatky fotografií. Nie jedna výstava, hneď niekoľko skvostných výstav na jednom mieste, desiatky a desiatky špičkových fotografií. A od nás jedno obrovské ÁNO ! O tomto je fotografia, o veľkých obrázkoch v prvotriednom prevedení, decentná úprava, špičkové nasvietenie, tak aby fotografia dominovala.
Leica jednoznačne zabodovala. Ona ukázala hlavne fotografie a popri fotografiách ukázala aj nejakú tú techniku.
Mnohé sme si však uvedomili až po prehliadke celej výstavy. Žánre týchto výstav boli pestré – od Arakiho neskrývanej tokijskej erotiky, špičkových glamour fotografií, Curryho nezabudnuteľných reportážnych fotografií až po zbierku excelentných portrétov potentátov tejto planéty. Občas naaranžovaných so zmyslom pre čierny, hoci skrytý humor – ako napríklad portréty vodcu Iránu a premiéra Izraela visiacich bok po boku s dobráckou iskrou v oku.
Bohaté fotodielne, dokonalá technika od výrobcov z celého sveta, osvetľovacou technikou ako trendom, stála prítomnosť klasického mokrého procesu, množstvo vydavateľov, softvéru, kníh, časopisov, pokusy oživiť zašlú slávu polaroidu, možnosť nakúpiť jednak suveníry ale i výborné pomôcky a doplnky k fotoaparátu, priateľskí ľudia vôkol, modelky, hostesky – o mnohom by sme vedeli písať.
Dalo by sa písať o pozorovateľných trendoch napríklad o mohutnom prieniku zábleskovej techniky na úrovni amatérov, o prelínaní a stieraní funkčného určenia kompaktov, mobilných telefónov, tabletov, o množstve firiem ponúkajúcich zhotovenie fotografii v akejkoľvek podobe, hoci i 3D do skla, takmer v akejkoľvek veľkosti, na takmer akýkoľvek materiál - no na to sa necítime byť povolaní.
Nestretli a nepočuli sme našinca, ani priateľov z Rakúska alebo Maďarska. Mali sme to šťastie, že v stánku Hasselbladu sme sa ocitli práve vo chvíli, keď pán Ondřej Neff skúšal jeden z modelov, ktoré Hasselblad plánuje vyrábať so Sony NEX.
Až doma zisťujeme čo všetko sme nevideli a zároveň si uvedomujeme, že ani za celé trvanie výstavy sa nedalo všetko podrobne pozrieť.
Viackrát sme sa zarozprávali s prítomným reprezentantom – za všetky spomeňme zážitok v stánku s filtrami Tiffen - typický americký predajca, s výstavne bielym chrupom a mimoriadne sympatickým, nevtieravým vystupovaním. Obchodník pre región strednej Európy, po zmienke, že sme zo Slovenska, príjemne prekvapil nielen okamžitou poznámkou „ou jeees, Bratislava...“, no poznal i predajňu Prolaiky a s istotou nám vysvetlil, kde ju nájdeme a ako si ten-ktorý filter môžeme objednať.
Čo môžeme odporučiť budúcim návštevníkom Photokiny?
Najskôr si vyberte firmy, ktoré vás nadovšetko zaujímajú. Choďte na ich expozície. Potom podľa chuti a nakoniec niečo nechajte aj na náhodu. Určite nebudete sklamaný.
Týždeň žil Kolín na Rýnom Photokinou.
Najväčšie mestské noviny druhý deň po otvorení celostránkovo informovali o dianí na výstavisku. Okrem iného konštatovali nástup fotografovania mobilnými telefónmi, tabletmi a inými prístrojmi mimo jednoúčelových fotoaparátov.
Photokina 2012 sa skončila nech žije Photokina 2014.
Chceme veriť, že sa na výstavu dostane viac ľudí aj od nás.
Lepšie raz vidieť než stokrát počuť.
Myšlienky zozbierali a spísali Jozef Keppert a Ľuboš Mišáni.
Fotografie v galérii sú malou mozaikou Photokiny, fotografovali obaja autori. Fotografie nie sú usporiadané.
Dosť času na to aby sme sa, očistení od únavy v nohách od pobehovania a od bolesti v ramenách ťažených množstvom informačného materiálu a nakúpeného tovaru, zamysleli nad zážitkami, ktoré nám po tejto udalosti zostali.
