Kto čítal môj predchádzajúci článok o fotení krstu nového alba skupiny PARA vie, že som sa tam dostal vcelku jednoduchým, no pre mňa dovtedy nepoznaným spôsobom bez potreby platiť čo i len cent. Týždeň nato, po pochvalách za kvalitu fotiek a článku, som sa rozhodol, že svoje šťastie vyskúšam ešte raz.
Pražská skupina Charlie Straight totiž práve vtedy oznámila, že odohrá jeden koncert v Bratislave. Nedalo mi to a ešte v ten deň som sa rozhodol napísať ich manažérke. Po výmene niekoľkých mailov slovo dalo slovo a ja som získal svoju druhú akreditáciu.
Ako pred každým fotením, tak aj pred koncertom „Čarlíkov“ som si čistil fototechniku, vyprázdňoval karty a nabíjal batérie, keď mi prišiel mail od manažérky. Stálo v ňom, že mi dáva ešte jeden lístok navyše, aby som si teda niekoho prizval. Tomu vravím ústretový servis! Samozrejme, že záujemca sa našiel veľmi rýchlo, veď Charlie Straight tu nehrávajú každú sobotu.
Z domu som vyrážal neskôr než som plánoval, preto ma ani neprekvapil dlhočizný rad pred Ateliérom Babylon , kde mal koncert začať o 20:30. Aj keď som sa ako hosť dostal dnu skôr než ostatní, predkapela Girls On Drugs začala hrať o dobrú ½ hodinu neskôr ako sa plánovalo. Napriek tomu sa sála zapĺňala fanynkami Charlie Straight . Chalani vyšli na pódium za úplnej tmy, zvukov keyboardu, bicích a kričiacich žien.
Girls on Drugs
Charlie Straight
Keďže nedávno vydali nový album Someone with a slow heartbeat , mnoho piesní, napriek tomu, že boli chytlavé, mi nič nehovorili. No čím viac sa koncert uberal k svojmu koncu, tým viac hitov pribúdalo. Nedalo sa povedať, že by publikum čakalo na nejaký špecifický song – úspech mali všetky, no najmä skladby „Coco“, „Try some stuff you don´t think you should“ a nová pieseň „Someone with a slow hearbeat“. Spevák Albert Černý si koncert nadmieru užíval a bolo to vidno na jeho pódiových kreáciách, ale najmä v okamihu, keď aj s gitarou vkĺzol medzi svojich fanúšikov, podával im ruku, smial sa s nimi a hral. Nič nerozvášnilo fanynky viac ako to, že sa mohli dotknúť svojho idola.
Fotenie
Prvotne ma zarazila absencia akéhokoľvek miesta vyhradeného pre fotografov. Za celý koncert som sa takmer ani raz nepredral cez dav pred pódium. Nakoniec som však podplatil dievčatá ich fotením :). Druhým spôsobom ako niečo nafotiť bolo porušiť zákaz o vstupe na balkón... mám odtiaľ nejednu fotku.
Čo dodať? Koncert bol parádny! Ukončený rovnako ako začal – v tme, ale s rukami vysoko zdvihnutými, zvierajúcimi zapaľovače a mobily a vlniacimi sa v rytme piesne „Your House“.
Pražská skupina Charlie Straight totiž práve vtedy oznámila, že odohrá jeden koncert v Bratislave. Nedalo mi to a ešte v ten deň som sa rozhodol napísať ich manažérke. Po výmene niekoľkých mailov slovo dalo slovo a ja som získal svoju druhú akreditáciu.
Ako pred každým fotením, tak aj pred koncertom „Čarlíkov“ som si čistil fototechniku, vyprázdňoval karty a nabíjal batérie, keď mi prišiel mail od manažérky. Stálo v ňom, že mi dáva ešte jeden lístok navyše, aby som si teda niekoho prizval. Tomu vravím ústretový servis! Samozrejme, že záujemca sa našiel veľmi rýchlo, veď Charlie Straight tu nehrávajú každú sobotu.
Z domu som vyrážal neskôr než som plánoval, preto ma ani neprekvapil dlhočizný rad pred Ateliérom Babylon , kde mal koncert začať o 20:30. Aj keď som sa ako hosť dostal dnu skôr než ostatní, predkapela Girls On Drugs začala hrať o dobrú ½ hodinu neskôr ako sa plánovalo. Napriek tomu sa sála zapĺňala fanynkami Charlie Straight . Chalani vyšli na pódium za úplnej tmy, zvukov keyboardu, bicích a kričiacich žien.
Girls on Drugs
Charlie Straight
Keďže nedávno vydali nový album Someone with a slow heartbeat , mnoho piesní, napriek tomu, že boli chytlavé, mi nič nehovorili. No čím viac sa koncert uberal k svojmu koncu, tým viac hitov pribúdalo. Nedalo sa povedať, že by publikum čakalo na nejaký špecifický song – úspech mali všetky, no najmä skladby „Coco“, „Try some stuff you don´t think you should“ a nová pieseň „Someone with a slow hearbeat“. Spevák Albert Černý si koncert nadmieru užíval a bolo to vidno na jeho pódiových kreáciách, ale najmä v okamihu, keď aj s gitarou vkĺzol medzi svojich fanúšikov, podával im ruku, smial sa s nimi a hral. Nič nerozvášnilo fanynky viac ako to, že sa mohli dotknúť svojho idola.
Fotenie
Prvotne ma zarazila absencia akéhokoľvek miesta vyhradeného pre fotografov. Za celý koncert som sa takmer ani raz nepredral cez dav pred pódium. Nakoniec som však podplatil dievčatá ich fotením :). Druhým spôsobom ako niečo nafotiť bolo porušiť zákaz o vstupe na balkón... mám odtiaľ nejednu fotku.
Čo dodať? Koncert bol parádny! Ukončený rovnako ako začal – v tme, ale s rukami vysoko zdvihnutými, zvierajúcimi zapaľovače a mobily a vlniacimi sa v rytme piesne „Your House“.
Pridaj komentár