Photokina je najväčšia fotografická výstava v Európe. Štatistické údaje tej poslednej - 1 158 vystavovateľov zo 41 krajín sveta a približne 185 000 návštevníkov zo 166 krajín sveta - netreba ďalej komentovať. Videli sme veci, o ktorých sme si mysleli, že nemôžu existovať.
Nebolo našim snom valiť sa davom od stánku ku stánku, bolo našim snom zažiť atmosféru tohto jedinečného podujatia. A snívali sme už od mája, keď sme si zabezpečovali ubytovanie a vstupenky – mimochodom, cez internet boli oveľa výhodnejšie, my sme volili dvojdňovú vstupenku v cene 47 EUR na osobu. Príjemne prekvapilo, že v cene vstupenky bolo i oprávnenie použiť MHD mesta Kolín nad Rýnom na miesto výstaviska a späť. Takže už koncom mája sme boli vyzbrojení vstupenkami a cestovným lístkami znejúcimi na naše mená doručených mailom v podobe pdf súboru, ktorý bolo treba len v slušnejšom rozlíšení vytlačiť.
Vnímali sme čas pred Photokinou, keď sa na radosť malých chlapcov ako sme my, výrobcovia predbiehali v tom, čo prinesú a ako ohúria zákazníka. Vnímali sme, že full frame prestáva byť výsadou profíkov a bohatých amatérov, vnímali sme silný boj o spotrebiteľský záujem na poli malých nezrkadloviek. Vnímali sme prielom v triede kompaktov, kam sa, treba povedať konečne !, dostávajú čipy rozmerov násobne presahujúcich rozmer nechtu malíčka novorodenca, dovtedajší štandard vo veľkosti čipu kompaktu. Vnímali sme plnohodnotný nástup retro prístrojov nielen ako módnu vlnu, ale i ako premyslené a technicky veľmi vyspelé riešenia hodné seriózneho záujmu. Skrátka, vnímali sme také to plodné a na úrodu bohaté obdobie, ktoré sa zase tak skoro nezopakuje.
Tieto správy prinášali fotoportály i odborné časopisy a opísali ich po svojom - jednoducho s dôrazom na technické špecifikácie. Marketingovo. Tak ako trh káže a zdravý rozum občas nechce pochopiť. Nad marketingom môžeme pokrútiť hlavou, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme urobiť – skutočnosť napokon musíme akceptovať takú, aká je.
Až nastal samotný deň D a my sme sa ocitli pred bránami výstavného areálu - samostatnej mestskej časti Kolína nad Rýnom.
Mravenisko v podobe 11 perfektne označený obrovských výstavných hál pospájaných chodbami širokými ako obchodná ulica, s jasnými orientačnými tabuľami, nemajú problém ohromiť nielen návštevníka zo slovenských lazov. Napriek výbornému značeniu sme sa dokázali stratiť a občas sme museli úporne rozmýšľať, odkiaľ sme vlastne prišli a kam sme vlastne chceli ísť.
Upokojujúco však na ktoréhokoľvek návštevníka pôsobila profesionalita, s ktorou bolo všetko pripravené.
V prvý deň našej návštevy sme na výstavisko vstúpili takpovediac zadkom – najbližším vchodom, ktorý bol zo smeru, odkiaľ sme prišli. Začali sme teda tam, kde iní končili, no možno vďaka tomu sa nám naskytla možnosť vybrať si z veľkého kontajnera dva reklamné obrázky zaliate pod plast pripomínajúci plexisklo, ktoré v taškách návštevníkoch mizli ako teplé rožky. Predpokladáme, že dve hodiny po našom vstupe bol kontajner beznádejne prázdny. Druhým dôsledkom bolo, že sme začali v sekcii venovanej fotoknihám. V našich končinách poznáme cewe, poznáme happy foto, určite sa nájde pár ľudí, čo poznám blurb. No poznáte firmu, ktorá vaše fotografie zviaže ručne, do čoho chcete ? Od všetkých druhov dreva, cez kov až po najfajnovejšie kože vo farbe akú si zmyslíte ? A urobí malé umelecké dielo i bez fotografii ? Tam ich bolo vari niekoľko desiatok.
No nestratila sa ani cewe. Logo cewe bolo takmer všade, firma na reklame rozhodne nešetrila. Cewe vystavovala celú džungľu albumov, fotokníh, fotografií na najrôznejších materiáloch, samoobslužných fotoboxov a všetkého možného čo súvisí s fotografiou a možnosťou fotografiu na niečo naniesť.
Po prvotnom vychutnaní pocitu, že sme na Photokine, sme si zvolili systém systematického prechádzania uličkami medzi exponátmi vystavujúcich firiem s tým, že odpočinok si doprajeme v občerstvovacích kútoch, na prednáškach/workshopoch, alebo pri expozíciách fotografií. To systematické prechádzanie sme zvládali s ťažkosťami, pri dvadsiatompiatom ázijskom výrobcovi systémových bleskov sme len s ťažkosťou vedeli určiť, či ide o deja-vu, alebo je fakt možné, že existuje toľko výrobcov bleskov. Poznáme Canon, Nikon, Metz, Sony a ešte by sme si možno na nejakého spomenuli, no rozhodne sme nečakali, že nám Photokina v tomto smere tak rapídne rozšíri obzory.
Takmer každý návštevník mal fotoaparát, nechceme sa nikoho dotknúť, no mali sme pocit, že Canon 5D mark II visel na krku každému tretiemu.
My sme sa pohrali s Pentaxom 645, Leicou S2, Canonom 6D (nedalo mi, skúsil som presvedčiť personál, že si pofotím so 6D na vlastnú kartu, nedovolili – poznámka ĽM), pochytali sme mnoho „bežných“ prístrojov, no celkovo sme zistili, že viac než tlačenica v dave okolo najnovšieho modelu, nám dá pokojné preskúmanie prístroja z internetových zdrojov.
Veľkoformátové aparáty a Rolleiflex boli spravidla vo vitrínach.
Každý aparát mal svojho technika alebo hostesku, ktorí boli špeciálne pripravení a ochotní odpovedať na všetky otázky záujemcov. Občas zazneli i vyslovene laické a naivné otázky, no personál ich s nadhľadom a bez posmeškov zvládal. Všade bolo dostatok tlačovín a propagačných materiálov.
Potešila nás prítomnosť hradeckokráľovskej FOMY i ďalších výrobcov pre klasickú fotografiu - Ilford, Tetenal, Jobo a iní výrobcovia tiež nechýbali – neboli to honosné stánky, no boli.
Keď sme pri FOME – českých vystavovateľov sme zachytili troch – FOMA, Meopta (zväčšováky už nevyrábajú, no optika pre vojsko a poľovníkov im ide) a firma ponúkajúca robotické pohyblivé móla pre modelky. Modelka na propagovanom móle bola jedinou modelkou na výstave odetá od pása nahor len do bodypaintingu a páni z celého sveta jej venovali mnoho pozornosti. Oficiálny katalóg uvádza štyroch českých vystavovateľov.
Zo Slovenska nikoho, je fakt, že tradícia fotovýroby na Slovensku nie je ani bohatá, ani pestrá. Tajne sme dúfali aspoň v skromnú prezentáciu novozaloženého výrobcu filtrov z Piešťan. Možno nabudúce.
Prvý deň sme si pripadali ako štamgast v lokálnej putike – nastúpili sme krátko po otvorení a podnik sme opúšťali krátko pred záverečnou, t.j. pred osemnástou hodinou. Zľahka rozčarovaní z faktu, že sme tri haly jednoducho nestihli ! Dodatočne sme pochopili, že je nad ľudské sily zvládnuť celý rozsah výstavy v jeden deň. Ono, napríklad sektor 4 bol ešte rozdelený na sektor 4.1 – poschodie dole a na sektor 4.2 – poschodie hore. Takže bolo nutné prejsť nie rozlohu jedného štadióna, ale dvoch, pokiaľ sme chceli prejsť naozaj všetko.
Na druhý deň sme prišli ako správni hostia hlavným vchodom.
A čo bolo ohromujúce ? Už z prvého dňa sme boli zhýčkaní výbornými fotografickými výstavami na rôznych častiach výstaviska. Výrobcovia (vystavovatelia) našťastie a na rozdiel od reklamných textov a magických marketingovo orientovaných správ, venovali veľký priestor výsledkom, kvôli ktorým sa ich výrobky produkujú, teda fotografii.
No to sme ešte netušili, čo nás čaká v pavilóne 1, ktorý patril značke Leica. Tu zvyčajne návštevník výstaviska začal, my sme tu našu výstavnú púť skončili. A tak sme mohli bez akejkoľvek pochybnosti povedať – to najlepšie na záver.
Nie technika, nie prístroje, nie príslušenstvo bolo to, čo nás na expozícii Leica dostalo. FOTOGRAFIE ! Nie niekoľko fotografií, celé desiatky fotografií. Nie jedna výstava, hneď niekoľko skvostných výstav na jednom mieste, desiatky a desiatky špičkových fotografií. A od nás jedno obrovské ÁNO ! O tomto je fotografia, o veľkých obrázkoch v prvotriednom prevedení, decentná úprava, špičkové nasvietenie, tak aby fotografia dominovala.
Leica jednoznačne zabodovala. Ona ukázala hlavne fotografie a popri fotografiách ukázala aj nejakú tú techniku.
Mnohé sme si však uvedomili až po prehliadke celej výstavy. Žánre týchto výstav boli pestré – od Arakiho neskrývanej tokijskej erotiky, špičkových glamour fotografií, Curryho nezabudnuteľných reportážnych fotografií až po zbierku excelentných portrétov potentátov tejto planéty. Občas naaranžovaných so zmyslom pre čierny, hoci skrytý humor – ako napríklad portréty vodcu Iránu a premiéra Izraela visiacich bok po boku s dobráckou iskrou v oku.
Bohaté fotodielne, dokonalá technika od výrobcov z celého sveta, osvetľovacou technikou ako trendom, stála prítomnosť klasického mokrého procesu, množstvo vydavateľov, softvéru, kníh, časopisov, pokusy oživiť zašlú slávu polaroidu, možnosť nakúpiť jednak suveníry ale i výborné pomôcky a doplnky k fotoaparátu, priateľskí ľudia vôkol, modelky, hostesky – o mnohom by sme vedeli písať.
Dalo by sa písať o pozorovateľných trendoch napríklad o mohutnom prieniku zábleskovej techniky na úrovni amatérov, o prelínaní a stieraní funkčného určenia kompaktov, mobilných telefónov, tabletov, o množstve firiem ponúkajúcich zhotovenie fotografii v akejkoľvek podobe, hoci i 3D do skla, takmer v akejkoľvek veľkosti, na takmer akýkoľvek materiál - no na to sa necítime byť povolaní.
Nestretli a nepočuli sme našinca, ani priateľov z Rakúska alebo Maďarska. Mali sme to šťastie, že v stánku Hasselbladu sme sa ocitli práve vo chvíli, keď pán Ondřej Neff skúšal jeden z modelov, ktoré Hasselblad plánuje vyrábať so Sony NEX.
Až doma zisťujeme čo všetko sme nevideli a zároveň si uvedomujeme, že ani za celé trvanie výstavy sa nedalo všetko podrobne pozrieť.
Viackrát sme sa zarozprávali s prítomným reprezentantom – za všetky spomeňme zážitok v stánku s filtrami Tiffen - typický americký predajca, s výstavne bielym chrupom a mimoriadne sympatickým, nevtieravým vystupovaním. Obchodník pre región strednej Európy, po zmienke, že sme zo Slovenska, príjemne prekvapil nielen okamžitou poznámkou „ou jeees, Bratislava...“, no poznal i predajňu Prolaiky a s istotou nám vysvetlil, kde ju nájdeme a ako si ten-ktorý filter môžeme objednať.
Čo môžeme odporučiť budúcim návštevníkom Photokiny?
Najskôr si vyberte firmy, ktoré vás nadovšetko zaujímajú. Choďte na ich expozície. Potom podľa chuti a nakoniec niečo nechajte aj na náhodu. Určite nebudete sklamaný.
Týždeň žil Kolín na Rýnom Photokinou.
Najväčšie mestské noviny druhý deň po otvorení celostránkovo informovali o dianí na výstavisku. Okrem iného konštatovali nástup fotografovania mobilnými telefónmi, tabletmi a inými prístrojmi mimo jednoúčelových fotoaparátov.
Photokina 2012 sa skončila nech žije Photokina 2014.
Chceme veriť, že sa na výstavu dostane viac ľudí aj od nás.
Lepšie raz vidieť než stokrát počuť.
Myšlienky zozbierali a spísali Jozef Keppert a Ľuboš Mišáni.
Fotografie v galérii sú malou mozaikou Photokiny, fotografovali obaja autori. Fotografie nie sú usporiadané.
Pridaj komentár
